Zamestnávateľské organizácie varujú pred príliš ambicióznymi cieľmi v oblasti klímy


Zamestnávateľské organizácie strednej a východnej Európy (CEE-6) varujú európskych lídrov pred nadchádzajúcim summitom: Prijatie príliš ambicióznych cieľov v oblasti klímy položí náš priemysel na kolená. 

Republiková únia zamestnávateľov spolu s ďalšími piatimi zamestnávateľskými organizáciami strednej a východnej Európy spoločne vyzývajú najvyšších predstaviteľov členských štátov, aby pri tohto týždňovom rozhodovaní o EÚ klimatickom cieli do roku 2030 prijali vyvážené rozhodnutie, ktoré európsky priemysel nepoloží na kolená. 

Nadchádzajúce zasadnutie Európskej rady najvyšších predstaviteľov členských štátov, ktoré sa uskutoční 10. – 11. decembra 2020, plánuje prijať kľúčové rozhodnutie o klimatickom cieli EÚ do roku 2030. Podľa návrhu Európskej komisie má dôjsť k zavedeniu ambicióznejšieho cieľa v znižovaní emisií skleníkových plynov zo súčasných -40% na -55% (so zámerom dosiahnutia klimatickej neutrality do roku 2050). Toto sprísňovanie prichádza v čase, kedy Európa v kontexte pandémie COVID-19 čelí bezprecedentným výzvam celosvetového rázu.

Toto rozhodnutie výrazne ovplyvní priemyselné odvetvia, ako aj celkový energetický systém:

  • Zníženie skleníkových plynov o -55% do roku 2030 bude mať rozsiahle dopady najmä na niektoré priemyselné odvetvia. Vyplýva to jasne aj z hodnotenia vplyvu, ktorý vypracovala Európska komisia. Podľa modelu hodnotenia vplyvov pri cieli -55% budú potrebné dodatočné investície do energetického systému v objeme 90 miliárd EUR ročne, ešte nad rámec 336 mld EUR ročne, ktoré sú potrebné na financovanie súčasného cieľa  -40%. Celková hodnota by tak do roku 2030 presiahla najmenej 4 bilióny EUR. Ekonomike EÚ by to však prospelo iba okrajovo, v najlepšom prípade by došlo ku kumulatívnemu rastu o 0,55% do roku 2030. Na porovnanie, celkový kumulatívny rast ekonomiky do roku 2030 sa predpokladá na úrovni 21 – 24%.  Mnoho odvetví v európskom systéme obchodovania s emisnými kvótami (EÚ ETS) čelí nedostatku možností na ďalšie významné znižovanie svojich emisií v nasledujúcom desaťročí, a tak každá ďalšia iniciatíva spoločností v tomto smere prináša zvyšovanie nákladov.
  • V dôsledku ambicióznejšieho cieľa pre znižovanie skleníkových plynov do roku 2030  sa budú ďalej, ako súčasť plánovaných revízií v júni 2021, zvyšovať aj energetické ciele EÚ. Najmä navýšenie v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2030 by malo vážne dopady na členské štáty, ktoré už teraz čelia problému s napĺňaním plánovaných príspevkov k tomuto cieľu. Vyvíjanie dodatočného tlaku na implementáciu smernice o energetickej efektívnosti (EED) ešte prísnejším spôsobom môže mať za následok ďalšiu potenciálnu záťaž pre energeticky náročné odvetvia. Zvýšenie cieľového podielu obnoviteľnej energie by malo zostať záväzné na úrovni EÚ.
  • Revízia mnohých právnych predpisov s cieľom dosiahnuť ambicióznejší cieľ v oblasti skleníkových plynov do roku 2030 prináša európskym podnikom vysokú mieru neistoty a je v rozpore s myšlienkou regulačnej predvídateľnosti. Napríklad, smernica o EÚ ETS bude revidovaná v čase, keď budú zavedené národné alokačné plány a vplyv zmien, ktoré boli schválene v roku 2018 ešte nebude známy.

Keďže je pravdepodobné, že predstavitelia štátov a vlád odsúhlasia ambicióznejší cieľ pre znižovanie skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 (-55%) bez individuálneho posúdenia vplyvu na členské štáty, a to aj napriek závažným dopadom na niektoré priemyselné odvetvia, je nutné prijať nasledujúce sprievodné ochranné opatrenia pre priemysel:

  • Členské štáty by mali stanoviť svoje národné príspevky k vyššiemu cieľu v oblasti znižovania skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 na základe ich východiskových pozícií a národných  špecifík.
  • Je nevyhnutné aby ochrana pred únikom uhlíka prostredníctvom bezplatnej alokácie kvót v rámci systému EÚ ETS pre energeticky náročné odvetvia bola zabezpečená do roku 2030,  ako aj v nasledujúcom období.
  • Takzvané cezhraničné opatrenie na uhlík (carbon border adjustment mechanism – CBA) musí byť zavedené ako doplňujúci mechanizmus ochrany k existujúcim opatreniam na zamedzenie rizika tzv, carbon leakage, ktorými sú bezplatná alokácia kvót a kompenzácia nepriamych nákladov v rámci existujúceho systému EÚ ETS a musí byť kompatibilné s pravidlami WTO
  • Transformácia priemyslu si vyžiada spolufinancovanie investícií, ktoré prispejú k zníženiu skleníkových plynov o -55%, z verejných zdrojov. Väčšina, ak nie všetky príjmy z aukcií by mali byť vrátené do systému EÚ ETS, čo by umožnilo implementáciu mnohých projektov ako aj zachovanie konkurencieschopnosti sektorov, ktoré sú najviac vystavené riziku úniku uhlíka. Jedným z možných spôsobov ako to dosiahnuť. je rozšírenie tzv. Inovačného fondu (vyčlenením certifikátov z Rezervy trhovej stability na investície energeticky náročných sektorov). Kľúčovým je taktiež zaistenie efektívnej implementácie ostatných nástrojov, akými sú Dôležité projekty spoločného európskeho záujmu, Čisté partnerstvá, či Fondu na spravodlivú transformáciu a Modernizačného fondu v krajinách, ktoré sú na to oprávnené. V neposlednom rade, značná časť nových prostriedkov z európskeho Plánu obnovy a odolnosti by mala byť priamo alokovaná na projekty dekarbonizácie a transformácie v priemysle.
  • Cieľ EÚ v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2030 by mal mať len indikatívny charakter bez potreby ho striktne naplniť. Navyše by nemal byť vyjadrený v hodnote absolútneho zníženia energetickej spotreby, ako je to v súčasnosti, ale v miere energetickej intenzity.
  • Umožnilo by to tak potrebnú flexibilitu pri implementácií opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a efektívne dosiahnutie vyšších cieľov zníženia emisií skleníkových plynov z hľadiska nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a dopady nadchádzajúceho rozhodnutia politických predstaviteľov, združenia zamestnávateľov strednej a východnej Európy (CEE-6) z Rakúska, Chorvátska, Českej republiky, Maďarska, Slovinska a Slovenska vyzývajú príslušné vlády a európskych politických predstaviteľov, aby pri rozhodovaní o EÚ klimatickom cieli do roku 2030 zobrali do úvahy zmienené okolnosti.

Keďže prechod na uhlíkovo neutrálnu EÚ ekonomiku závisí od schopnosti priemyslu dekarbonizovať a súčasne udržať svoju konkurencieschopnosť na lokálnej a globálnej úrovni, je dôležité, aby Európsky zelený dohovor zvolil vyvážený prístup. Zaistenie koexistencie klimatických ambícií, konkurencieschopnosti a bezpečnosti dodávok energie a kritických surovín umožní Európe nielen naplniť svoje ciele, ale aj zabezpečiť prosperujúce podnikateľské prostredie.

Croatian Employers’ Association – Croatia

Industriellenvereinigung – Austria

MGYOSZ – BUSINESSHUNGARY – Hungary

Republiková únia zamestnávateľov – Slovakia

Svaz průmyslu a dopravy ČR – Czech Republic

Združenje Delodajalcev Slovenije  – Slovenia

Viac..  Minister Budaj: Európski lídri musia zvýšiť úsilie za lepšiu ochranu ovzdušia

O mam

Avatar

Odporúčame pozrieť

ovzdusie, klima

Europoslanci vyzývajú skupinu G20, aby pred COP27 zvýšila klimatické ciele

Europarlament vyzýva všetky krajiny, aby ešte pred konferenciou COP27 zvýšili svoje klimatické ciele do roku …