Miroslav Číž, europoslanec /Smer-SD/. PHOTO: © European Union 2020 - Source : EP

Miroslav Číž po roku vo funkcii: Každý poslanec sa snaží obhajovať záujmy krajiny, z ktorej pochádza

Dlhoročný poslanec NR SR za stranu Smer – SD, 66-ročný Miroslav Číž, poskytol portálu Európske noviny rozhovor, v ktorom hodnotí svoje pôsobenie vo funkcii europoslanca. Európsky parlament sa stal jeho aktuálnym pracoviskom len pred rokom a oproti národnému snemu je to predsa len rozdiel.

Po letnej prestávke sa Európsky parlament opäť rozbieha. V Bruseli však aj naďalej pretrvávajú v dôsledku koronakrízy mnohé obmedzenia. Zasahujú vám do práce?

Práca Európskeho parlamentu po letnej pauze je už v naplno rozbehnutá. Počas prvých dvoch septembrových týždňoch sme absolvovali zasadnutia viacerých výborov, delegácií, pracovných skupín či politických frakcií a v týždni od 14.9. nás čaká plenárne zasadnutie. Obmedzenia zamerané na boj proti koronavírusu pretrvávajú nielen v Bruseli, ale vo všetkých členských štátoch. V zakladajúcich zmluvách je zakotvené, že plenárne zasadnutia EP sa konajú 12 krát do roka v Štrasburgu, no naposledy sa tak udialo vo februári tohto roka. Pred letom padlo rozhodnutie, že septembrové zasadnutie prebehne v už Štrasburgu, no vzhľadom na epidemiologickú situáciu bolo toto rozhodnutie prehodnotené a nakoniec bude plenárne zasadnutie v Bruseli, pričom hlasovanie prebehne online. Európsky parlament po vypuknutí pandémie prijal v relatívne krátkom čase zásadné rozhodnutia na základe ktorých je možné bez problémov pretransformovať pracovné procesy tak, aby bolo možné efektívne riešiť úlohy, predovšetkým tie, ktorými sme boli poverení a prijímať dôležité rozhodnutia, spojené aj so zmierňovaním dôsledkov pandémie. Vďaka tomu je dopad obmedzení na gro mojej práce pomerne limitovaný. Na druhej strane by som klamal, ak by som tvrdil, že osobné stretnutia a rokovania tvárou v tvár sa dajú naplno nahradiť video-hovormi. Atmosféra hrá pri rokovaniach dôležitú úlohu a cez počítač to jednoducho nie je to isté. Navyše sú tieto technológie zatiaľ limitované. Jednak pokiaľ ide o možnosti tlmočenia do všetkých oficiálnych jazykov EÚ, čo zásadným spôsobom zasiahlo kolegov tlmočníkov, ktorí tak prišli o zdroj príjmu. A ďalším technickým obmedzením je chýbajúca možnosť zapojiť sa do diskusie na plenárnom zasadnutí na diaľku, no vraj sa na tom pracuje.

Zvláda podľa vás Európska únia boj s koronavírusom? Čoraz viac sa ozývajú hlasy, že mnohé opatrenia sú neefektívne a chýba dostatočná koordinácia medzi členskými krajinami.

Myslím si, že spoločná odpoveď Európskej únie na koronakrízu bola zo začiatku spomalená a opatrenia boli prijímané  pomaly. Treba však uznať, že postupne sa to rozbehlo a podarilo sa prijať mnoho dôležitých opatrení zameraných na spomalenie šírenia nákazy, zníženie ekonomických dopadov, podporu výskumu s cieľom nájdenia vakcíny a veľa ďalších riešení. Hlasy, ktoré spomínate majú pravdepodobne na mysli situáciu ohľadne klasifikácie krajín podľa bezpečnosti do nich vycestovať. Aktuálne je situácia taká, že každý členský štát rozhoduje podľa vlastného uváženia, ktoré krajiny považuje za rizikové a ktoré za bezpečné, od čoho sa následne odvíjajú národné opatrenia pri návrate z tej ktorej krajiny. Situácia je dosť neprehľadná, mení sa veľmi často a pre občanov je náročné nájsť rýchlo spoľahlivé a relevantné informácie. V tomto ohľade by bolo vhodné, keby sa členské štáty viac koordinovali a dohodli sa na jednotných kritériách pre klasifikáciu krajín. Navyše uzatvárania vnútorných hraníc zo strany členských štátov majú zásadné dopady na fungovanie Schengenu a vnútorného trhu.

V Európskom parlamente pôsobíte už viac ako rok. Dlhé roky ste však boli súčasťou Národného parlamentu. V čom vidíte najväčšie rozdiely s odstupom času?

Za očividné rozdiely, by som asi uviedol väčšiu multikulturalitu a samozrejme aj veľkosť samotného EP. Tá rôznosť zvykov a kultúr sa prejavuje jednak v pomerne banálnych veciach ako je napríklad dochvíľnosť. Ak predsedá nejakému zasadnutiu poslanec z južanských krajín takmer vždy sa začne približne 10 minút neskôr, naopak ak je predseda zo severnejšie položenej krajiny, začína sa zväčša načas, prípadne s 5 minútovým oneskorením. Ale prejavuje sa to napríklad aj pri negociáciách, kde keď chcete niečo dosiahnuť je dobré vedieť, čo môžete od vašich partnerov očakávať. Napriek tomu, že vo svojom pôsobení by mali poslanci reprezentovať všetkých občanov EÚ je nesporné a nakoniec aj prirodzené, že každý poslanec sa zároveň tiež snaží obhajovať záujmy krajiny, z ktorej pochádza. Hľadanie kompromisov preto nie je jednoduchý proces, ale je vždy zaujímavý. No a vzhľadom na veľkosť parlamentu je potrebné argumentami presvedčiť veľký počet poslancov a výsledky hlasovaní sú v niektorých zložitejších prípadoch len veľmi ťažko predvídateľné. Dôležitým rozmerom je aj racionalita rokovaní. Na prerokovanie každého bodu je striktne obmedzený čas, čo znamená že siahodlhé vystúpenia poslancov nie sú možné.

V minulosti mali najväčšie slovo v europarlamente dve frakcie – socialisti a ľudovci. V súčasnosti s príchodom ďalších, menších frakcií sa sily viac rozložili. Je preto ťažšie nájsť v súčasnosti kompromis?

Počet frakcií sa za ostatné volebné obdobia v Európskom parlamente zásadným spôsobom nemenil, ale je pravda, že rozloženie ich síl je iné. V predošlom volebnom období stačilo, aby sa dohodli mali ľudovci so socialistami a mali dostatočný počet hlasov. Aktuálne je situácia iná a na dosiahnutie absolútnej väčšiny je potrebná dohoda minimálne troch skupín, čo, samozrejme, sťažuje situáciu pri hľadaní kompromisov.

Viac..  Peter Pollák: Európska únia je garanciou inovácií a zárukou mieru, ktorý máme už desaťročia

Podarilo sa vám získať pozíciu stáleho spravodajcu pre Rusko v rámci Výboru pre medzinárodný obchod. Môžete vysvetliť čo to znamená a v čom spočíva táto práca?

Som veľmi rád, že sa mi v rámci výboru INTA podarilo získať túto pozíciu. Úlohou stáleho spravodajcu je monitorovanie obchodných rokovaní s konkrétnymi krajinami a regiónmi, ako aj iných horizontálnych tém. Ide o to pozorne sledovať tieto rokovania a podávať o nich správy v rámci výboru a monitorovacích skupín, na ktorých sa zúčastňujú aj zástupcovia Komisie a iné zainteresované strany. Nie je tajomstvom, že aktuálne sú obchodné vzťahy medzi EÚ a Ruskom zložité. Všetky kontakty na vysokej úrovni boli zmrazené po kríze na Ukrajine. Je však nesporné, že Rusko je pre EÚ dôležitým obchodným partnerom, a preto si myslím, že je potrebné s Ruskou stranou udržiavať otvorený dialóg a snažiť sa spolupracovať v oblastiach v ktorých máme spoločné záujmy.

Ste tiež členom výboru pre medzinárodný obchod. Nedávno ste sa vyjadrili, že ste do neho pôvodne nechceli ísť. Čo bolo vašim cieľom?

Pôvodne som mal za to, že moje dlhoročné skúsenosti z Národnej rady by boli lepšie využiteľné vo výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci.

Vašou agendou v Európskom parlamente je aj poľnohospodárstvo. Zohľadňujú sa podľa vás dostatočne potreby farmárov v novej zelenej dohode?

Áno, v európskom parlamente som náhradníkom vo výbore AGRI. Ten sa intenzívne venuje otázkam vyplývajúcim z novej zelenej dohody. Podmienky a potreby farmárov sú v tomto výbore prioritou. Ja som do tohto výboru vstúpil aj z toho dôvodu, že v ňom nebol žiaden slovenský poslanec. Preto považujem za nesmierne dôležité vytvoriť predpoklad pre prezentovanie a hájenie našich záujmov. Čo sa týka otázky zelenej dohody, myslím že ide o zložitú problematiku a som presvedčený, že o veciach je potrebné naďalej diskutovať.

Zaoberáte sa tiež pomocou pre malé a stredné podniky. Ako by im mala Európska únia pomáhať a čo sa pripravuje?

Mikro-, malé a stredné podniky sú absolútne kľúčové pre hospodárstvo EÚ a tvoria až 99 % všetkých podnikov v EÚ. Cieľom politiky EÚ v oblasti malých a stredných podnikov je zabezpečiť, aby politiky a opatrenia Únie mali na pôsobenie MSP priaznivý vplyv, a prispievali k tomu, aby sa z Európy stalo atraktívnejšie miesto pre zakladanie podnikov a samotné podnikanie. Vo výbore priemysel, výskum a energetika (ITRE), sa aktuálne pripravuje správa k novej stratégii pre európske MSP.  Ja som získal úlohu tieňového spravodajcu pre stanovisko výboru pre obchod k tejto správe. Keďže stanovisko výboru pre obchod je limitované na aspekty týkajúce sa obchodu, mojimi pozmeňovacími návrhmi sa snažím zlepšiť podmienky pre MSP v oblasti zahraničného obchodu. Bol by som rád, ak by sa podarilo znížiť administratívnu záťaž a eliminovať čo možno najviac prekážky, ktoré bránia vstupom európskych MSP na trhy tretích krajín. Preto by bolo vhodné, aby aj všetky budúce dohody o obchode obsahovali samostatnú kapitolu venovanú MSP.

Ste členom delegácie pre vzťahy s Čínskou ľudovou republikou. Skúsme priblížiť túto funkciu. Čo to znamená v praxi?

Nie je to tak celkom pravda, v delegácii pre vzťahy s Čínskou ľudovou republikou, som len náhradníkom. Plným členom som v delegácia pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Rusko. Delegácie udržiavajú a prehlbujú medzinárodné kontakty Parlamentu s parlamentmi, regiónmi a organizáciami nečlenských štátov a prispievajú k posilneniu úlohy a väčšej viditeľnosti Európskej únie na svete.V praxi to znamená, že činnosti parlamentných delegácií sa na jednej strane zameriavajú na udržiavanie a zlepšovanie kontaktov s parlamentmi štátov, ktoré sú tradičnými partnermi Európskej únie, a na druhej strane v tretích krajinách prispievajú k podpore hodnôt, na ktorých je založená Európska únia, predovšetkým zásad slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, ako aj právneho štátu. Medzinárodné kontakty Parlamentu sa riadia zásadami medzinárodného verejného práva a zameriavajú sa na posilňovanie parlamentného rozmeru medzinárodných vzťahov všade, kde je to možné a vhodné.

Európsky parlament zasadá na dvoch miestach, v Bruseli a v Štrasburgu. Pravidelne sa objavujú iniciatívy “single seat”, teda aby sa všetko odohrávalo na jednom mieste a necestovalo sa do Štrasburgu. Ste zástancom tejto iniciatívy?

Iniciatíva na zavedenie jedného sídla EP sa opakovane vracia už mnoho rokov, pričom hlavným dôvodom jej neúspešnosti je potreba zmeny zakladajúcich zmlúv, ktoré presuny medzi Bruselom a Štrasburgom predpisujú. Európsky parlament má dokonca ešte aj tretie sídlo a to v Luxemburgu, kde sídli veľká časť administratívy. O tom sa však hovorí menej, keďže sa tam poslanci každý mesiac nepresúvajú. Existujú argumenty pre aj proti, no samozrejme, z ekologického ale aj finančného hľadiska by dávalo oveľa väčší zmysel, keby sa tieto presuny medzi Bruselom a Štrasburgom, ktoré boli aktuálne pozastavené z epidemiologického hľadiska zrušili už natrvalo. Hlavne v časoch, keď sa všetci snažíme o dosiahnutie uhlíkovej neutrality a bojujeme s obrovskými ekonomickými dopadmi pandémie. Na to je však potrebná zmena zmlúv, ktorá si vyžaduje jednohlasnú zhodu lídrov všetkých členských štátov, vrátane Francúzska. A Francúzi budú vždy proti zavedeniu jedného sídla v Bruseli, keďže hotely, reštaurácie a v mnoho ďalších sektorov služieb v Štrasburgu z presunov parlamentu žije.

O mam

Avatar

Odporúčame pozrieť

Europoslanec Wiezik: Potešilo ma, že bolo vo voľbách naprieč Európou vidieť odozvu na environmentálne témy

Slovenský europoslanec Michal Wiezik, ktorý bol súčasťou kandidátky strany Spolu je v Európskom parlamente nováčikom. …