EuropskeNoviny.sk
Prinášame vám rozhovor s Ľubicou Karvašovou. Pracuje v kancelárii predsedu vlády a na starosti má agendu EÚ. Ľubica Karvašová nám porozprávala o uplynulom samite, ktorého sa spolu s premiérom aj osobne zúčastnila.
V rozhovore sa dozviete:
ako prebiehal samit,
či sa zhoršili vzťahy v rámci V4,
aké sankcie sa prijali voči Turecku,
prečo nastala zhoda na 55% znížení emisií,
v akom štádiu je brexit,
či sa očakáva dosiahnutie dohody medzi EÚ a Veĺkou Britániou.
Vieme , že sa podaril schváliť európsky rozpočet aj fond obnovy a tiež, že prideĺovanie financií bude podmienené dodržiavaním zásad právneho štátu. Znamená to, že Maďarsko s Poľskom prehralo spor?
Časy, kedy sa v Európe krajiny delili na víťazov a porazených sú našťastie dávno za nami. Európska únia je jedno spoločenstvo. V rokovaniach, ktoré v EÚ vedieme, je vždy hlavným cieľom dosiahnuť situáciu, v ktorej sa za výsledok dokáže postaviť čo najviac členských štátov. To, že sa nám pred koncom roka podarilo dosiahnuť dohodu na európskom rozpočte a tiež fonde obnovy, ktorý nám má pomôcť s investíciami do reforiem po koronakríze, je výborná správa. Víťazmi sú tu určite všetci. Jednak preto, že sa nemuselo ísť do plánu B vo formáte EÚ25 a tiež, preto, že každý členský štát bude môcť tieto veľmi potrebné zdroje začať na budúci rok čerpať tak. Môžeme byť len radi, že sa vďaka politickým zárukám našlo také riešenie, ktoré umožnilo aj zvyšným dvom krajinám dohodu podporiť v pôvodnej nezmenenej podobe.
Čo sa týka Slovenska, počas rokovaní malo iný postoj ako ostatné štáty V4. Zhoršili sa týmto naše vzťahy v rámci V4?
Vnášanie rozmeru V4 je pri tejto otázke považujem za nezmyselné a tendenčné. Netreba sa na to pozerať príliš ideologicky. 25 členských štátov, vrátane drvivej väčšiny krajín, ktoré do EÚ vstúpili po roku 2004, podporovali celý balík európskych zdrojov vrátane prepojenia s ochranou finančných záujmov EÚ. Takže tu nemožno hovoriť ani o rozkole medzi západom a východom. 2 členské štáty, Maďarsko a Poľsko mali isté politické obavy ohľadom možného politického zneužitia tohto nástroja proti nim. Keďže tento nástroj takto tendenčne koncipovaný nebol a v skutočnosti ide o ochranu finančných záujmov EÚ pri čerpaní jej zdrojov, inak povedané inštitúcie v krajine musia fungovať tak, aby nebolo možné európske zdroje rozkrádať a používať na iný účel, ako sú určené. A ak by sa tak aj stalo, systém sa s tým musí vedieť vysporiadať. V demokratickom systéme je toto samozrejmosť. Bolo preto najmenej dať týmto krajinám politické záruky, že k politickému zneužívaniu nedôjde. Takže tu vôbec nešlo o V4. Nikdy sa v tejto otázke nepripravovala spoločná pozícia V4. Slovensko od začiatku rokovaní o európskom rozpočte v 2018 tento typ podmienenosti podporovalo, rovnako ako aj Česko, takže náš slovenský ani česky postoj nebol vo finálnej fáze rokovaní pre Poľsko ani Maďarsko prekvapením. Nemyslím si, že sa kvôli tomu zhoršili vzťahy vo V4. Každá z krajín je suverénna a má právo na vlastný názor aj rozhodnutia. V niektorých témach sa vo V4 zhodneme, v niektorých nie. Je to úplne normálne, nie je to ani prvý ani poslednýkrát. A tak to má byť. Slovensko musí vedieť, kde sú jeho záujmy. Kde ich máme spoločné ako V4 o to lepšie, lebo ich vieme spoločne presadzovať. Ale kde nemáme, musíme si hľadať iných partnerov. Lebo v EÚ si najlepšie presadíme záujmy, ak budeme vytvárať rozumné spojenectvá.
Na summite bola reč aj o otázke sankcií voči Turecku. Mohli by ste uviesť podrobnosti, na čom sa podarilo dohodnúť?
Turecko je na agende summitu už s pomerne železnou pravidelnosťou. Dôvodom sú najmä jeho nelegálne vrtné aktivity vo Východnom Stredomorí, ktorými ohrozuje Cyprus aj Grécko. K tomu sa pridávajú ďalšie signály, že Turecko nemá záujem o deeskaláciu napätia. Ešte na summite v októbri tak boli lídri jednoznační. Turecku ponúkli pozitívnu aj negatívnu agendu, v závislosti od ďalšieho vývoja. Slovensko veľmi jasne stojí na strane Cypru a Grécka, ktorým opakovane vyjadruje podporu a solidaritu. Keďže v správaní Turecka k žiadnym pozitívnym zmenám nedošlo, EÚ musí konať, ak chce zostať kredibilná. Tu už solidarita nestačí. Na základe decembrových záverov sa preto začne príprava sankcií. Jednak doplnenie zoznamu sankcií ešte z 2019 voči konkrétnym osobám a entitám, ktoré sa podieľajú na nelegálnych vrtoch pri pobreží Cypru. Okrem toho závery nevylučujú ani rozširovanie rozsahu sankcií do ďalších oblastí, vrátane ekonomickej. K téme sa lídri vrátia najneskôr na budúci rok v marci. Okrem toho ale EÚ naďalej Turecku ponúka pozitívnu agendu a chce mať otvorené komunikačné kanály. Sankcie totiž samé o sebe nie sú cieľom. Treba mať aj funkčný dialóg, ktorý presadzuje aj Slovensko. A musíme dať pozor aj na to, aby bolo jasné, že tieto kroky nie sú namierené voči tureckej spoločnosti, ktorá sa nesmie stať obeťou.
Už o pár dní skončí prechodné obdobie po brexite. Očakávate, že sa ešte podarí dosiahnuť dohodu alebo nás čaká trvdý brexit? Aký bol postoj Európskej rady?
Signály do dnešného dňa nie sú veľmi optimistické. Ale nádej by mala umierať posledná. A skúsenosť z dohody na poslednú chvíľu už máme. Aj pri rokovaniach o dohode, ktorou sa spravovalo vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ, sa prielom podarilo dosiahnuť až v posledných dňoch. Samozrejme, že chceme mať dohodu. EÚ ale nebude pripravená súhlasiť s akoukoľvek dohodou, ale len takou, ktorá bude zodpovedať očakávaniam vo všetkých troch oblastiach, v ktorých pretrvávajú rozdiely – rovnaké podmienky pre firmy, rybolov a spravovanie dohody o budúcich vzťahoch. Napríklad nastavenie pravidiel štátnej pomoci je kľúčové preto, aby neboli firmy na jednej strane Lamanšského prielivu zvýhodňované. To je podstatná súčasť tzv. „level playing field“ a zachovania integrity jednotného trhu. Teraz sú členské štáty skôr vo vyčkávacom móde, či sa podarí negociátorom ešte na poslednú chvíľu veci dotiahnuť. Lídri boli na summite len informovaní o priebehu rokovaní. Sme pripravení aj na “last minute deal”. Európsky parlament by kvôli jej schváleniu zasadol výnimočne aj medzi vianočnými sviatkami a koncom roka. Táto alternatíva je ale každým dňom menej realistická.
Zhoda nastala aj v otázke zníženia emisií o 55%, pričom prekvapivo Igor Matovič presadzoval cieľ 65%, k čomu ho tiež vyzývala organizácia Greenpeace. Prečo si teda lídri stanovili cieĺ 55%, keď viacero vedcov zdôrazňuje, že to nebude stačiť?
Decembrový summit už v podstate ani nebol tak o výške cieľa, ale o ceste, ako sa k nemu dopracovať. To, že sme na summite za Slovensko komunikovali aj vyššiu ambíciu bol signál, že Slovensko chce byť v otázke znižovania emisií ambiciózne, a že sa nemusíme zastaviť na čísle zníženia emisií o 55% do roku 2030 (oproti 1990). Mrzela ma negatívna reakcia niektorých organizácií, ktoré aj tento prístup považujú za nedostatočný. Z regiónu V4 sme určite na summite vystupovali najambicióznejšie. Preto nie je pravda, že Slovensko líderstvo v oblasti klímy v regióne, na summite nepotvrdilo. Medzi členskými štátmi, viac aj menej ambicióznymi, ale bola zhoda, že cieľ min. 55% je ten, ktorý vie podporiť každý líder. Európska rada je o konsenze. Ani znížiť emisie skleníkových plynov zo 40% o minimálne 55% do 2030 nie je vôbec málo. Pre Slovensko to napríklad znamená veľmi hrubým odhadom dodatočnú 1 mld. EUR ročne. Nejde samozrejme o zdroje, ktoré sa vyhodia von oknom. Sú to investície do zelenej budúcnosti, takže sú určite oprávnené a správne. Dôležité teraz bude pripraviť také investície, ktorých efekt na zníženie emisií bude čo najväčší.
