EuropskeNoviny.sk
Ako zasiahla pandémia koronavírusu do plnenia zelených cieľov? Aká je úloha europarlamentu pri Európskej zelenej dohode? A čo plány z Bruselu znamenajú pre ľudí? O týchto témach sa hovorilo na online diskusii, ktorú usporiadala v piatok 13. novembra Kancelária EP na Slovensku pod názvom „Európa v klimatickej pohotovosti – Ako prispievame k riešeniu globálnej ekologickej krízy?“ S poslancami EP diskutovali najprv študenti a verejnosť a následne odborníci.
Celú diskusiu si môžete vypočuť TU.
Udržateľnosť – to je to najdôležitejší princíp, na ktorom sa zhodli všetci europoslanci. Ďalšou dôležitou témou je, že stať sa klimaticky neutrálnym kontinentom do roku 2050 je mimoriadne ambiciózny cieľ, na ktorý sa potrebuje Slovensko pripraviť.
Ako v diskusii so študentami stredných a vysokých škôl otvorene priznal Ivan Štefanec (EPP): „Dnes naša krajina na zníženie emisii pripravená nie je, to však neznamená, že na to nemáme priestor. Európska únia prináša ciele a poskytuje aj financie. Je preto potrebné ich vyčerpať na to, aby sme to vedeli a zvládli.„
Ako upozornil poslanec Martin Hojsík (Renew Europe) je dôležité financovať okrem ochrany klímy a ochranu biodiverzity a zosúladiť investície s ochranou tak, aby sme zvyšné finančné prostriedky, ktoré nedávame na ochranu klímy a biodiverzity, nedávali ani na aktivity, ktoré nám životné prostredie ničia. „Na mŕtvej planéte nebude môcť nikto robiť biznis,“ dodal.
Vedúci Kancelárie EP na Slovensku Robert Sermek citoval predsedu Európskeho parlamentu. Sassoliho, že Európa bude hrať hlavnú úlohu v boji proti klimatickým zmenám, ale šanca, že to zvládne sama je malá. Je preto potrebné, aby sa pridali aj ostatní.
Študentov preto zaujímalo ako môžeme donútiť krajiny mimo EÚ, aby to urobili. „Joe Biden, a teda USA sa prihlásili k myšlienke Európskej zelenej dohody, ktorá má umožniť Európanom mať úžitok z trvalej ekologickej trensformácie. Tá má byť spravodlivá a sociálne vyvážená. Odpoveďou teda zrejme je, že ich treba len inšpirovať,“ tvrdí europoslanec Michal Wiezik (EPP).
„Sociálno-ekonomické dôsledky transformácií, či už ekologickej alebo digitálnej musíme prekonať,“ zdôraznil Robert Hajšel (S&D). Pripomenul, že v rámci EÚ žije 50 – 70 miliónov ľudí v energetickej chudobe, čiže si napríklad nie sú schopní v zime zakúriť na viac než 14 stupňov Celzia.
