Zamestnávateľské organizácie varujú pred príliš ambicióznymi cieľmi v oblasti klímy

Zamestnávateľské organizácie strednej a východnej Európy (CEE-6) varujú európskych lídrov pred nadchádzajúcim summitom: Prijatie príliš ambicióznych cieľov v oblasti klímy položí náš priemysel na kolená. 

Republiková únia zamestnávateľov spolu s ďalšími piatimi zamestnávateľskými organizáciami strednej a východnej Európy spoločne vyzývajú najvyšších predstaviteľov členských štátov, aby pri tohto týždňovom rozhodovaní o EÚ klimatickom cieli do roku 2030 prijali vyvážené rozhodnutie, ktoré európsky priemysel nepoloží na kolená. 

Nadchádzajúce zasadnutie Európskej rady najvyšších predstaviteľov členských štátov, ktoré sa uskutoční 10. – 11. decembra 2020, plánuje prijať kľúčové rozhodnutie o klimatickom cieli EÚ do roku 2030. Podľa návrhu Európskej komisie má dôjsť k zavedeniu ambicióznejšieho cieľa v znižovaní emisií skleníkových plynov zo súčasných -40% na -55% (so zámerom dosiahnutia klimatickej neutrality do roku 2050). Toto sprísňovanie prichádza v čase, kedy Európa v kontexte pandémie COVID-19 čelí bezprecedentným výzvam celosvetového rázu.

Toto rozhodnutie výrazne ovplyvní priemyselné odvetvia, ako aj celkový energetický systém:

• Zníženie skleníkových plynov o -55% do roku 2030 bude mať rozsiahle dopady najmä na niektoré priemyselné odvetvia. Vyplýva to jasne aj z hodnotenia vplyvu, ktorý vypracovala Európska komisia. Podľa modelu hodnotenia vplyvov pri cieli -55% budú potrebné dodatočné investície do energetického systému v objeme 90 miliárd EUR ročne, ešte nad rámec 336 mld EUR ročne, ktoré sú potrebné na financovanie súčasného cieľa  -40%. Celková hodnota by tak do roku 2030 presiahla najmenej 4 bilióny EUR. Ekonomike EÚ by to však prospelo iba okrajovo, v najlepšom prípade by došlo ku kumulatívnemu rastu o 0,55% do roku 2030. Na porovnanie, celkový kumulatívny rast ekonomiky do roku 2030 sa predpokladá na úrovni 21 – 24%.  Mnoho odvetví v európskom systéme obchodovania s emisnými kvótami (EÚ ETS) čelí nedostatku možností na ďalšie významné znižovanie svojich emisií v nasledujúcom desaťročí, a tak každá ďalšia iniciatíva spoločností v tomto smere prináša zvyšovanie nákladov.
• V dôsledku ambicióznejšieho cieľa pre znižovanie skleníkových plynov do roku 2030  sa budú ďalej, ako súčasť plánovaných revízií v júni 2021, zvyšovať aj energetické ciele EÚ. Najmä navýšenie v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2030 by malo vážne dopady na členské štáty, ktoré už teraz čelia problému s napĺňaním plánovaných príspevkov k tomuto cieľu. Vyvíjanie dodatočného tlaku na implementáciu smernice o energetickej efektívnosti (EED) ešte prísnejším spôsobom môže mať za následok ďalšiu potenciálnu záťaž pre energeticky náročné odvetvia. Zvýšenie cieľového podielu obnoviteľnej energie by malo zostať záväzné na úrovni EÚ.
• Revízia mnohých právnych predpisov s cieľom dosiahnuť ambicióznejší cieľ v oblasti skleníkových plynov do roku 2030 prináša európskym podnikom vysokú mieru neistoty a je v rozpore s myšlienkou regulačnej predvídateľnosti. Napríklad, smernica o EÚ ETS bude revidovaná v čase, keď budú zavedené národné alokačné plány a vplyv zmien, ktoré boli schválene v roku 2018 ešte nebude známy.

Keďže je pravdepodobné, že predstavitelia štátov a vlád odsúhlasia ambicióznejší cieľ pre znižovanie skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 (-55%) bez individuálneho posúdenia vplyvu na členské štáty, a to aj napriek závažným dopadom na niektoré priemyselné odvetvia, je nutné prijať nasledujúce sprievodné ochranné opatrenia pre priemysel:

• Členské štáty by mali stanoviť svoje národné príspevky k vyššiemu cieľu v oblasti znižovania skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 na základe ich východiskových pozícií a národných  špecifík.

• Je nevyhnutné aby ochrana pred únikom uhlíka prostredníctvom bezplatnej alokácie kvót v rámci systému EÚ ETS pre energeticky náročné odvetvia bola zabezpečená do roku 2030,  ako aj v nasledujúcom období.
• Takzvané cezhraničné opatrenie na uhlík (carbon border adjustment mechanism – CBA) musí byť zavedené ako doplňujúci mechanizmus ochrany k existujúcim opatreniam na zamedzenie rizika tzv, carbon leakage, ktorými sú bezplatná alokácia kvót a kompenzácia nepriamych nákladov v rámci existujúceho systému EÚ ETS a musí byť kompatibilné s pravidlami WTO
• Transformácia priemyslu si vyžiada spolufinancovanie investícií, ktoré prispejú k zníženiu skleníkových plynov o -55%, z verejných zdrojov. Väčšina, ak nie všetky príjmy z aukcií by mali byť vrátené do systému EÚ ETS, čo by umožnilo implementáciu mnohých projektov ako aj zachovanie konkurencieschopnosti sektorov, ktoré sú najviac vystavené riziku úniku uhlíka. Jedným z možných spôsobov ako to dosiahnuť. je rozšírenie tzv. Inovačného fondu (vyčlenením certifikátov z Rezervy trhovej stability na investície energeticky náročných sektorov). Kľúčovým je taktiež zaistenie efektívnej implementácie ostatných nástrojov, akými sú Dôležité projekty spoločného európskeho záujmu, Čisté partnerstvá, či Fondu na spravodlivú transformáciu a Modernizačného fondu v krajinách, ktoré sú na to oprávnené. V neposlednom rade, značná časť nových prostriedkov z európskeho Plánu obnovy a odolnosti by mala byť priamo alokovaná na projekty dekarbonizácie a transformácie v priemysle.
• Cieľ EÚ v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2030 by mal mať len indikatívny charakter bez potreby ho striktne naplniť. Navyše by nemal byť vyjadrený v hodnote absolútneho zníženia energetickej spotreby, ako je to v súčasnosti, ale v miere energetickej intenzity.
• Umožnilo by to tak potrebnú flexibilitu pri implementácií opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a efektívne dosiahnutie vyšších cieľov zníženia emisií skleníkových plynov z hľadiska nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a dopady nadchádzajúceho rozhodnutia politických predstaviteľov, združenia zamestnávateľov strednej a východnej Európy (CEE-6) z Rakúska, Chorvátska, Českej republiky, Maďarska, Slovinska a Slovenska vyzývajú príslušné vlády a európskych politických predstaviteľov, aby pri rozhodovaní o EÚ klimatickom cieli do roku 2030 zobrali do úvahy zmienené okolnosti.

Keďže prechod na uhlíkovo neutrálnu EÚ ekonomiku závisí od schopnosti priemyslu dekarbonizovať a súčasne udržať svoju konkurencieschopnosť na lokálnej a globálnej úrovni, je dôležité, aby Európsky zelený dohovor zvolil vyvážený prístup. Zaistenie koexistencie klimatických ambícií, konkurencieschopnosti a bezpečnosti dodávok energie a kritických surovín umožní Európe nielen naplniť svoje ciele, ale aj zabezpečiť prosperujúce podnikateľské prostredie.

Croatian Employers‘ Association – Croatia

Industriellenvereinigung – Austria

MGYOSZ – BUSINESSHUNGARY – Hungary

Republiková únia zamestnávateľov – Slovakia

Svaz průmyslu a dopravy ČR – Czech Republic

Združenje Delodajalcev Slovenije  – Slovenia