Ilustračné PHOTO: © European Union.

Očkovanie proti ochoreniu COVID-19: EÚ musí zaujať jednotný a solidárny postoj

Europoslanci vyjadrili v utorok plnú podporu spoločnému postupu EÚ v boji proti pandémii a vyzvali na úplnú transparentnosť v oblasti zmlúv o dodaní vakcín i samotného očkovania.

Európsky parlament diskutoval o globálnej stratégii EÚ pre očkovanie proti novému koronavírusu s portugalskou štátnou tajomníčkou pre európske záležitosti Anou Paulou Zacarias, ktorá v pléne zastupovala predsedníctvo v Rade (ministrov) EÚ, a komisárkou pre zdravie a bezpečnosť potravín Stellou Kyriakides.

Väčšina poslancov vyjadrila v rozprave jasnú podporu jednotnému postupu EÚ, ktorý napomáha rýchlemu vývoju vakcín a zaisťuje ich dostupnosť pre všetkých občanov EÚ. Zároveň však kritizovali takzvaný zdravotný nacionalizmus, ktorého prejavom sú napríklad možné paralelné zmluvy o dodaní vakcín údajne iniciované niektorými členskými štátmi či pokusy o vzájomné predbiehanie sa jednotlivých krajín. EÚ musí podľa poslancov zaujať v súčasnej situácii jednotný a solidárny postoj, v rámci ktorého budú všetky úrovne verejnej správy spolupracovať, aby mohol úspešný európsky projekt pokračovať.

Poslanci tiež vyzvali na úplnú transparentnosť zmlúv medzi EÚ a farmaceutickými spoločnosťami, ktoré sa týkajú verejných zdrojov. Nedávny ústretový krok Európskej komisie, ktorá poslancom umožnila nahliadnuť do jednej neúplnej zmluvy, označili za nedostatočný. Zákonodarcovia zároveň opätovne zdôraznili, že iba úplná transparentnosť môže pomôcť v boji proti dezinformáciám a umožniť budovanie dôvery v očkovacie kampane v celej Európe.

Rečníci z radov poslancov tiež poukázali na globálnu dimenziu pandémie ochorenia COVID-19, ktorá si vyžaduje globálne riešenia. Európska únia má zodpovednosť za využitie svojho postavenia na podporu susedných a partnerských krajín, zdôraznili poslanci. Dodali tiež, že túto pandémiu bude možné prekonať až vtedy, keď budú mať rovnaký prístup k očkovaniu všetci ľudia, a nie iba obyvatelia bohatých krajín.

Rozprava sa zamerala aj na ďalšie otázky vrátane potreby získavania a výmeny porovnateľných vnútroštátnych dát či vzájomného uznávania očkovania. Poslanci tiež vyzvali na zintenzívnenie úsilia o zrýchlenie očkovania a upustenie od nekonštruktívneho obviňovania EÚ či farmaceutického priemyslu za všetky chyby či zlyhania.

REAKCIE NAŠICH EUROPOSLANCOV

Robert Hajšel (S/D): Európska komisia v súčinnosti s vládami členských štátov EÚ musí urobiť všetko pre zabezpečenie dostupnosti vakcín pre všetkých obyvateľov a prioritne nielen pre seniorov, ale aj pre zdravotníkov a ľudí so zdravotnými rizikami. Je nemysliteľné, aby napriek avizovanému zabezpečeniu až dvoch miliárd vakcín pre Európsku úniu dochádzalo k oneskoreniu dodávok vakcín do niektorých členských štátov a tým sa ohrozil cieľ zaočkovať do leta väčšinu populácie.  Proces vakcinácie treba urýchliť o to viac, že sa už takmer vo všetkých regiónoch Európy šíri nová oveľa infekčnejšia mutácia koronavírusu.  V ideálnom prípade by občania  mali mať možnosť vybrať si medzi vakcínami založenými na mRNA technológii a tzv. adenovírusovými vektorovými vakcínami. Pokiaľ ide o tzv. vakcinačný preukaz treba si úprimne odpovedať na otázku, či naozaj chceme ľuďom, ktorí sa nechcú alebo objektívne nemôžu dať zaočkovať obmedzovať ich osobné slobody a práva.

Peter Pollák (EĽS): Chcel by som, aby bola vakcína dostupná pre každého už zajtra, žiaľ, výrobcovia majú svoje kapacity a nedokážu ich dodať do zajtra pre všetkých. Oceňujem centrálne zaobstarávanie vakcín Európskou komisiou, vďaka ktorému má chudobné Slovensko rovnaký prístup ako ostatní, aj bohaté Nemecko. Ak by takéto obstarávanie nebolo, situácia s dostupnosťou očkovania na Slovensku, by bola zrejme katastrofálna. Rozumiem, že sa mnohí pýtajú, ako je možné, že vo Veľkej Británii a Izraeli je počet zaočkovaných omnoho vyšší ako v Únii. Každá vakcína, ktorá k nám príde, prechádza pedantným registračným procesom s vysokými nárokmi na jej bezpečnosť. Je nevyhnutné, aby sa v každej krajine zaočkovali najskôr tí, ktorí sú v prvej línii, ako aj ľudia, ktorí sú najviac ohrození. Rovnako je správne, keď sa očkujú uznávané autority. Idú príkladom a bojujú proti nedôvere a výmyslom, ktorým, žiaľ, dnes verí množstvo ľudí. Zamedziť šíreniu dezinformácií a klamstiev môže aj samotná Únia, preto potrebujeme urýchlene spustiť efektívnu komunikačnú kampaň.

Miroslav Číž (S/D): Bohužiaľ nachádzame sa všetci v situácii, ktorá je nesmierne vážna. Dnes prebehla na plenárnom zasadnutí debata o globálnej vakcinácií.  Je potrebné, aby vakcinačné stratégie boli správne nastavené. Nemôžeme ignorovať veľkú neistotu a istú nedôveru v spoločnosti. Preto musíme apelovať na transparentnosť a informovanosť ľudí, ktorá je nesmierne dôležitá.

Taktiež pokladám za veľmi dôležité pracovať so všetkými odbornými informáciami. Treba investovať do štúdií, ktoré skúmajú imunitné reakcie napr. : čo sú imunitné reakcie človeka, ktorý bol infikovaný a akú imunitu si vytvorí človek, ktorý dostal vakcínu?, ako dlho im táto imunita vydrží?… Niektoré štúdiá indikujú, že imunita vytvorená z terajších vakcín Vás možno neochráni pred infekciou, ale zabezpečí, že Vaša imunita si s týmto vírusom poradí a nedostane vás na nemocničné lôžko. Je mnoho otázok a nejasností a preto som presvedčený o tom, že EÚ musí podporiť vedecký výskum práve v kontexte imunity.

Monika Beňová (S/D): Prístup k vakcínam majú vďaka koordinácii zo strany Európskej komisie všetky členské krajiny súčasne a to na základe prepočtu v závislosti od počtu ich obyvateľov. Napriek tomuto spravodlivo nastavenému modelu sme od nášho premiéra či jeho ministra zdravotníctva počuli aj sťažnosti o tom, že za nedostatok vakcín a teda aj pomalosť priebehu očkovania na Slovensku môže Európska únia. Zvykla som si, že vládni predstavitelia radi hodia svoju neschopnosť na Úniu. Neschopnosť našej vlády s bojom proti pandémii vírusu COVID-19 je pritom doslova tragická. Nevedia sa zhodnúť na opatreniach a obrovské problémy majú aj pri nákupoch testov, na čo doplácame všetci. Nechcem si ani len predstavovať, ako by to vyzeralo keby s týmto svojim amaterizmom museli zabezpečovať vakcíny. Postup Európskej komisie pri nákupe vakcín môže mať isté nedostatky, no na rozdiel od našej vlády a jej krokov, v ňom existuje jednoznačne nastavený systém. Ten je možné na základe doterajších skúseností ďalej zlepšovať, posilňovať efektívnosť rozhodovacích procesov, či zvyšovať jeho transparentnosť.

Eurgen Jurzyca (EKR): Čerstvo po brexite ľudia citlivo porovnávajú, komu sa darí v rôznych oblastiach viac, či EÚ alebo Veľkej Británii. Čo sa týka boja proti pandémii koronavírusu, Briti sú na tom aktuálne v počte zaočkovaných ľudí lepšie nielen v porovnaní s priemerom EÚ, ale aj v porovnaní s jednotlivými členskými štátmi. Tento fakt by mal byť pre Komisiu a členov EÚ signálom, aby zvýšili transparentnosť celého procesu (od obstarávania až po prerozdeľovanie vakcín) a tlačili na zefektívnenie schvaľovacích procesov. Dobrá správa je, že Komisia sa chystá dobehnúť dnešné zaostávanie v priebehu niekoľkých mesiacov.

Počet podaných vakcín. ZDROJ: ourworldindata

Michal Wiezik (EĽS): Za rok spôsobila pandémia astronomické ekonomické škody odhadom na úrovni 11 biliónov dolárov. Potrebujeme aby efektívna vakcína bola dostupná všetkým občanom a celosvetovo. Vakcína túto pandémiu zastaví, no nezabráni tomu, aby prišli ďalšie.

Takmer každá pandémia bola doposiaľ spôsobená zoonotickým prenosom patogénu, teda presunom zo zvierat na človeka. Čo potrebujeme je zamedziť procesom spojeným s vypuknutím týchto ochorení. Tie sú veľmi jasne spojené s ničením prírody a vykorisťovaním voľne žijúcich druhov. V ich populáciách koluje odhadom až 1.7 milióna druhov neopísaných vírusov, z ktorých polovica má potenciál prenosu na človeka. Likvidovanie odľahlých prírodných oblastí, lov a predaj exotických druhov sú prekurzorom ďalších pandémií.

Investovanie do ochrany prírody môže toto riziko zmierniť. Efektívne zamedzenie šíreniu chorôb, vrátane ochrany prírodných oblastí, celosvetovo vyžaduje investície na úrovni 30 miliárd dolárov ročne. „Cena” COVID-19 pandémie by tieto náklady pokryla na 500 rokov!

Namiesto kupovania ťažobných povolení a importu odlesňovania, musíme investovať do prírodných území za účelom ich nevyťaženia a zachovania v nenarušenom stave. Prísna ochrana prírody je ekologickou aj zdravotnou poistkou a zároveň extrémne výhodnou investíciou.

Ivan Štefanec (EĽS): Očkovanie je jedinou cestou ako rýchlo zdolať pandémiu a vrátiť sa do normálneho života. Spoločný európsky nákup vakcín je veľkým úspechom, no mrzí ma, že očkovanie neprebieha vo všetkých štátoch rovnako rýchlo a efektívne.  Verím, že aj vznikajúca zdravotná únia prispeje k tomu, že proti podobným chorobám budeme v budúcnosti bojovať účinnejšie.

Michal Šimečka (Obnovme Európu): EÚ síce nie je dokonalá, ale pre úspech vakcinačného projektu robí všetko a ako europoslanec som na to hrdý. Keby si malo Slovensko obstarávať vakcíny samé, trvalo by to dlhšie, dostupných dávok by sme mali menej, a naše možnosti dostať život na Slovensku späť do normálu by boli oveľa horšie. Všetkými dostupnými prostriedkami budem tlačiť na to, aby EÚ aj slovenská vláda svoje úsilie v čo najrýchlejšom a bezpečnom očkovaní ešte vystupňovali. Okrem dostupnosti vakcín potrebujeme aj osvetovú kampaň, a dobrou správou je, že za posledný mesiac pribudlo na Slovensku vyše 25 percent ľudí, ktorí sa chcú dať zaočkovať.
* údaj je z decembrového a januárového prieskumu Medianu

Martin Hojsík (Obnovme Európu): Našou záchranou je, že nakupujeme vakcíny ako Európska únia a nie ako jednotlivé krajiny. Teraz nie je priestor na nejaký vakcinačný nacionalizmus. Ako Slovensko by sme len sotva dokázali ustáť vyjednávania so svetovými farmaceutickými firmami alebo súťažiť napríklad s Nemeckom.  

Žiaľ, Komisia zlyháva v transparentnosti a ani my, ako volení zástupcovia sa nevieme dostať ku zmluvám s farmaceutickými firmami. Preto potrebujeme posilniť transparentnosť nielen schvaľovania, ale aj nákupu a distribúcie vakcíny zo strany Európskej liekovej agentúry aj Komisie. Sám som sa bol pozrieť na tú jednu zmluvu, ktorú nám Komisia sprístupnila, no žiaľ aj tam bolo veľa dôležitých informácii začiernených a to pokladám v tejto situácii za neprijateľné. 

Napokon aj na Slovensku čelíme mnohým dezinformáciám. Preto potrebujeme aby krajiny, vrátane Slovenska zverejnili nielen to, koľko vakcín majú objednaných, ale aj to, kedy majú prísť. Mám obavu, že Slovensko podľa dostupných informácii nevyužilo naplno doobjednanie vakcín od firmy Pfizer-Biontech a verím, že aj tlakom zo strany Európskeho parlamentu nastolia vlády krajín otvorenejšiu komunikáciu.

Lucia Ďuriš Nicholsonová (EKR)Očkovanie v členských štátoch má potenciál výrazne skrátiť súčasnú krízu, dôležité ale je, aby prebiehalo čo najrýchlejšie, férovo a transparentne. Dnes má Európska komisia zverejniť návrh vakcinačného plánu, ako zaočkovať do leta väčšinu dospelých ľudí v EÚ a spoločný postup jednoznačne podporujem. Nie je to totiž iba Slovensko, ktoré zápasí s nedostatkami vakcín, odporom verejnosti voči niektorým obmedzujúcim opatreniam a stratou dôvery verejnosti. Čím skôr bude zaočkovaných aspoň 70 percent populácie, tým skôr sa budeme môcť vrátiť k našim životom a plánovaným reformám. Musíme sa tiež aktívne zaoberať otázkou, či by mal existovať tzv. európsky očkovací preukaz, či privilégiá pre zaočkované osoby a aké by boli všetky výhody a dôsledky takého preukazu v Únii.

Vladimír Bilčík (EĽS): Len rok potom, ako sa objavil v čínskom Wuhane vírus spôsobujúci ochorenie COVID-19, sa v EÚ očkujú ľudia bezpečnými vakcínami, ktoré sú za rozumné ceny. Je to obrovský úspech, ktorý sme dosiahli len vďaka spoločnému európskemu financovaniu výskumu. A je to tiež úspech solidarity, keď sa dostávajú vakcíny rovnomerne ku všetkým občanom v EÚ, bez ohľadu na to, z ktorej európskej krajiny pochádzajú. Tento úspech chcú oslabiť dezinformátori, ktorí vyvolávajú v ľuďoch strach a pochybnosti, ktoré sa nezakladajú na overených faktoch a vedeckých poznatkoch. Každý sa môže pýtať a mať obavy, ale s dezinformáciami musíme tvrdo bojovať. Jedinú nádej na návrat do normálneho života nám ponúka seriózna veda a úspešná očkovacia stratégia.

Viac..  EUROPOSLANCI: Kuba si zaslúži zvýšenú pozornosť zo strany Európskej únie aj Slovenska

O mam

Avatar

Odporúčame pozrieť

stefanec

Europoslanec Štefanec: Verím, že do roku 2028 budeme mať zásadne lepšie železnice

BRATISLAVA / Sú prázdniny, je čas dovoleniek. Dovolenkujú aj poslanci v Európskom parlamente. V štúdiu Ranných novín …