Terorizmus v EÚ od roku 2015. Prehľad útokov aj počtu obetí

Nárast teroristických útokov od roku 2015

Od roku 2015 sa Európou prevalila nová vlna teroristických útokov, ktorú majú na svedomí džihádistické skupiny. Kým v roku 2014 boli útoky dva, v roku 2015 ich bolo 17 a v roku 2017 až 33. Pre európske úrady je boj proti terorizmu top prioritou. V roku 2014 bolo v súvislosti s džihádistickým terorizmom zadržaných 395 osôb a v roku 2017 ich počet vzrástol na 705.

Džihádisti nie sú jedinou skupinou, ktorá v EÚ pácha útoky. Europol klasifikuje teroristické útoky do štyroch ďalších kategórií na základe ich motivácie: pravicové, ľavicové a anarchistické, etno-nacionalistické a separatistické a iné (napríklad za práva zvierat, proti interrupciám a pod.)

Väčšina teroristických útokov spáchaných v EÚ v roku 2017 bola klasifikovaná ako separatistické – 137 útokov z 205. Catherine de Bolle, výkonná riaditeľka Europolu však pripomína, že žiadne iné útoky nemali toľko obetí a taký dopad na spoločnosť ako tie, ktoré spáchali džihádisti. V roku 2015 pripravili džihádisti o život 150 ľudí, v roku 2016 bolo obetí 135. V roku 2017 vzrástol počet útokov, no počet obetí klesol na 63.

Islamský štát

Najviac džidádistických útokov od roku 2015 vykonal alebo inšpiroval Islamský štát. Táto teroristická skupina začala kontrolovať teritóriá v Iraku a Sýrii od roku 2014 a neskôr vyhlásila vytvorenie svojho kalifátu. V čase jej najväčšieho rozmachu okupovala teritóriá porovnateľné s Veľkou Britániou. Medzinárodná koalícia vrátanie niekoľkých členských štátov EÚ podnikla od leta 2014 proti IS v Iraku a Sýrii viaceré vojenské zásahy.

V septembri 2017 líder IS Aby Muhammed Al-Adnani vyzval podporovateľov IS, aby zabíjali „neveriacich“ v západných krajinách. V máji 2016 im odkázal, že ak sa nemôžu pridať k IS v Iraku alebo Sýrii, aby vraždili neveriacich všetkými možnými spôsobmi vo svojich krajinách. Členské štáty EÚ, zvlášť tie, ktoré sú členmi koalície proti IS, sú považované za legitímnych nepriateľov a terče útokov.

Kto sú teroristi?

Podľa Europolu boli v roku 2018 džihádistické útoky spáchané najmä teroristami, ktorí boli radikalizovaní vo svojej vlastnej krajine a nie tzv. zahraničnými bojovníkmi. (Osoby, ktoré vycestujú z vlastnej krajiny, aby sa pridali k teroristom.)

Radikalizácia v Európe sa zvýšili najmä kvôli silnej online propagande. Osamelí vlci, ktorí sa zradikalizujú sami doma, potom vykonávajú útoky sami od seba bez toho, aby ich o to IS priamo požiadal.

Väčšina osôb, ktoré boli v roku 2016 nahlásené Europolu v súvislosti s teroristickou trestnou činnosťou, boli predtým drobní kriminálnici. Toto naznačuje, že ľudia, ktorí už predtým vykonali priestupky, alebo sa združujú s kriminálnikmi, môžu byť náchylnejší k radikalizácii alebo náboru k teroristom.

Europol vysvetľuje, že teroristi nemusia byť vždy veľmi nábožensky zameraní. Niektorí z nich nečítajú Korán ani nenavštevujú mešity a často majú len základné alebo útržkovité vedomosti o islame. Náboženstvo podľa Europolu nemusí byť prvotným spúšťačom radikalizácie. Pre útočníkov, ktorí sa cítia v spoločnosti marginalizovaní, môže byť teroristický útok príležitosťou stať sa „hrdinom“.

Hlavné trendy

Džihádistické útoky od roku 2015 mali na svedomí najmä organizované skupiny alebo tzv. „osamelí vlci.“ Pri útokoch, ktoré boli vykonané jedným páchateľom, boli zvyčajne použité nože, nákladné autá alebo zbrane. Ak šlo o organizovaný útok, tie boli oveľa sofistikovanejšie a premyslenejšie, boli pri nich použité automatické zbrane a výbušniny. Džihádisti sa pri svojich útokoch sústredili na ľudí a nie na budovy alebo inštitúcie. Straty ľudských životov vyvolávajú vo verejnosti  oveľa väčšiu emocionálnu reakciu.

Teroristi nerozlišujú medzi moslimským a nemoslimským obyvateľstvom, ich hlavným cieľom je napáchať čo najväčšie škody. Bolo tomu tak napríklad v Londýne, Paríži, Nice, Štokholme, Menčestri, Barcelone a Cambrilse.

Definícia terorizmu

Definície teroristických trestných činov sú stanovené v Rámcovom rozhodnutí Rady o boji proti terorizmu z roku 2002. Ide o činy, ktoré sú páchané s cieľom:

– vážne zastrašovať obyvateľstvo, alebo

– neoprávnene naliehať na vládu alebo medzinárodnú organizáciu, aby vykonala alebo sa zdržala vykonania akéhokoľvek činu, alebo

– vážne destabilizovať alebo poškodiť základné politické, ústavné, hospodárske alebo sociálne štruktúry krajiny alebo medzinárodnej organizácie.

Ako proti terorizmu bojuje EÚ

Proti terorizmu sa podnikajú kroky na národnej aj celoeurópskej úrovni a EÚ tu veľmi dbá na efektívnu spoluprácu medzi členskými krajinami.

EÚ prijíma komplexné opatrenia, ktoré sa dotýkajú viacerých oblastí. Dnes u nás existuje legislatíva proti financovaniu terorizmu, proti organizovanej trestnej činnosti a proti radikalizácii. Okrem toho boli prijaté pravidlá na posilnenie kontroly hraníc, zlepšila sa spolupráca medzi súdmi a policajnými orgánmi, sledovanie podozrivých a zatýkanie páchateľov.

Poslanci napríklad prijali aj nové pravidlá proti podomáckej výrobe výbušnín. Dostať sa k základným surovinám je dnes pre kriminálnikov oveľa zložitejšie. Taktiež bol sprísnený prístup k zbraniam.

Európska policajná agentúra Europol dostala nové právomoci. Dnes môže jednoduchšie zriaďovať špecializované jednotky, ako napríklad Európske protiteroristické centrum, ktoré bolo vytvorené v roku 2016. V niektorých prípadoch si môže vymieňať informácie so súkromnými firmami a má právo požiadať sociálne siete, aby zablokovali stránky Islamského štátu.

V júli 2017 Európsky parlament zriadil osobitný výbor pre terorizmus, ktorého členovia sa zaoberali tým, ako lepšie bojovať proti tejto hrozbe na celoeurópskej úrovni. Jeho členovia vypracovali správu, kde navrhujú konkrétne opatrenia a kde žiadajú Európsku komisiu, aby ich zahrnula do novej legislatívy.

Prečítajte si viac o opatreniach EÚ proti terorizmu.