EuropskeNoviny.sk
Poslanci v stredu počas výročnej rozpravy o stave Únie diskutovali so šéfkou Komisie Ursulou von der Leyen najmä o klimatických zmenách, rasizme, nezamestnanosti, verejnom zdraví a migrácii.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen vo svojom prvom prejave o stave Únie zhrnula, čo všetko sa exekutíve EÚ podarilo dosiahnuť počas uplynulého roka. Predstavila tiež celú škálu nových iniciatív EÚ, ktoré následne prediskutovalo plénum.
Súčasťou plánov, ktoré by mali vyviesť hospodárstvo Únie z krízy spôsobenej pandémiou COVID-19, je zavedenie rámca pre minimálne mzdy v EÚ a väčší dôraz na iniciatívy súvisiace s Európskym ekologickým dohovorom. Ursula von der Leyen oznámila, že Komisia navrhne, aby sa cieľ zníženia emisií CO2 do roku 2030 – v porovnaní s úrovňami v roku 1990 – zvýšil na 55%. Zasadila sa tiež za posilnenie kompetencií EÚ v oblasti zdravia a zriadenie agentúry EÚ, ktorá by sa venovala biomedicínskemu výskumu.
Zahraničné veci
„Chcem to povedať nahlas a jasne: Európska únia je na strane bieloruského ľudu. Všetkých nás zasiahla obrovská odvaha tých, ktorí sa pokojne zhromažďovali na Námestí nezávislosti alebo sa zúčastňovali nebojácnych pochodov žien,‟ vyhlásila Ursula von der Leyen.
V súvislosti s otravou Alexeja Navaľného predsedníčka Európskej komisie uviedla: „Toto nie je jednorazová záležitosť. Videli sme tento vzorec v Gruzínsku a na Ukrajine, v Sýrii a v Salisbury – a pri zasahovaní do volieb po celom svete. Tento vzorec sa nemení a žiaden plynovod to nezmení.“ Zasadila sa tiež za prijatie európskej verzie Magnitského zákona.
Čínu označila šéfka Európskej komisie vo svojom prejave za dôležitého partnera v otázkach, ako je napríklad boj proti klimatickým zmenám. To by však Únii podľa nej nemalo brániť v poukazovaní na porušovanie ľudských práv v krajine. Predsedníčka EK tiež vyzvala členské štáty, aby našli odvahu na rýchlejšie reakcie v prípade porušovania ľudských práv vo svete a aby pri týchto otázkach využívali v Rade hlasovanie kvalifikovanou väčšinou.
Migrácia, rasizmus a neznášanlivosť
Ursula von der Leyen vyzvala aj na zintenzívnenie úsilia na vysporiadanie sa s migráciou: „Migrácia je európskou výzvou a celá Európa tu musí priložiť ruku k dielu,“ vyhlásila. Predsedníčka EK poslancov informovala aj o novom akčnom pláne na boj proti rasizmu a nenávistným prejavom. Postavila sa tiež za práva ľudí z komunity LGBTQI a vzájomné uznávaniu rodinných vzťahov v EÚ.
Reakcie poslancov
Väčšina poslancov, ktorí vystúpili v rozprave, vyjadrila podporu novým iniciatívam z dielne Európskej komisie. Zamerali sa však aj na oblasti, na ktorých EÚ potrebuje podľa nich zapracovať.
Podľa Mafreda Webera (EPP, DE) by malo byť pre EÚ prioritou vytváranie pracovných miest. „Zoberme si napríklad Taliansko: 40% mladých ľudí je tam stále nezamestnaných. V dnešnej Európskej únii sa nemôžeme zmieriť s ďalšou stratenou generáciou,“ uviedol. „Peniaze z fondu obnovy môžete minúť iba raz a našou prioritou je budúcnosť mladej európskej generácie,“ dodal. Zdôraznil tiež, že EÚ musí v oblasti zahraničnej politiky hovoriť jednotným hlasom. V súvislosti s Bieloruskom vyhlásil: „Ak chceme byť dôveryhodní, musíme ľuďom v minských uliciach ukázať, že Európa je na ich strane.“
Iratxe García Pérez (S&D, ES) sa vo svojom prejave venovala rôznym výzvam, ktorým Európa v súčasnosti čelí. Daň z finančných transakcií je podľa nej nevyhnutná, aby „sme mohli investovať do ekologickej transformácie a sociálneho začlenenia a na nikoho pritom nezabudli.“ Šéfka poslaneckého klubu S&D uvítala nový cieľ znižovania emisií do roku 2030, pripomenula však, že „súčasťou tejto transformácie sú aj ľudia, takže potrebujeme stratégiu na boj proti chudobe, vrátane detskej chudoby, ktorej súčasťou bude garancia minimálnej mzdy“. Vyzvala tiež na podporu sektora kultúry a vytvorenie európskej kultúrnej platformy, ktorá by „umožnila mladým ľuďom spolupracovať a posilnila by európske kultúrne štruktúry“.
Dacian Cioloş (RE, RO) uviedol, že Európa dosiahla v posledných mesiacoch výrazný pokrok: „Plán obnovy je bezpochyby historickým krokom vpred, ktorý stelesňuje silu Únie a našu schopnosť spoločne prekonávať krízy.“ Zdôraznil však, že na udržanie dôveryhodnosti Únie v očiach ľudí je nutné zaistiť, aby bolo dodržiavanie princípov právneho štátu kľúčovou zásadou pri čerpaní prostriedkov EÚ: „Finančné záujmy Únie musia byť chránené pred korupciou a konfliktom záujmov,“ vyhlásil. Privítal tiež plány Komisie v oblasti rozvoja digitálnych služieb a jej ústretovú reakciu na žiadosť EP, aby exekutíva EÚ predložila posúdenie dopadov klimatických opatrení.
Nicolas Bay (ID, FR) kritizoval nedostatok opatrení na ochranu európskeho trhu počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19, ako aj prísne pravidlá v oblasti ochrany životného prostredia. Tie podľa neho oslabujú konkurencieschopnosť európskych podnikov a nepovedú v budúcnosti „k nezávislosti a prosperite, ale spôsobia, že Európa bude na svetovej scéne stále slabšia„.
Ska Keller (Zelení/EFA, DE) kritizovala podmienky prijímania migrantov na vonkajších hraniciach EÚ. Súčasná situácia je „veľkou hanbou“ a „našou kolektívnou zodpovednosťou ako Európanov“, uviedla a vyzvala Komisiu, aby zatlačila na členské štáty s cieľom zabezpečiť utečencom adekvátne podmienky, nakoľko „pomoc ľuďom v núdzi“ musí byť „najvyššou prioritou“. Privítala tiež navrhovaný cieľ zníženia emisií o 55% do roku 2030 zdôrazňujúc, že „s klímou nemožno vyjednávať, a preto by sme mali postupovať rýchlo„.
Ryszard Antoni Legutko (ECR, PL) uviedol, že posledné desaťročie bolo pre EÚ turbulentným obdobím, pričom dnes je v horšom stave ako pred desiatimi rokmi. „Každý rok za posledné desaťročie sme od každého predsedu Komisie počuli, že nás čaká žiarivá budúcnosť a že dni slávy EÚ sú za rohom, samozrejme za predpokladu, že Európska komisia a európske inštitúcie dostanú viac kompetencií […] Tento odkaz berie vážne čoraz menej a menej ľudí v celej Európe,“ uviedol.
Manon Aubry (GUE/NGL, FR) kritizovala Ursulu von der Leyen za to, že sa vo svojom prejave nezmienila o kríze solidarity v EÚ, ktorú vystihujú napríklad daňové raje či otázky súvisiace s právnym štátom v Poľsku a Maďarsku. Cieľ znížiť emisie do roku 2030 o 55% označila za nedostatočný: „Aby sme mohli čeliť výzvam, pred ktorými stojíme, musíme zmeniť všetko. Zamerať by sme sa mali iba na životné prostredie a sociálne otázky,“ vyhlásila. Vyzvala tiež na zaistenie fiškálnej a daňovej spravodlivosti a skoncovanie s daňovými rajmi v Európe.
Ursula von der Leyen v reakcii na prejavy poslancov vyzvala na konštruktívny prístup k migrácii: „Každý rok prichádza do Európy okolo dvoch miliónov ľudí a stoštyridsaťtisíc utečencov. To by sme mali zvládnuť,“ zdôraznila. Oznámila tiež, že Komisia na budúci týždeň predloží v tejto oblasti legislatívny návrh. V súvislosti so stavom právneho štátu v niektorých krajinách EÚ poslancov ubezpečila, že Komisia k tejto otázke „pristupuje tak systematicky a komplexne ako nikdy predtým.“
