Správa o stave planéty 2020: Pokles populácií živočíchov je katastrofálny

WWF vydáva Správu o stave planéty 2020. Pokles populácií živočíchov je katastrofálny. Svieti nám červená.

  • Správa odhaľuje v priemere až dvojtretinový pokles populácií voľne žijúcich živočíchov od 1970.
  • Vymierajú kvôli drancovaniu ich prirodzeného prostredia. A už i kvôli zmene klímy.
  • Dôvody, prečo strácame biodiverzitu, sú rovnaké ako tie, ktoré stoja za vypuknutím epidémií ako COVID-19: odlesňovanie, intenzívne poľnohospodárstvo, obchod s voľne žijúcimi zvieratami.
  • WWF vyzýva lídrov, aby okamžite konali. Ohrozujeme i vlastnú bezpečnosť a zdravie.

Populácie rýb, vtákov, obojživelníkov, plazov a cicavcov poklesli na svete v priemere až o 68 % percent od roku 1970. Konštatuje to Správa o stave planéty – Living Planet Report 2020, ktorú dnes zverejnila organizácia WWF (Svetový fond na ochranu prírody).

Pokračujúce a čoraz silnejšie ničenie prírody má katastrofické dopady nielen na populácie zvierat, ale aj na ľudské zdravie a všetky aspekty nášho života. Planéta vysiela červené varovné signály a upozorňuje na zlyhávanie základných systémov. Od rýb v oceánoch a riekach až po včely, ktoré zohrávajú rozhodujúcu úlohu v poľnohospodárstve, má ničenie prírody priamy vplyv na výživu, potravinovú bezpečnosť, životy a zdravie miliárd ľudí,“ hovorí Marco Lambertini, riaditeľ WWF International (Svetový fond na ochranu prírody).

Údaj o poklese populácií živočíchov (tzv. „Living Planet Index“) stanovila správa s využitím údajov o 4 392 druhoch živočíchov a 20 811 monitorovaných populáciách v rôznych častiach sveta. Index odráža priemernú zmenu veľkosti populácií za obdobie rokov 1970 – 2016. Z pohľadu kontinentov najväčší úbytok zaznamenali populácie živočíchov v Latinskej Amerike a Karibiku (94 %) a v Afrike (65 %). Z pohľadu ekosystémov zase populácie sladkovodných živočíchov (84 %).

Strata biodiverzity už nie je len environmentálny problém. Je to problém globálnej bezpečnosti, ekonomiky, ale aj etický a morálny problém. Naša prosperita je ohraničená prosperitou planéty. A Slovensko nemôže stáť bokom pri snahe zastaviť alarmujúci úbytok biodiverzity. Pre efektívnu ochranu prírody a jej rozmanitosti musíme konečne zaviesť prísne bezzásahový režim na polovici rozlohy národných parkov, v rezerváciách a iných vzácnych územiach, vrátane našich pralesov. Musíme byť ambicióznejší pri opatreniach na zlepšovanie stavu vôd. A musíme sa zamerať i na spôsob výroby a spotreby potravín a tovarov. Dnes, pri nastavovaní programu reforiem a opatrení pre zelený reštart ekonomiky, máme šancu na zásadné zmeny a túto šancu si nemôžeme dovoliť premárniť,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.

Biodiverzitu ohrozuje aj zmena klímy

Biodiverzitu, teda rôznorodosť  ekosystémov, rastlín a živočíchov, ohrozuje najmä to, ako človek mení pôvodné prírodné prostredie, vrátane lesov, na poľnohospodársku krajinu. Do popredia sa však dostáva klimatická zmena, ktorá by sa mohla v najbližších desaťročiach stať jednou z hlavných príčin straty biodiverzity.

Až pätine živočíchov hrozí v tomto storočí vyhynutie kvôli zmene klímy, varuje správa. A uvádza príklady: do zoznamu vyhynutých druhov živočíchov bol zapísaný prvý, ktorý vyhynul kvôli klimatickej zmene  – potkanec útesový (the bramble cay melomys). Ostrov, kde sa vyskytoval, opakovane zaplavovala stúpajúca morská hladina. V Austrálii zahynuli desaťtisíce jedincov veľkých netopierov – kaloňov počas opakovaných vĺn horúčav. A horúce a suché počasie prispieva aj k rozsiahlym požiarom, ktoré majú ničivé dôsledky pre biodiverzitu. Tie minuloročné v Austrálii zasiahli viac ako tri miliardy živočíchov, ktoré v území žili.

Klimatická zmena ohrozuje ale najmä živočíchy v oblasti Arktídy a tundry. A tiež život v oceánoch – s rastúcou teplotou a kyslosťou vody sú ohrozené predovšetkým mäkkýše, koraly či planktón, čo predstavuje riziko pre celý potravinový reťazec.

Mokrade miznú rýchlejšie ako pralesy

Najrýchlejšie ubúda biodiverzita v prípade sladkovodných ekosystémov (84 %). Príčinou je nadmerný lov rýb a znečistenie, no opäť najmä strata prirodzeného prostredia. Len od roku 1970 sme stratili 35 % prírodných mokradí, pričom miznú zo sveta rýchlejšie ako prírodné lesy a pralesy.

A významne sa zmenili rieky a riečna krajina – len tretina z 242 najdlhších riek sveta (s dĺžkou viac ako 1 000 km) zostáva bez zásahov človeka a tečie ešte slobodne. A sú to rieky v odľahlých oblastiach, najmä v Arktíde a v povodí Konga a Amazónie. Väčšinu riek sme zmenili výstavbou priehrad, malých vodných elektrární a ďalších bariér, napriamovaním toku, úpravou brehov a odvodňovaním riečnej nivy.

Viac..  Vicepremiérka Veronika Remišová prijala zástupcov klimatických iniciatív, chce hájiť pozíciu zodpovedného prístupu

Aj na Slovensku nie je v dobrom ekologickom stave 46 % vodných útvarov, a to nielen pre znečistenie, ale práve kvôli nevhodným úpravám a bariéram, ktoré ich prehradzujú. Preto sa WWF v oblasti ochrany vôd sústredí na projekty, ktorých cieľom je obnova mokradí či odstraňovanie zbytočných bariér. Aj WWF Slovensko zmapovalo viac ako tisíc bariér na našich riekach s cieľom spustiť odstraňovanie tých, ktoré už neslúžia účelu, ale poškodzujú prírodu a ohrozujú populácie migrujúcich rýb.

Vo svete sa už prístup k riekam začína meniť. Podľa Správy o stave planéty už svet odstránil viac ako 1 500 rôznych priehrad a hatí na riekach, a to predovšetkým v USA a v Európe.

Aj Slovensko stráca pestrosť

Zastaviť pokles biodiverzity sa nedarí ani Slovensku. Podľa Národnej stratégie ochrany biodiverzity je u nás ohrozených 70 % druhov rýb, všetky druhy obojživelníkov, takmer 92 % druhov plazov, 46 % hniezdiacich druhov vtákov a 69 % druhov cicavcov.  Z rýb sú ohrozené predovšetkým migrujúce druhy, ktoré nedokážu prekonať nevhodné bariéry na riekach.  Podľa červeného zoznamu už u nás vyhynulo 6 druhov rýb a ďalších 7 druhov patrí ku kriticky ohrozeným. Medzi vyhynuté patrí vyza veľká, niektoré druhy jeseterov, pstruh morský či losos atlantický. Vyza k nám migrovala od Čierneho mora po Dunaji až do Moravy či Váhu, lososy zvykli migrovať Dunajcom a riekou Poprad na svoje neresiská v Tatrách.

Najlepšie sme na tom zdanlivo pri bezstavovcov (ohrozenosť 8,4 %), no i tu je situácia vážna pri podrobnejšom pohľade. Kriticky ohrozené sú takmer všetky druhy bezstavovcov viazané na mŕtve drevo, ktorého pri lesnom hospodárení nezostáva najmä v listnatých lesoch potrebné množstvo. Ide hlavne o chrobáky ako fuzáč veľký, fuzáč karpatský, roháč, kováčik fialový a ďalšie. Aj preto sa WWF Slovensko dlhodobo snaží o záchranu posledných slovenských pralesov a starých lesov, ktoré sú prírodnou bankou našej biodiverzity.

Ďalšie ohrozenie biodiverzity na Slovensku predstavuje aj rýchly rozvoj infraštruktúry (miest, rekreačných lokalít, ciest), ktorý rozbíja prírodnú krajinu na izolované celky a bráni migrácii zvierat. Ohrozené sú obojživelníky, plazy, ale i väčšie druhy živočíchov – spomedzi vtákov ikonický hlucháň, i šelmy ako napr. rys. WWF Slovensko sa preto s partnermi snaží o zmapovanie a lepšiu ochranu ekologických koridorov šeliem.

Môžeme kritickú situáciu zvrátiť?

Túto otázku si položili vedci z viac ako 40 univerzít a mimovládnych organizácii, vrátane WWF a v rámci iniciatívy „Bending the Curve“ (Zvráťme krivku straty biodiverzity) vytvorili 7 modelov, ktoré môžu nastať v závislosti od toho, ako zmeníme prístup k ochrane prírody a spôsob produkcie potravín. Štúdia (Bending the curve of terrestrial biodiversity needs an integrated strategy) vychádza dnes v časopise NATURE.

Podľa autorov len ochrana prírody nestačí na to, aby sme obrátili smer krivky a biodiverzita sa začala opäť zvyšovať. „Zvrátiť krivku“ môžeme len silnými rozhodnutiami v prospech ochrany prírody spolu so zmenou produkcie a spotreby potravín.

Tretina suchozemskej časti planéty sa dnes využíva na pestovanie potravín a chov domácich zvierat. Poľnohospodárstvo je zodpovedné za 80 % odlesňovania vo svete, 70 % spotrebovanej vody minieme v poľnohospodárstve. No až tretina potravín, čo predstavuje 1,3 miliardy ton ročne, končí ako odpad. A ten je zodpovedný za 6 % všetkých emisií skleníkových plynov, čo je tri razy viac ako emisie z leteckej dopravy.

Zmena poľnohospodárstva na ekologickejšie môže navyše prispieť i k zlepšeniu biodiverzity, a to sa týka významne i Slovenska, ktoré má v Európe najväčšiu priemernú veľkosť monokultúrnych polí.

Štúdia i Správa o stave planéty vychádzajú len týždeň pred 75. zasadnutím Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, na ktorom sa od svetových lídrov očakáva, že budú hodnotiť pokrok dosiahnutý v oblasti Cieľov trvalo udržateľného rozvoja, Parížskej dohody a Dohovoru o biologickej diverzite. WWF lídrov vyzýva, aby bezodkladne konali a zastavili alarmujúci trend, kým je to ešte možné.

K výzve sa môže pridať i verejnosť a podpísať petíciu na panda.org/pandemics. Petícia vyzýva lídrov, aby prijali opatrenia, ktoré pomôžu nielen zabrániť strate biodiverzity, ale nás dokážu ochrániť pred ďalšími pandémiami ako COVID-19.

O mam

Avatar

Odporúčame pozrieť

Hojsik

Martin Hojsík: Vyzývame vládu, aby zastavila stratu biodiverzity, a ochránila tak životy nás a našich detí

V súčasnosti nečelíme iba pandémii COVID-19 a klimatickej kríze, ale aj kríze biodiverzity s narastajúcou …