EuropskeNoviny.sk
Európska komisia uverejnila svoju stratégiu označovanú ako „vlna obnovy“ s cieľom zlepšiť energetickú hospodárnosť budov. Cieľom Komisie je v nasledujúcich desiatich rokoch aspoň zdvojnásobiť mieru obnovy a zabezpečiť, aby renovácie viedli k vyššej energetickej hospodárnosti a efektívnosti využívania zdrojov. Zlepší sa tým kvalita života obyvateľov a používateľov daných budov, znížia sa emisie skleníkových plynov v Európe, podporí sa digitalizácia a zlepší sa opätovné používanie a recyklácia materiálov. Do roku 2030 by sa mohlo zrenovovať 35 miliónov budov a v stavebníctve by sa mohlo vytvoriť až 160 000 ďalších zelených pracovných miest.
Budovám možno pripísať približne 40 % spotreby energie v EÚ a 36 % emisií skleníkových plynov, ale každoročne sa v záujme zlepšenia energetickej hospodárnosti renovuje len 1 % z nich. Prijatie účinných opatrení má preto zásadný význam z hľadiska dosiahnutia klimatickej neutrality Európy do roku 2050. Keďže takmer 34 miliónov Európanov si nemôže dovoliť vykúriť domov, verejné politiky na podporu energeticky hospodárnych renovácií sú takisto nástrojom boja proti energetickej chudobe, podporujú zdravie a blahobyt ľudí a pomáhajú ľuďom znižovať účty za energiu. Komisia dnes uverejnila aj odporúčanie pre členské štáty týkajúce sa boja proti energetickej chudobe.
Výkonný podpredseda pre európsku zelenú dohodu Frans Timmermans uviedol: „Chceme, aby každý v Európe mal domov, v ktorom si môže zasvietiť, zakúriť alebo ochladiť vzduch bez toho, aby zbankrotoval alebo poškodzoval planétu. Vlna obnovy skvalitní naše pracoviská, obydlia a školy, a zároveň zníži náš vplyv na životné prostredie a poskytne pracovné miesta tisíckam Európanov. Ak chceme, aby obnova bola zároveň krokom vpred, potrebujeme lepšie budovy.“
Komisárka pre energetiku Kadri Simsonová dodala: „Zelená obnova sa začína doma. Vďaka vlne obnovy odstránime mnohé prekážky, ktoré v súčasnosti spôsobujú to, že renovácia je zložitá, drahá a časovo náročná, čo brzdí veľmi potrebné opatrenia. Navrhneme lepšie spôsoby merania prínosov obnovy, minimálne normy energetickej hospodárnosti, ako aj viac finančných prostriedkov EÚ a technickej pomoci. Navyše budeme podporovať zelené hypotéky a propagovať väčšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie pri vykurovaní a chladení. Pre vlastníkov domov, nájomníkov a verejné orgány to bude prelomové.“
V stratégii sa bude klásť dôraz na opatrenia v troch oblastiach: dekarbonizácia vykurovania a chladenia, riešenie energetickej chudoby a budov s najhoršou hospodárnosťou a renovácia verejných budov, ako sú školy, nemocnice či úrady. Komisia navrhuje odstrániť existujúce prekážky v celom reťazci renovácie – od koncepcie projektu až po jeho financovanie a dokončenie – pomocou súboru politických opatrení, nástrojov financovania a nástrojov technickej pomoci.
Stratégia bude zahŕňať tieto hlavné opatrenia:
- prísnejšie predpisy, normy a informácie o energetickej hospodárnosti budov v záujme lepších stimulov pre obnovu vo verejnom a v súkromnom sektore vrátane postupného zavádzania povinných minimálnych noriem energetickej hospodárnosti pre existujúce budovy, aktualizovaných pravidiel pre osvedčenia o energetickej hospodárnosti a možného rozšírenia požiadaviek na obnovu budov vo verejnom sektore,
- zabezpečenie dostupného a dobre cieleného financovania, a to aj prostredníctvom hlavných iniciatív „Renovate“ a „Power Up“ v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý je súčasťou nástroja NextGenerationEU, zjednodušených pravidiel kombinovania rôznych tokov financovania či viacerých stimulov pre súkromné financovanie,
- posilnenie kapacity na prípravu a realizáciu renovačných projektov, od technickej pomoci vnútroštátnym a miestnym orgánom až po odbornú prípravu a rozvoj zručností pracovníkov na nových zelených pracovných miestach,
- rozšírenie trhu s udržateľnými stavebnými výrobkami a službami vrátane integrácie nových materiálov a riešení inšpirovaných prírodou a revidované právne predpisy o uvádzaní stavebných výrobkov na trh a cieľoch opätovného používania a zhodnocovania materiálov,
- vytvorenie nového európskeho „Bauhausu“ – interdisciplinárneho projektu, ktorý spoločne riadi poradná rada externých odborníkov, ako sú vedci, architekti, dizajnéri, umelci, projektanti a zástupcovia občianskej spoločnosti. Odteraz až do leta 2021 bude Komisia viesť rozsiahly proces spolutvorby, a potom v roku 2022 zriadi sieť piatich zakladajúcich Bauhausov v rôznych krajinách EÚ,
- rozvoj susedských prístupov pre miestne komunity na integráciu obnoviteľných a digitálnych riešení a vytváranie oblastí s nulovou spotrebou energie, v ktorých sa ľudia stanú výrobcami a spotrebiteľmi v jednej osobe (tzv. prosumers), ktorí predávajú energiu do siete. Súčasťou stratégie je aj iniciatíva za cenovo dostupné bývanie pre 100 okresov.
Pri revízii smernice o obnoviteľných zdrojoch energie naplánovanej na jún 2021 sa zváži posilnenie cieľa v oblasti vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov a zavedenie minimálnej úrovne energie z obnoviteľných zdrojov v budovách. Komisia takisto preskúma, ako by sa rozpočtové zdroje EÚ spolu s príjmami systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) mohli použiť na financovanie vnútroštátnych systémov energetickej hospodárnosti a úspor energie so zameraním na skupiny obyvateľstva s nižšími príjmami. Ďalej sa bude rozvíjať aj rámec pre ekodizajn s cieľom poskytovať účinné produkty určené pre budovy a podporovať ich používanie.
Vlna renovácie nespočíva len v tom, aby sa existujúce budovy stali energeticky hospodárnejšími a klimaticky neutrálnymi. Môže vyvolať rozsiahlu transformáciu našich miest a zastavaného prostredia vôbec. Mohlo by ísť o príležitosť na začatie perspektívneho procesu zameraného na zosúladenie udržateľnosti s dizajnom. Ako oznámila predsedníčka von der Leyenová, Komisia zavedie nový európsky Bauhaus s cieľom podporiť novú európsku estetiku, ktorá kombinuje výkonnosť s invenciou. Chceme všetkým sprístupniť príjemné prostredia na život a v novej udržateľnej budúcnosti opäť snúbiť cenovo dostupné s krásnym.
Súvislosti
Kríza COVID-19 upriamila pozornosť na naše budovy, ich význam pre náš každodenný život a ich slabé stránky. Počas pandémie sa celý život miliónov Európanov sústredí medzi steny ich domova: je to kancelária, z ktorej pracujú na diaľku, provizórna škôlka či trieda pre deti a žiakov a pre mnohých aj centrum online nakupovania alebo zábavy.
Investície do budov môžu vniesť veľmi potrebné stimuly do odvetvia stavebníctva a makroekonomiky. Renovačné práce sú pracovne náročné, vytvárajú pracovné miesta a investície zakorenené v mnohých miestnych dodávateľských reťazcoch, vytvárajú dopyt po vysoko energeticky hospodárnych zariadeniach, zvyšujú odolnosť voči zmene klímy a prinášajú nehnuteľnostiam dlhodobú hodnotu.
Na dosiahnutie cieľa zníženia emisií do roku 2030 aspoň o 55 %, ktorý navrhla Komisia v septembri 2020, musí EÚ znížiť emisie skleníkových plynov v budovách o 60 %, ich spotrebu energie o 14 % a spotrebu energie pri vykurovaní a chladení o 18 %.
Európske politické nástroje a finančné prostriedky už teraz majú pozitívny vplyv na energetickú hospodárnosť nových budov, ktoré v súčasnosti spotrebúvajú len polovicu energie v porovnaní s budovami postavenými pred viac ako 20 rokmi. Až 85 % budov v EÚ je však starších než dve desaťročia a očakáva sa, že 85 až 95 % z nich bude stáť ešte v roku 2050. Vlna obnovy je preto potrebná aj na to, aby sa zosúladili s podobnými normami, aké platia pre nové budovy.
