wiezik
Michal Wiezik, europoslanec /SPOLU, EPP/. PHOTO: FB MW

Europoslanec Michal Wiezik o lykožrútovi v Tatrách: FAKTY proti DOGMÁM

🟢 V roku 2011 Zach a kolektív vydávajú sériu štúdií o dynamike lykožrútov na kalamitných územiach v Tatrách. V nej dokazujú, že lykožrút sa z veľkých polomov nešíri, pretože lyko v podmienkach rozsiahleho polomu zasychá.

V tom istom čase DOGMA tvrdí, že nespracovaním rozsiahlych polomov v ústi Tichej doliny sa spustil proces geometrického množenia lykožrúta, ten následne zožral Tatry a celé Slovensko.

🟢 V roku 2018 Blaženec a kolektív, zo SAV uverejňujú štúdiu, v ktorej dokazujú, že vo väčšine prípadov problém s premnožením lykožrúta vznikol mimo rezervácie a odtiaľ sa šíril do okolia, len v ojedinelých prípadoch bolo bezzásahové chránené územie zdrojom podkôrneho hmyzu pre okolité porasty.

V tom čase DOGMA tvrdí, že bezzásahové územia sú nevyčerpateľným zdrojom lykožrúta, ktorý následne spôsobuje astronomické škody na hospodárskych lesoch.

🟢 V roku 2017 Michalová a kolektív zverejňujú štúdiu z Tatier, v ktorej dokazujú, že kalamitná ťažba výrazne znižuje funkčnú pestrosť rastlinných spoločenstiev a spomaľuje obnovu smreka. Toto sa nedeje v bezzásahovom režime.

V tom istom čase DOGMA tvrdí, že biodiverzita je vyššia na umelo zalesnených plochách pretože tam bolo vysadených viacero druhov drevín, a v bezzásahu bude trvať dvesto rokov, kým tam vyrastie „normálny“ les.

🟢 V rokoch 2015 a 2017 Mikoláš a kolektív uverejňujú štúdie v ktorých dokazujú, že hlucháň v Karpatoch charakteristicky obýva tak pralesné formácie lesov, ako aj tie, vzniknuté po narušení vetrom a podkôrnym hmyzom. Hlavným dôvodom ústupu hlucháňa v Karpatoch je zánik biotopov v dôsledku kalamitnej neregulovanej ťažby.

V tom čase DOGMA tvrdí, že hlucháňa decimujú premnožené predátory a bezzásahový režim. Najlepšie sa mu darí v obhospodarovaných „zelených“ lesoch.

Viac..  Martin Hojsík: Krajiny na celom svete sa pridávajú do boja proti klimatickej kríze

🟢 V roku 2019 Mikoláš a kolektív uverejňujú štúdiu o slovenských pralesoch. Okrem iného poukazujú na fakt, že v pralesných lokalitách Slovenska v režime bezzásahu bola v období rokov 2001-2017 strata korunového zápoja na úrovni 3.6%, v smrekových spoločenstvách, ktoré sa v tom čase inde veľkoplošne rozpadajú resp. sú veľkoplošne ťažené, to predstavovalo menej ako 17%.

V tom istom čase DOGMA tvrdí, že pralesy v bezzásahu sa premenili na pustiny bez života, a nečinnosťou sme ich stratili a nechali zožrať lykožrútom.

🟢 A nakoniec v roku 2020 Vanická a kolektív zverejňujú štúdiu z Tatier, v ktorej dokazujú, že spracovanie kalamity nemá zásadný vplyv na dynamiku lykožrúta. Inými slovami, to či sa v lese nezasahovalo, alebo bol vyrúbaný, nemalo na lykožrúta dopad, jeho populácia rástla a klesala podľa vlastných zákonitostí.

V tom čase DOGMA ešte stále tvrdí, že jediným spôsobom ako zachrániť naše lesy je postupovať podľa tradičných lesníckych postupov, aj za cenu nezvratných ekologických dôsledkov pre chránené územia, ktoré sú nakoniec vyriešené vysadením nových stromov.

🌱 Problematike manažmentu horských lesov z hľadiska ochrany prírody sa venujem od roku 2008. V tom čase som čerpal zo štúdií, vypracovaných v podobných situáciách v zahraničí. Vždy som sa opieral o fakty ktoré som konfrontoval s dogmami. Svet faktov má logiku a dáva zmysel. Dogmy odmietam.

🧔🌍 A vždy budem, tak v politike ako aj v akademickom prostredí, pretože ide o Život, a klimatickú zmenu a kolaps biodiverzity DOGMY nezastavia, práve naopak, výrazne napomáhajú zhoršeniu situácie.

O red

Avatar

Odporúčame pozrieť

obchod

Kolektívna ochrana práv spotrebiteľov v EÚ. Reakcie našich europoslancov

Parlament v utorok schválil nový právny predpis, ktorý skupinám spotrebiteľov v EÚ umožní spojiť sa …