V recyklácii odpadu sa máme ešte čo učiť. Už o pol roka budeme triediť aj zvyšky našich potravín

A ZMOS vraví, že tento termín treba posunúť. „Chceme, aby táto povinnosť bola mestám a obciam posunutá na neskoršie obdobie. Na to treba čas, ľudia to potrebujú dostať do vedomia, že polievku nevylejú do toalety, že kosti neskončia v sáčku s miešaným odpadom, najmä musíme ľudí presvedčiť, že to má zmysel,“ povedal Turčány. „Človek, ktorý netriedi sklo a plasty, nebude triediť ani kuchynský odpad, ktorý bude komplikovanejší. Kampaň by mala ísť ako celoštátna veľká kampaň na podporu celkového triedenia,“ poznamenal Michal Sebíň, riaditeľ OZV. 

V stredu si zástupcovia ZMOSu sadli za rokovací stôl s ľuďmi z ministerstva životného prostredia. Minister Ján Budaj ešte v utorok naznačil, že to nebudú ľahké rokovania. „Čakáme od ZMOSu iné argumenty než ten, že vždy sme si zvykli, že to vláda nedodrží a preto sme sa na nič nepripravovali, takýto argument nie je veľmi šťastný,“ reagoval Budaj.

Samosprávy sa s envirorezortom nedohodli, termín zberu kuchynského odpadu ostáva v platnosti

Pôvodný termín zavedenia zberu kuchynského odpadu v mestách a obciach ostáva v platnosti. Na Slovensku by sa tak mal začať od 1. januára 2021. Predstavitelia samospráv v stredu rokovali so štátnymi tajomníkmi ministerstva životného prostredia o možnom odklade zberu kuchynského odpadu. Podľa ZMOS-u však mestá a obce ešte nie sú na triedenie tohto druhu odpadu pripravené.

Podľa predsedu ZMOS-u bude napríklad z veľkých sídlisk potrebné odvážať kuchynský odpad často. Časté zvážanie kuchynského odpadu sa preto podľa neho nepriaznivo odzrkadlí aj „na peňaženkách občanov“. Tréger zároveň upozorňuje, že východné Slovensko nie je na zber kuchynského odpadu pripravené a nie je tiež jasné, kam bude zvážaný odpad z niektorých lokalít na východe krajiny.

„Ministerstvo životného prostredia nechce byť tým ‚odkladačom termínov‘, ktorý slúži ako zdroj výhovoriek pre Európsku komisiu, prečo Slovensko neplní svoje povinnosti. Chceme byť ministerstvom, ktoré pomáha samosprávam, aby požiadavky splnili. Nie kvôli Bruselu, ale kvôli občanom,“ povedal štátny tajomník MŽP Juraj Smatana. Envirorezort chce podľa neho finančne podporovať obce, ktoré si budú plniť povinnosti a zavedú zber kuchynského odpadu.

Podľa Smatanu sa zástupcovia MŽP na rokovaní so ZMOS-om rozprávali aj o ďalších finančných mechanizmoch, ktoré by mali mestám a obciam pomôcť. „Zelený“ rezort chce zároveň prebudovať celý systém odpadového hospodárstva na Slovensku, na čo plánuje využiť aj peniaze z eurofondov.

Slovensko chce túto povinnosť zaviesť o dva roky skôr ako zbytok EÚ

Povinnosť zaviesť samostatný zber kuchynského odpadu budú mať od 1. januára 2023 všetky členské krajiny Európskej únie. Slovensko však chce túto povinnosť zaviesť o dva roky skôr. Smatana dodal, že MŽP nechce obce zbytočne sankcionovať. Podľa jeho slov envirorezort nebude pokutovať obec alebo mesto, u ktorého uvidí, že sa snaží splniť si svoje povinnosti v odpadovom hospodárstve.

Zástancovia odkladu vravia, že Slovensku chýba spoľahlivá sieť zariadení, ktoré by biologický odpad spracovávali, a tak by mnohé mestá a obce mali od januára problém. Výnimku budú mať iba časti obcí, ktoré majú spaľovňu, ktoré vedia preukázať, že každá domácnosť kompostuje svoj odpad, prípadne, kde to nie je technicky možné, napríklad v historických centrách miest či v riedko osídlených oblastiach.

Minister Budaj súhlasí s tým, že situácia nie je ideálna. Ďalšie odďaľovanie však podľa neho nie je správne. „Sme avizovali, že sme našli odpadové hospodárstvo z rozvrate, celý model si vyžaduje reformy, na jeseň ich bezpochyby predložíme, to ale celý čas nebráni tomu, aby sa obce pripravovali na separovanie,“ vyhlásil Ján Budaj. „Vydržme rok, zanalyzujme si to, aby sme polievku, omáčky a kosti dostali tam, kam patria,“ dodal Turčány.

Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk