mikrofon
Ilustračné PHOTO: © European Union-EP.

Sloboda médií: Poslanci varujú pred snahami o umlčanie kritikov a oslabenie plurality

Európsky parlament vyjadril v stredu hlboké znepokojenie nad stavom slobody médií v Európskej únii a odsúdil násilie, prenasledovanie a nátlak, ktorým čelia novinári v členských štátoch EÚ.

Parlament v uznesení schválenom pomerom hlasov 553 (za): 54 (proti): 89 (zdržalo sa hlasovania) poukázal na „pokusy vlád niektorých členských štátov umlčať kritické a nezávislé médiá a oslabiť slobodu a pluralitu médií”. Poslancov znepokojuje predovšetkým stav verejnoprávnych médií v niektorých členských štátoch EÚ, kde sa stali „príkladom provládnej propagandy”.

Uznesenie zdôrazňuje, že kľúčovými prvkami práva na slobodu prejavu a práva na informácie sú práve sloboda, pluralita a nezávislosť médií, ako aj bezpečnosť novinárov, ktoré majú zásadný význam aj z hľadiska demokratického fungovania Európskej únie. Schválený text upozorňuje, že „sloboda médií sa v uplynulých rokoch zhoršila”, pričom pandémia ochorenia COVID-19 tento nepriaznivý vývoj ešte prehĺbila.

Lepšia ochrana novinárov, najmä žien

Uznesenie konštatuje, že „v posledných rokoch sa prejavila rastúca tendencia zastrašovania zameraná na umlčanie novinárov”. Zavraždenie Daphne Caruany Galizie a Jána Kuciaka a jeho snúbenice je tragickou ukážkou toho, akému nebezpečenstvu čelia v súčasnosti investigatívni novinári, dodáva prijatý text.

Parlament v tejto súvislosti vyzval verejne činné osoby, aby sa zdržali očierňovania novinárov, a pripomenul členským štátom ich zákonnú povinnosť vyšetriť všetky útoky. Poslanci tiež vyzvali na poskytnutie dodatočnej ochrany ženám novinárkam, ktoré považujú za obzvlášť zraniteľné.

Ohrozenie plurality nadmernou koncentráciou vlastníctva médií

Ak sa vlastníctvo médií sústreďuje v rukách príliš malého počtu ľudí, ohrozuje to pluralitu, čo následne sťažuje boj proti šíreniu dezinformácií, konštatuje uznesenie. Parlament preto žiada krajiny EÚ, aby prijali opatrenia na zamedzenie nadmernej koncentrácii vlastníctva médií a na zaručenie transparentnosti.

Poslanci zároveň kritizujú vlády členských štátov za nadmerné zasahovanie do verejnej reklamy. Zdôrazňujú tiež, že finančné prostriedky EÚ sa nemajú vynakladať na podporu štátom kontrolovaných médií a médií šíriacich politickú propagandu.

Parlament v tejto súvislosti vyzval Európsku komisiu, aby do svojej výročnej správy o situácii v oblasti právneho štátu v jednotlivých krajinách EÚ začlenila aj posúdenie transparentnosti vlastníctva médií, ako aj miery vplyvu súkromného sektora a vlády na médiá. Poslanci zdôraznili, že snahy o obmedzenie slobody a plurality médií by sa mali považovať za závažné a systematické zneužívanie moci, ktoré je v rozpore so základnými hodnotami Únie.

Nenávistné prejavy a dezinformácie na internete

Poslanci požadujú silnejší právny rámec na prevenciu a boj proti množiacim sa nenávistným prejavom na internete. Vyzývajú tiež na intenzívnejšiu spoluprácu online platforiem a orgánov činných v trestnom konaní.

Dobrovoľné opatrenia platforiem zamerané proti dezinformáciám, nezákonnému obsahu a zahraničnému zasahovaniu sú potrebné, ale stále nedostatočné, uvádza sa v uznesení. Online platformy sa však „nesmú stať súkromnými orgánmi vykonávajúcimi cenzúru” a odstraňovanie nezákonného obsahu z ich strany musí podliehať istým zárukám, dodáva schválený text.

Parlament tiež vyslovil obavy v súvislosti so zahraničným zasahovaním do demokratických procesov v EÚ, ktorého cieľom je polarizácia a likvidácia plurality. Poslanci varujú aj pred možnými škodlivými dôsledkami manipulácie s informáciami týkajúcimi sa pandémie COVID-19.

Vyhlásenie spravodajkyne

„Dnes sme svedkami toho, že demokracia ustupuje a moc sa získava lžami. Bez nezávislých médií neexistuje sloboda, bez plurality médií neexistuje demokracia. Médiá by mali slúžiť pravde, nie klamstvám. Mali by slúžiť voličom, nie tým, ktorí sú pri moci, a moc by mali kontrolovať. Médiá by mali chrániť demokraciu, no médiá ju môžu aj zničiť. Práve preto musia byť nezávislé,” uviedla spravodajkyňa Magdalena Adamowicz (EPP, PL).

Reakcie našich europoslancov

Vladimír Bilčík (EĽS): Sloboda a nezávislosť médií sú v Európe i na Slovensku pod rastúcim tlakom. Práca novinárov má v prvom rade slúžiť ľuďom a širokému verejnému záujmu, nie konkrétnym politikom. Je dôležité, že v europarlamente otvorene pomenúvame pokusy vlád niektorých členských štátov umlčať kritické a nezávislé médiá a snahu oslabiť slobodu a pluralitu médií. Takéto praktiky oslabujú demokraciu a je neprijateľné, aby sme ich podporovali prostredníctvom európskych peňazí. Som rád, že uznesenie europarlamentu jasne hovorí, že finančné prostriedky EÚ by sa nemali vynakladať na reklamu verejných a štátnych organizácií v štátom kontrolovaných médiách a médiách šíriacich politickú propagandu. Ako člen osobitného výboru na boj s dezinformáciami takisto oceňujem, že uznesenie europarlamentu podčiarkuje potrebu riešiť rastúce množstvo zavádzajúcich klamstiev na internete.  

Monika Beňová (S/D): Novinári na kvalitný výkon svojho povolania nepochybne potrebujú slobodu. Zároveň majú z hľadiska poskytovania informácií smerom k občanom jedinečnú zodpovednosť. Dôvera zo strany verejnosti sa nebuduje ľahko a je dôležité, aby si ju poctivou prácou a dôsledným overovaním faktov, boli schopní uchovávať. Výzvou z pohľadu postavenia médií sú nepochybne sociálne siete, ktoré premenili občanov z prijímateľov informácií na ich tvorcov. Mnohí si pritom neprávne zamieňajú slobodu prejavu s možnosťou bezbrehého šírenia nenávisti a konšpirácií. Úmyselne sa tak snažia podnecovať napätie v spoločnosti, ktoré môže byť následne zneužívané na politické účely.

Michal Šimečka (Obnovme Európu): Je ťažké predstaviť si demokratický svet bez kritických novinárov a novinárok – ich schopnosť nastaviť zrkadlo nedemokratickým tendenciám je nenahraditeľná. Vždy je dôležité si to pripomenúť, no ešte dôležitejšie je podniknúť konkrétne kroky, aby sme slobodu médií v Európskej únii chránili. Nie je v poriadku, ak ju EÚ vyžaduje od kandidátskych krajín, ale nie od členských. Ak nám skutočne záleží na stave demokracie, musíme sa spoločne postaviť za všetky nástroje, ktoré majú potenciál posilniť právny štát so všetkými jeho piliermi – vrátane slobody médií.

Eugen Jurzyca (EKR): Správa o posilnení slobody médií obsahuje niektoré výborné návrhy, ale aj také, s ktorými nemôžem súhlasiť. Je mi ľúto, že túto správu preto nemôžem podporiť. Za dobrý návrh považujem napríklad zvýšenie transparentnosti vlastníctva médií. To by pomohlo nielen zablokovať masívne sfúzovanie ťažiskových médií do jednofarebných, či jednozáujmových blokov, ale umožnilo by verejnosti vidieť najdôležitejšie konflikty záujmov, ktoré pri preberaní informácií z médií vidieť treba. 

Správa tiež veľmi správne odsudzuje zasahovanie vlád do nezávislosti médií pomocou reklamy. Ten pocit, že to máme aj u nás, si mnohí dobre pamätáme. Keby sa podaril posun v EÚ už len v týchto dvoch bodoch, posunie sa dopredu celý kontinent. Z troch dôvodov: Po prvé, lebo médiá dokážu ovplyvniť, čo je v spoločnosti považované za pravdu a čo za lož, po druhé, lebo slobodné médiá preferujú pravdu pred lžou častejšie než neslobodné a po tretie, lebo pravda je pre spoločnosť lepšia než lož. 

Táto správa obsahuje aj návrh na vytvorenie stáleho fondu pre nezávislú žurnalistiku. Nie, že by som vôbec neveril, že dobrej žurnalistike môžu efektívne pomôcť aj verejné zdroje. Len si myslím, že peniaze nasmerované do médií sú veľmi tenký ľad a u verejných zdrojov by mali byť spojené s krištáľovo čistým overeným systémom. Ktorý to je? Spomeňme si na škandály napríklad pri financovaní poľnohospodárstva či výskumu… Správa v niektorých prípadoch vyžaduje zbytočné regulácie na boj proti dezinformáciám. Tu dokonca požaduje sankcionovať platformy, hoci nie sú jasne definované ich povinnosti.

 

Robert Hajšel (S/D): Okrem jasného odsúdenia útokov na slobodu tlače a na samotných novinárov som rád, že sme v rezolúcii zdôraznili, že nadmerná koncentrácia vlastníctva v odvetví tvorby obsahu a jeho šírenia môže ohroziť prístup občanov k obsahu. Pluralita médií totiž závisí od existencie rôznorodých vlastníkov médií a rozmanitosti obsahu, ako aj od nezávislej žurnalistiky. Inak si iba ťažko poradíme so šírením dezinformácií a rôznych hoaxov. Členské štáty by mali vytváraním regulačného rámca zabrániť výraznejšej horizontálnej koncentrácie vlastníctva médií.

 

Michal Wiezik (EĽS): Slobodné a nezávislé médiá sú rovnako dôležité pre demokraciu ako slobodné voľby. Ak novinári nemôžu slobodne vykonávať svoju prácu, naše demokracie, ako ich poznáme prestanú byť demokraciami. V posledných rokoch sa sloboda médií neustále zhoršovala na celom svete. Vypuknutie COVID-19 toto zhoršenie  ešte vyhrotilo a prinieslo do popredia dôležitosť médií a právo na spoľahlivý prístup informácie.

Európa by mala urobiť viac pre obranu slobodných médií, vítam preto Správu o posilnení slobody médií. Na obranu právneho štátu a demokracie v EÚ musíme bojovať proti všetkým formám mediálnej neslobody, nenávistných prejavov a dezinformácií, nakoľko tieto slúžia ako nástroje na zvýšenie sociálnej polarizácie, ktorá sa zase zneužívajú na politické účely.

Za veľmi dôležitú považujem aj ochranu novinárov, ich bezpečnosť a boj proti beztrestnosti za trestné činy spáchané na nich. Zistenia výročnej správy Platformy na ochranu žurnalistiky a bezpečnosti novinárov Rady Európy za rok 2020 zdôraznili nepretržitý a alarmujúci trend násilia a zastrašovania novinárov v posledných rokoch, čo bohužiaľ len potvrdili nedávne  vraždy novinárov Daphne Caruana Galizia a Jána Kuciaka.

V správe taktiež vyzývame Európsku komisiu, aby predložila návrhy na prevenciu tzv strategických žalôb proti účasti verejnosti s cieľom ochrany nezávislých médií pred súdnymi spormi, ktorých účelom je ich umlčať alebo zastrašiť.

 

Miriam Lexmann (EĽS): Ak chce EÚ prežiť a naďalej šíriť svoje hodnoty, musí si ich v prvom rade uchrániť. Rozhodujúcu úlohu v tom zohrávajú práve slobodné, pluralitné a nezávislé médiá.

Musíme ich chrániť pred politickým a ekonomickým tlakom. Podporovať a vytvárať podmienky pre ich existenciu aj v čase hrozieb a nenávistných prejavov voči konkrétnym novinárom. Nájsť efektívny spôsob boja proti šíriteľom dezinformácií a ich škodlivým dosahom. Popri aktuálnych zdravotníckych výzvach v spoločnosti by práve sloboda a nezávislosť médií a boj proti dezinformáciám mali byť nadradenou prioritou nielen EÚ, ale aj naliehavou úlohou pre vlády členských štátov.

Preto vítam a podporujem v oblasti právneho štátu v EÚ osobitnú kapitolu o monitorovaní slobody a plurality médií, ale aj ambíciu vytvorenia Európskeho fondu pre nezávislú žurnalistiku, ktorý je navrhnutý vo Viacročnom finančnom rámci (VFR 2021-2027). Naopak, odporúčam zvážiť plánované škrty v programe Spravodlivosť, práva a hodnoty či Kreatívna Európa.

Viac..  Eugen Jurzyca o NO GO LGBTI zónach v Poľsku: EÚ je priestor, kde takéto zóny nesmú existovať

O mam

Avatar

Odporúčame pozrieť

bilcik

Europoslanec Bilčík o očkovacom preukaze: Nikto nebude mať zákaz cestovať

BRATISLAVA – Krajiny Európskej únie sa konečne dohodli na zavedení digitálneho zeleného očkovacieho preukazu, takzvaného …