EuropskeNoviny.sk
Spomedzi neregulárnych migrantov, ktorým bolo nariadené opustiť EÚ, sa do vlasti alebo do tretej krajiny v skutočnosti vráti menej než 40 %. Európsky dvor audítorov (EDA) začína v súčasnosti vykonávať audit týkajúci sa spolupráce EÚ s tretími krajinami v oblasti readmisie neregulárnych migrantov. Audítori budú posudzovať, či sa pomocou súboru opatrení, ktoré Európska komisia prijala po roku 2015, zlepšila spolupráca s prioritnými tretími krajinami.
Každý rok od roku 2008 sa pol miliónu cudzích štátnych príslušníkov nariadi, aby opustili EÚ, pretože na jej územie vstúpili alebo sa na ňom zdržiavajú neoprávnene. Avšak len 38 % z nich sa vráti do svojej krajiny pôvodu alebo do krajiny, z ktorej do EÚ pricestovali. V prípade návratu do krajín mimo Európy tento priemer klesá na menej než 30 %. Audítori tvrdia, že jedným z dôvodov nízkej miery návratu je komplikovaná spolupráca s krajinami pôvodu migrantov.
„Otázka, ako najlepšie zvládnuť migráciu, je pre EÚ a jej členské štáty naliehavým problémom,“ uviedol Leo Brincat, člen EDA zodpovedný za tento audit. „Ako externí audítori EÚ sme v poslednej dobe vykonali niekoľko auditov týkajúcich sa mechanizmov EÚ v oblasti azylu a premiestnenia migrantov. Teraz hlbšie preskúmame ich návrat a readmisiu do tretích krajín.“
V roku 2015 Komisia uverejnila akčný plán EÚ týkajúci sa návratu, v ktorom uznala, že účinný systém návratu si vyžaduje, aby bola v rokovaniach s tretími krajinami prioritou readmisia neregulárnych migrantov. V roku 2016 predstavila rámec pre partnerstvo v oblasti migrácie, ktorý má podporiť spoluprácu s cieľovými prioritnými krajinami pôvodu a tranzitu, a to okrem iného prostredníctvom vízovej politiky, rozvojovej pomoci a diplomatických vzťahov. V roku 2017 predložila aktualizovaný akčný plán týkajúci sa návratu s odporúčaniami, ako zefektívniť readmisiu do tretích krajín.
Na uľahčenie plnenia readmisných povinností uzavrela EÚ s tretími krajinami 18 právne záväzných dohôd o readmisii. Je však možné, že tretie krajiny nebudú najmä v dôsledku vnútorných politických vplyvov ochotné zapojiť sa do rokovaní, pretože takéto dohody môžu byť zdrojom odporu verejnosti. Komisia sa preto od roku 2016 zameriava na rozvoj praktických postupov spolupráce s nimi a zaviedla niekoľko právne nezáväzných mechanizmov pre návrat a readmisiu, ktoré sa stali predmetom kritiky v súvislosti s demokratickou a justičnou zodpovednosťou.
Audítori chcú posúdiť pokrok EÚ od roku 2015 pri vytváraní rámca pre readmisiu neregulárnych migrantov do tretích krajín i to, či sa v súvislosti s tretími krajinami tento rámec účinne uplatňuje v praxi. Preskúmajú proces rokovaní o dohodách a mechanizmoch EÚ na readmisiu, spôsob určenia prioritných krajín, podporu a stimuly Komisie pre tretie krajiny na zlepšenie spolupráce v oblasti readmisie a výmenu osvedčených postupov.
V súčasnosti neexistuje žiadny jasný prehľad financovania EÚ určeného na spoluprácu s tretími krajinami v oblasti readmisie migrantov. Audítori však identifikovali približne 60 projektov v celkovej hodnote 641 mil. EUR, ktoré sa týkali sa readmisie a reintegrácie neregulárnych migrantov. Zamerajú sa na spoluprácu v oblasti readmisie s desiatimi krajinami pôvodu s najvyšším počtom nenavrátených neregulárnych migrantov (s výnimkou Sýrie) a posúdia tiež výkonnosť 20 projektov EÚ týkajúcich sa readmisie a reintegrácie neregulárnych migrantov v týchto krajinách.
