PHOTO: © European Union.

Návrat USA k Parížskej klimatickej dohode je dobrou správou pre celý svet

Z iniciatívy Dánska sa v piatok 22. januára 2021 uskutočnilo virtuálne stretnutie zástupcov rezortov diplomacií členských štátov Európskej únie s Johnom Kerrym, osobitným vyslancom prezidenta USA pre klímu.  

Slovenskú republiku na rokovaní zastupovala štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ingrid Brocková. Na podujatí sa zúčastnili aj výkonný podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans a podpredseda Európskej komisie a vysoký predstaviteľ  EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell.

Postoj USA ku klimatickým zmenám je dôležitým faktorom z pohľadu EÚ a jej úsilia o presadenie ambicióznejšej klimatickej politiky na medzinárodnej scéne, osobitne vo svetle príprav na Konferenciu zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP26) v Glasgowe v novembri 2021.

Nový americký prezident Joe Biden oznámil návrat k Parížskej klimatickej dohode, z ktorej USA vystúpili v novembri 2020, a tiež plán na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. Popri EÚ, ktorá si rovnaký cieľ vytýčila v Európskej zelenej dohode, sa tak do arény globálneho boja s klimatickou zmenou vracia významný hráč s finančným a technologickým potenciálom stať sa spolu s EÚ v tejto oblasti lídrom.

„Návrat USA k Parížskej klimatickej dohode je správou, ktorú s uspokojením privítala široká verejnosť a všetky environmentálne zodpovedné krajiny,“ tvrdí štátna tajomníčka slovenského rezortu diplomacie Ingrid Brocková. Pozitívne vnímame aj to, že klimatickú problematiku v novej administratíve USA zastrešuje ako osobitný vyslanec prezidenta John Kerry, ktorý sa v oblasti zodpovednej klimatickej politiky dlhodobo angažuje. Bol to práve Kerry, kto v roku 2015 v mene USA podpisoval Parížsku klimatickú dohodu.

Načasovanie diskusie krátko po inaugurácii potvrdilo obojstranný záujem EÚ a USA o čo najrýchlejšie nadviazanie spolupráce v tejto oblasti. Slovenská republika túto spoluprácu smerujúcu k ambicióznej klimatickej politike víta. „Hlásime sa k záväzku klimatickej neutrality do roku 2050 tak na európskej, ako aj národnej úrovni, a na decembrovej Európskej rade sme jednoznačne podporili nový redukčný cieľ EÚ pre rok 2030 vo výške najmenej 55 %. Zdôrazňujeme tiež, že nástrojom zníženia emisií a dosiahnutia zelených cieľov môže byť popri obnoviteľných zdrojoch energie i jadrová energia,” dodáva I. Brocková.

Viac..  J. Budaj po zasadnutí Rady vlády SR pre Európsku zelenú dohodu: Nastal čas pre zelenú transformáciu

Koordinácia úsilia v boji proti klimatickým zmenám medzi EÚ a USA môže mať zásadný pozitívny dopad na globálne znižovanie emisií. EÚ a USA môžu pomôcť menej rozvinutým krajinám, pre ktoré je zelená tranzícia finančne neúnosná, a zároveň vedia spoločne efektívnejšie diplomaticky pôsobiť na krajiny, ktoré napriek ekonomickej vyspelosti v plnení medzinárodným záväzkov zaostávajú. V tomto smere videokonferencia s J. Kerrym poskytla námety pre nadchádzajúcu Radu pre zahraničné veci (25. januára 2021), na ktorej budú šéfovia európskych diplomacií, vrátane ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Ivana Korčoka, diskutovať o zefektívnení klimatickej a energetickej diplomacie EÚ.

O red

Avatar

Odporúčame pozrieť

VYSVETĽUJEME: Čo sa udialo prvý deň klimatického samitu? Biden oznámil nový cieľ, Čína svoj postoj nemení

Včera začal klimatický samit pod vedením nového prezidenta Spojených štátov, ktorý ešte predtým oznámil, že …