wiezik
Michal Wiezik, europoslanec /SPOLU, EPP/. PHOTO: redakcia/red.

Michal Wiezik: Takže vám sa nepáčia mŕtve stromy?

Takže vám sa nepáčia mŕtve stromy?

Tie ohyzdné, nebezpečné sucháre, týčiace sa k oblohe ako “memento pomýlenosti ochrany prírody” všade tam, kde “záchranci lesa” nemohli “pomôcť prírode”?

Nuž poviem vám, bolo by stokrát lepšie, keby ste ich videli aj na tejto fotografii. Znamenalo by to, že ste v chránenom území, kde poslanie územia nebolo znásilnené deravou legislatívou, hospodárskymi prioritami, či biznisom s drevom.

Kde prísna ochrana prírody neustúpila dogmám a umožnila sa lesu vyvíjať slobodne, aj za cenu rozvratu lesných porastov, pretože to je spôsob akým sa les občas uberá. Vždy potom nasleduje “znovuzrodenie”.

Videli by ste miesto, kde mŕtve stromy nie sú odpad, ale najcennejšie dedičstvo pre nové stromy a miriády lesných tvorov pripravených vrátiť ich odumreté telá späť do pôdy.

Videli by ste miesto, kde pôda zostala hrubá, silná a živá, pretože nebola rozbrázdená ťažobnými mechanizmami, nebola odplavená z približovacích liniek a nebola spálená vo vyhni stoviek a tisícov hektárov vydrancovaných holín.

Videli by ste miesto, kde z živej pôdy vyrastajú státisíce nových stromov, dovtedy ticho čakajúcich na svoju šancu vyklíčiť zo semien, hneď ako nastane veľký rozvrat. A videli by ste miesto, kde ďalšie veľké zmladenie prebehne desaťročia neskôr na tlejúcich kmeňoch padnutých stromov, ktoré nik nevyťažil a nepredal, tam niekde ďaleko, kde nik už na les nepamätá.

Videli by ste miesto, ktoré skrátka ide inou cestou, síce menšinovou, pretože sme jej ponechali ani nie dve percentá našej krajiny, no zato s garanciou miliónov rokov najlepšej prírodnej praxe.

Videli by ste miesto, ktoré sme vyčlenili ako rezerváciu, alebo jadro národného parku, kde lesnícke a developerske záujmy nemajú čo hľadať, pretože nejde o dosky a parkovné, ale o PRÍRODU, ktorá sa nedá vypestovať, dá sa len pripustiť.

Viac..  Martin Hojsík: Uniknutý návrh Národného integrovaného reformného plánu je nedostatočný a hazarduje s našou budúcnosťou

Skrátka videli by ste les, na ktorý ste neboli zvyknutí, pretože doteraz bol vždy urýchlene “vyčistený”. Na jeho špecifické, no stále prirodzené a dôležité štádium. Mnohí z vás by ani netušili, že je to štádium rovnako bohaté na život a komplexitu, ako tie najzachovalejšie pralesné zvyšky. Štádium, z ktorého raz bude zas prales. Ten prvý a nenahraditeľný krok.

No hlavne, to čo by ste videli, by bola jediná možná, a skutočne fungujúca alternatíva k obrázku nižšie. Lebo ak si myslíte, že záchranci lesa zachránili “zelený les”, tak sa lepšie prizrite na obrázok. To v pozadí je národný park, to v popredí jeho ochranné pásmo. Čert jak ďábel…

To nespravil ani vietor, ani lykožrút, to by tam museli zostať tie odpudivé mŕtve stromy. Toto je ten “zachránený les”, tu vidíte odhalené podložie a erózne ryhy, lavinózne a zosuvné svahy, zprznenú ochranu prírody a zdecimované hlucháne. Tu sa bralo všetko, aj napadnuté aj zdravé, aj staré aj mladé, aj živé aj mŕtve… aby sa oplatilo! A takýchto “zachrán” máme desaťtisíce hektárov.

A vás trápi pár plôch s mŕtvymi stromami (a explóziou života), ktoré sa podarilo zachrániť v niekoľkých rezerváciách pred záchrancami a podnikavcami. Vidíte černokňažníka, a chýbajúcu dohodu medzi lesníkmi a ochranármi…

A ja vravím našťastie, pretože niekedy dohoda nie je možná. Tak ako nebude možná dohoda medzi strážcami hrobky a vykrádačmi, medzi zoologickou záhradou a mäsiarstvom, či medzi pannou a násilníkom, rovnako nebude možná, medzi prísne chránenou prírodou a ťažiarmi.

Jedine, ak tá dohoda bude znieť: “ruky preč”. No to tí, čo horekujú nad nevyťaženými stromami, za dohodu NIKDY považovať nebudú…

O red

Avatar

Odporúčame pozrieť

jurzyca

Eugen Jurzyca o eurofondoch: Budú sa prideľovať aj na základe kvality projektov

BRATISLAVA / Podpredsedníčka Európskej komisie, komisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová hovorí, že eurofondy …