EuropskeNoviny.sk
Väčšina Európanov podporuje vyšší európsky rozpočet v záujme prekonania následkov pandémie. Prioritou je verejné zdravie, nasleduje ekonomická obnova a klimatická zmena.
Podľa nového prieskumu Európskeho parlamentu, podporuje takmer 8 z 10 oslovených Európanov (77%) koncept, podľa ktorého by Európska únia mala poskytovať eurofondy členským štátom len ak ich vlády dodržiavajú pravidlá právneho štátu a demokratické princípy. Na Slovensku s tým súhlasí 72% respondentov.
Vyšší rozpočet EÚ na boj s pandémiou COVID-19 chce absolútna väčšina Európanov
54% Európanov si myslí, že EÚ by mala mať viac finančných prostriedkov, aby mohla prekonať dôsledky pandémie. V 20 členských štátoch s týmto tvrdením súhlasí väčšina účastníkov prieskumu a v 14 dokonca absolútna väčšina. Na Slovensku s týmto tvrdením súhlasí 42% respondentov.
Na otázku, do akých oblastí by mali smerovať prostriedky z tohto vyššieho rozpočtu, odpovedala viac ako polovica respondentov v EÚ (54%), že prioritou by malo byť verejné zdravie, nasledované ekonomickou obnovou a novými príležitosťami pre podniky (42%), klimatickou zmenou a ochranou životného prostredia (37%) a zamestnanosťou a sociálnymi vecami (35%). Na európskej úrovni predbehla oproti poslednému prieskumu (z júna 2020) medzi prioritami oblasť klimatickej zmeny otázku zamestnanosti.
Verejné zdravie je na vrchole rebríčka pre obyvateľov 18 krajín. Estónsko, Lotyšsko, Česká republika kladú na prvé miesto ekonomickú obnovu. Obyvatelia Rakúska, Dánska a Nemecka preferujú oblasť klimatickej zmeny. Naopak v Chorvátsku, na Slovensku či vo Fínsku by ľudia najradšej videli použitie financií na zamestnanosť a sociálne veci.
Strach z priamych dopadov na osobnú finančnú situáciu občanov
Znepokojujúca osobná finančná situácia Európanov od začiatku krízy je jasným ukazovateľom, že nevyhnutné rozhodnutia o balíku obnovy a sedemročnom rozpočte EÚ (VFR) je potrebné urobiť čo najskôr. Veľká väčšina občanov sa obáva priamych dopadov pandémie na ich osobnú finančnú situáciu, prípadne už takéto dopady pocítili: 39% Európanov a 47% Slovákov tvrdí, že kríza spojená s pandémiou už zasiahla ich osobný príjem, ďalších 27% Európanov a 27% Slovákov očakáva tento typ problémov v najbližšej budúcnosti. Len 27% Európanov (20% Slovákov) predpokladá, že to na ich situáciu nebude mať vplyv. Až v 20 krajinách väčšina respondentov vyhlásila, že súčasná kríza už ovplyvnila ich osobný príjem.
EÚ ako súčasť riešenia krízovej situácie
Dve tretiny účastníkov prieskumu v EÚ súhlasia s tvrdením, že Európska únia by mala mať viac kompetencií, aby dokázala čeliť krízam takéhoto druhu. Myslí si to aj 55% oslovených Slovákov. Len štvrtina Európanov (25%) s týmto tvrdením nesúhlasí. Tieto výsledky konzistentne nadväzujú na dva predchádzajúce prieskumy, ktoré Európsky parlament robil v apríli a júni 2020.
Súvislosti
Európsky parlament zadal od začiatku pandémie tri tematické prieskumy zamerané na európsku verejnú mienku v čase šíriaceho sa ochorenia COVID-19. Posledný prieskum vykonala spoločnosť Kantar online (a telefonicky na Malte) medzi 25. septembrom a 7. októbrom 2020 na vzorke 24.812 respondentov vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Prieskum oslovil respondentov vo veku 16-64 rokov (16-54 v Bulharsku, Českej republike, Chorvátsku, Grécku, Maďarsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku a na Slovensku). Reprezentatívnosť prieskumu zaručujú kvóty pre jednotlivé členské štáty týkajúce sa pohlavia a veku respondentov, ako aj regiónu, v ktorom bývajú. Celkové európske výsledky zohľadňujú veľkosť populácie v každej skúmanej krajine.
Zverejnenie celej správy z prieskumu, vrátane kompletných dát, je naplánované na začiatok novembra 2020.
