EuropskeNoviny.sk
„Dôvera našich občanov v liberálnu demokraciu a právny štát je naštrbená. Preto touto cenou, ktorú dnes udeľujeme Karlovi Schwarzenbergovi, povzbudzujeme aj samých seba, aby sme nestratili vieru v to, že spravovanie spoločnosti, tak ako sme si ho slobodne zvolili v roku 1989, nemá alternatívu,“ uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Ivan Korčok v laudáciu na počesť Karla Schwarzenberga počas udeľovania Českej a Slovenskej transatlantickej ceny počas slávnostnej galavečere medzinárodnej bezpečnostnej konferencie GLOBSEC 2020.
Minister I. Korčok vyzdvihol Karla Schwarzenberga ako politika a človeka, ktorý sa zasadil za slobodu a demokraciu v strednej Európe, osobitne pred rokom 1989, a za tieto hodnoty sa ďalej výrazne angažoval politických funkciách a verejnom živote v bývalom Česko-Slovensku a dodnes v Českej republike.
Prečítajte si plné znenie ministrovho príhovoru:
Excelencie, ctení hostia, knieža Schwarzenberg, dnes večer neudeľujeme cenu len vynikajúcej osobnosti, ale českú a slovenskú transatlantickú cenu udeľujeme aj dejinám – tým našim stredoeurópskym, a preto celoeurópskym zároveň. Nemusím snáď vysvetľovať, prečo to tak je. Ale dovoľte mi zmieniť sa aj o tom, ako tento vzťah vysvetľuje náš dnešný laureát: “… každá rodina má své dějiny… jediný rozdíl je v tom, že my to víme. Já znám dějiny svého rodu od středověku. Když tedy člověk toto věno přijme se všemi pozitivními i negativními vlastnostmi, tak přijme i poměr k dějinám a dějinnosti člověka. Tím si člověk uvědomí, že není unikát, ale člen řetězu, který s pomocí Boží jde a půjde dál, a že v tom řetězu hrajeme nějakou roli, kterou musíme splnit. Díky rodinným dějinám se tedy tato role stává uvědomělejší.“
Mám však pocit, že dnes cenu udeľujeme aj našej nostalgii, našej túžbe a našej nádeji, že tento zodpovedný vzťah k dejinám, je prenosný aj na ďalšie generácie, kúsok z neho aj na každého z nás, že je trvalý.
Dámy a páni, dnes vzdávame česť mimoriadnemu človeku, veľmi vzácnej osobe. Karla Schwarzenberga poznáme ako politika a štátnika a človeka, ktorého obetavosť pomohla občanom krajín túžiacich po slobode v ich zápase proti diktátorstvu a tyranii. Slová a skutky Karla Schwarzenberga sú známe a vplyvné už po desaťročia. Radi čítame jeho hlboké a prenikavé myšlienky a radi počúvame aj jeho ostré komentáre. Zažil vojnu, výsluchy rodičov gestapom, komunistický puč, zabavenie majetku, emigráciu. Keď mal devätnásť, pomáhal v Rakúsku maďarským utečencom po potlačení revolúcie v októbri 1956. Vedel teda, čo to znamená byť vyhnancom, aj preto má empatiu voči tým, ktorých z domova vyhnali neznesiteľné okolnosti. Po revolúcii v roku 1989 sa vrátil domov, slúžil na Pražskom hrade ako kancelár prezidenta Václava Havla. Povedal, citujem: „Bolo to moje najlepšie obdobie, najkrajšia rola v mojom živote.” Dvakrát stál na čele českej diplomacie. Ak si malý štát chce získať prestíž, musí byť podľa neho „rozpoznateľný na medzinárodnom javisku“. Je dobré nájsť si popri rutinnej zahraničnej politike aj vlastnú „niku“. Počas jeho éry to bola oblasť ľudských práv. Ale to s čím si ho spájame rovnako intenzívne, je jeho schopnosť hovoriť pravdu jadrným jazykom, nešetriac pritom nikoho – či už ide o kritiku domáceho provincializmu alebo o prejavy „pitomého nacionalismu“ vo viacerých krajinách. Jeho zásadou je „nenariekať“, neostať iba pri sťažovaní sa na pomery, na okolnosti, na dobu. Samozrejme, nezatvárať oči pred realitou a preto hovorí to, čo dnes cítime všetci, citujem: „Asi najhoršia je strata povedomia o práve. Zabudli sme, čo je právo, že to nie sú paragrafy, ale niečo vyššie. Právo je hlboký životný princíp. Paragrafy spoločnosť pozná, právo ešte nepochopila.“
Ctení hostia, tento týždeň by sa dožil 84 rokov Václav Havel. Neviem, či je to pravda, mohol by to potvrdiť, alebo vyvrátiť jeho bývalý kancelár, ale pripisujú mu tento výrok, citujem: „Až bude nejblběji, začne se to obracet k lepšímu.” Mám však viac než len podozrenie, že samé sa to nezačne. Žijeme totiž v neistých, ba nebezpečných časoch. Svet ohrozujú prebudené veľmocenské ambície, ignorovanie pravidiel nastavených po 2. svetovej vojne – terorizmus, migrácia, hybridné konflikty či informačná vojna. A k tomu sme sa ocitli v bizarnej situácii. Totiž, ak sa prihlásiš k „liberálnemu medzinárodnému poriadku“, ktorý, akosi sme rýchle pozabudli, povalil berlínsky múr a nám priniesol slobodu, tak si označený za dekadentného zvrhlíka. Práve preto si povedzme ako to je. Ani my tu, v strednej Európe, nepodávame vždy len samé vynikajúce výsledky. Viera našich národov a občanov v liberálnu demokraciu, demokratickú politiku a právny štát je značne oslabená. Preto to cítim tak, že cenou, ktorú dnes udeľujeme, nielen oceňujeme Vás, ale vlastne, povzbudzujeme aj samých seba, aby sme nestratili vieru v to, že spravovanie spoločnosti, tak ako sme si ho slobodne zvolili v roku 1989, nemá alternatívu. Aby som to povedal úplne presne: Nechceme tu, v strednej Európe etablovať iný, tzv. lepší model demokracie ani budovať paralelnú integráciu. Nám stačí EÚ a chcem to povedať jasne: pokiaľ ide o spravovanie našej spoločnosti, stále sa máme od západnej časti Európy čo učiť…
Dnes Vás, Karel Schwarzenberg, oceňujeme za Váš prínos v slobode a demokracii v strednej Európe, osobitne pre nás v Československu pred rokom 1989. Vyslovujeme vďaku za Vaše nasadenie pred rokom 1989, za spôsob, akým ste vykonávali pozíciu predsedu Medzinárodnej helsinskej federácie pre ľudské práva, ktorou ste rozbíjali krunier okolo disidentov a nezávislých občianskych štruktúr v bývalom sovietskom bloku. Oceňujeme Vašu osobnú pomoc a angažovanosť, osobitne v rôznych verejných úradoch a rolách v bývalom Československu a potom Českej republike. Pretože Váš život by bol iste naplnený, zaujímavý a spoločensky prínosný aj bez záťaže, ktorú so sebou nesie každý verejný úrad. A úplne na záver dodávam: oceňujeme Vás ako príklad toho, že dejinami sa dá prejsť víťazne aj so cťou a s dobrými spôsobmi ako v politike tak aj vo verejnom živote. Bolo mi cťou a ďakujem za pozornosť!
