EuropskeNoviny.sk
Zmenu klímy mnohí považujú za relatívne kontroverznú tému a to aj napriek nezvratným vedeckým a empirickým dôkazom. Pozitívna je v tomto smere snáď len skutočnosť, že napriek mnohým dezinformáciám a zľahčovaniu reality si čoraz viac politikov uvedomuje dôležitosť konať. Hrozba, že budúce generácie už nebudú mať čo zachraňovať už totiž aj im príde zo dňa na deň reálnejšia.
V roku 2019 svetom zarezonovala odvážna a alarmujúca výstava dánsko-islandského umelca Olafura Eliassona s názvom The glacier melt series 1999/2019. Fotografie zachytávajú štyridsaťpäť islandských ľadovcov v dvoch rôznych obdobiach. Jedna fotografia je z roku 1999 a druhá z roku 2019. „Keď som sa o 20 rokov neskôr, čo v geologickom čase predstavuje nanosekundu, pozeral na ľadovec z lietadla a následne na pôvodnú fotografiu v mojej ruke, nemohol som uveriť. Povedal som pilotovi, že toto nemôže byť ten istý ľadovec a sme na nesprávnom mieste. Nie preto, že by ľadovec bol menší, on tam jednoducho nie je,“ opisuje svoju skúsenosť umelec a aktivista Olafur Eliasson. „O klimatickej kríze počúvame dnes veľa, no pre väčšinu z nás je to akási abstraktná myšlienka. Mne odhalilo drastické zmeny, ktorým čelí naša planéta, až porovnanie fotografií tých istých ľadovcov v rôznych obdobiach. Vidieť priame dôsledky naživo bolo neopísateľné,“ upozorňuje dánsko-islandský umelec.
Súčasná zmena klímy nie je prvá, ani posledná v ľudskej histórii, typologicky ju však môžeme zaradiť do úplne novej kategórie klimatických zmien. „Na základe vedeckého výskumu, empirických údajov a výstupov klimatických modelov dnes vieme s veľkou istotou povedať, že nebyť hospodárskych aktivít ľudstva, spojených s rastúcou spotrebou fosílnych palív a energie, by zmena klímy v súčasnosti neprebiehala takým spôsobom a takou rýchlosťou, ako dnes pozorujeme napríklad aj pri islandských ľadovcoch. S ohľadom na nelineárnosť odozvy a veľkú tepelnú zotrvačnosť planetárneho systému sa však nachádzame ešte len na začiatku ďaleko rýchlejších a pravdepodobne aj nezvratných zmien,“ upozorňuje Jozef Pecho, meteorológ a klimatológ SHMÚ.
Zmena klímy dramaticky zasiahne aj Slovensko
Klimatológovia pred drastickými zmenami varovali už na prelome 80. a 90. rokov, kedy sa tieto analýzy zdali len ťažko predstaviteľné. Oteplenie, ktoré odborníci prognózovali skutočne o 30 rokov prišlo, avšak rozsah dôsledkov odbornú verejnosť prekvapil a ľudstvo prichytil nepripravené. Zmena klímy (nielen v zmysle rastu teploty) dnes totiž prebieha približne dvojnásobne rýchlejšie ako sa pôvodne predpokladalo a pomerne rýchlo ďalej akceleruje. Dôsledkom sú dlhodobé suchá striedané s intenzívnymi prívalovými dažďami. Búrkové systémy sú napríklad o približne 30 % intenzívnejšie a generujú o 10 % viac zrážok ako pred 50 rokmi.
Od roku 1986 sme na území Slovenska nemali teplotne podnormálne leto, a od roku 2007 boli zatiaľ všetky letá mimoriadne až extrémne teplé a v základných rysoch začínajú pripomínať letá v minulosti typické pre južnú Európu – horúce a zväčša aj pomerne suché,“ hodnotí klimatológ Jozef Pecho. „Ak bude otepľovanie pokračovať aj v ďalších desaťročiach, zvýši sa na Slovensku priemerná ročná teplota vzduchu v priemere o ďalšie 3-4 °C, v lete dokonca až o 5-6 °C. Na juhu krajiny budeme mať podmienky podobné tým ako sú dnes na južnom Balkáne, či vo vnútrozemí Grécka. Pri 44,5 °C v tieni však u nás možno v najlepšom čakať v očiach prach dvíhajúci sa z vysušenej pôdy južného Slovenska a v lepších rokoch budeme dúfať že uvidíme na tanieri aspoň niečo z toho, čo na jar dáme do zeme,“ varuje Pecho. Hovoríme jednoznačne o existenčnej hrozbe a to nie len pre jednotlivcov, ale pre celú civilizáciu a predovšetkým pre mnohé komplexné formy života na tejto planéte.
Nerozhodnosť politických elít
Vážnosť situácie si vyžaduje väčšiu rozhodnosť politických elít. Práve rok 2020 rozhodne, či sa nám podarí dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v súlade so spoločnou Európskou zelenou dohodou. „Slovensko si svoju domácu úlohu v znižovaní emisií a zlepšení kvality ovzdušia môže takmer okamžite splniť hneď v niekoľkých oblastiach. Medzi kľúčové patrí využitie potenciálu pre obnoviteľné zdroje energie, kvalitná obnova budov a znižovanie energetickej efektívnosti v priemysle, prechod výroby tepla z uhlia, ale aj prírode blízkym hospodárením v krajine. Pritom sú to všetko opatrenia, ktoré pomôžu našej ekonomike aj zdraviu. Vďaka ekoinováciám už dávno neplatí, že environmentálne opatrenia brzdia výrobu, skôr môžeme povedať, že ju stimulujú,“ hodnotí Liliana Rástocká zo Slovenskej klimatickej iniciatívy (SKI).
Politici by mali načúvať aj deťom
Aj keď badať určitý posun vo vnímaní politických elít, Olafur Eliasson je presvedčený, že treba dať v diskusii o budúcnosti hlas aj deťom. Zatiaľ síce nemôžu voliť, no sú to práve deti, kto budúcnosť zažije. Toto presvedčenie stálo na začiatku Olafurovho aktuálneho projektu Earth Speakr, ktorý sa stal hlavným sprievodným podujatím k nemeckému predsedníctvu v Rade EÚ 2020. Projekt je financovaný Spolkovým ministerstvom zahraničných vecí a realizovaný v spolupráci s Goetheho inštitútom. Earth Speakr umožňuje deťom od 7 do 17 rokov nahrať odkaz pre politikov a dospelých kreatívnou formou prostredníctvom rovnomennej aplikácie v rozšírenej realite a dať im tak inšpiráciu pre ďalšie kroky, či len jednoducho vyzvať k činom. „Earth Speakr je kolektívne umelecké dielo, ktoré nabáda deti, aby sa stali umelcami. To, akým dielom sa Earth Speakr stane totiž záleží na tvorivosti a fantázii Earth Speakrov, keďže sa skladá z ich myšlienok a vízií, obáv aj nádejí. To, čo vytvárajú, môže byť hravé a rozmarné, vážne aj poetické. Neexistuje tu správne alebo nesprávne, je to jednoduché a zapojiť sa môže každý. Earth Speakr vyzýva deti, aby hovorili od srdca to, čo si myslia a prispeli tak k formovaniu nášho sveta a planéty dnes a aj v budúcnosti,“ vysvetľuje známy umelec a aktivista Olafur Eliasson.
