EuropskeNoviny.sk
Europarlament vyzval na prijatie právnej normy, ktorá by zamestnancom v celej Únii umožnila odpojiť sa vo voľnom čase od digitálnych pracovných zariadení bez negatívnych dôsledkov.
Komisia by mala predložiť návrh právneho predpisu, vďaka ktorému by sa osoby, ktoré vo svojom zamestnaní využívajú mobilné a digitálne zariadenia, mohli vo voľnom čase bez následkov odpojiť od pracovnej elektronickej komunikácie. Táto požiadavka je predmetom legislatívneho uznesenia Európskeho parlamentu, ktoré poslanci schválili pomerom hlasov 472 (za): 126 (proti): 83 (zdržalo sa hlasovania). Nová legislatíva by tiež mala stanoviť minimálne požiadavky, pokiaľ ide o prácu na diaľku, a jasne vymedziť pracovné podmienky vrátane pracovného času a času odpočinku.
Intenzívnejšie využívanie digitálnych nástrojov na pracovné účely viedlo k nástupu kultúry, ktorá používateľom týchto zariadení káže byť neustále k dispozícii a pripojený k pracovným aplikáciám. To má negatívny vplyv na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, konštatujú poslanci.
Uznesenie pripomína, že práca z domu zohrala počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 kľúčovú úlohu pri ochrane pracovných miest a podnikov. Zároveň však zdôrazňuje, že kombinácia dlhého pracovného času a vyšších nárokov zamestnávateľov vedie k zvýšenému výskytu prípadov úzkosti, depresie, vyhorenia, ako aj k ďalším psychickým a fyzickým problémom.
Poslanci požadujú, aby bolo „právo na odpojenie“, ktoré zamestnancom umožňuje nezaoberať sa pracovnými úlohami, telefonátmi, e-mailmi či inou pracovnou elektronickou komunikáciou vo voľnom čase vrátane sviatkov či dovoleniek, zadefinované ako základné právo.
Schválený text vyzýva členské štáty na prijatie všetkých potrebných opatrení, ktoré zamestnancom umožnia právo na odpojenie od práce účinne využívať, a to aj prostredníctvom kolektívnych zmlúv medzi sociálnymi partnermi. Vnútroštátne orgány by tiež mali zabezpečiť adekvátnu ochranu osôb, ktoré toto právo skutočne využijú, pred diskrimináciou, kritikou, prepustením z práce či inými podobnými postihmi zo strany zamestnávateľa.
Vyhlásenie spravodajcu
„Nemôžeme ponechať milióny európskych pracovníkov, ktorí sú vyčerpaní tlakom byť neustále k dispozícii a pridlhou pracovnou dobou, svojmu osudu. Teraz je tá správna chvíľa postaviť sa za nich a dať im, čo si zaslúžia: právo na odpojenie sa [od práce]. Má to zásadný výzvam pre naše duševné a fyzické zdravie. Nastal čas aktualizovať práva zamestnancov tak, aby zodpovedali novej realite digitálneho sveta,“ vyhlásil spravodajca uznesenia Alex Agius Saliba (S&D, MT).
REAKCIE NAŠICH EUROPOSLANCOV
Monika Beňová (S/D): Pandémia vírusu COVID-19 spôsobila okrem iného aj to, že viac ako tretina Európanov pracuje z domu. V mnohých odvetviach sa tak ešte viac preukázal vplyv informačných a komunikačných technológií, vrátane väčšej flexibility pri organizácii práce. Zároveň však dochádza k stieraniu rozdielov medzi pracovným a voľným časom, čo znamená negatívny dosah na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Ľudia pracujúci z domu by preto nemali cítiť povinnosť a byť tlačení do odpovedí na e-maily, správy, či telefonáty mimo ich pracovného času. Právo na odpojenie je o dodržiavaní právnych predpisov týkajúcich sa dĺžky pracovného času, ako aj bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Miriam Lexmann (EĽS): Z domu dnes prostredníctvom internetu vykonávame čoraz viac práce, a preto je potrebné uvažovať nad spôsobmi, ako v domácom prostredí a mimo pracovného času chrániť naše súkromie. Zvlášť v dnešnej dobe, keď sme nútení byť neustále pripojení pre prácu z domu sa mám často stierajú hranice medzi pracovným a súkromným životom a naša pracovná doba sa naťahuje počas celej dĺžky dňa. Táto zmena je obzvlášť náročná pre ľudí, ktorí sa starajú o rodinu, deti alebo odkázaného príbuzného. Dnes preto potrebujeme v prvom rade otvoriť o celej veci diskusiu a zbierať názory zamestnancov aj zamestnávateľov, aby sme vedeli spoločne hľadať riešenie na tento nový fenomén.
Ivan Štefanec (EĽS): „Za posledný rok sa zvýšil podiel zamestnancov pracujúcich z domu z 5% na jednu tretinu. Umožnil to rozvoj moderných komunikačných technológií a svoju úlohu v tom zohrala aj pandémia. Rešpektujem právo na odpojenie, ale nemyslím si, že potrebujeme novú reguláciu. Je to záležitosť, ktorá patrí na jednanie medzi sociálnymi partnermi.“
Eugen Jurzyca (EKR): Každý má mať právo na neprerušovaný oddych. Teda aj bez emailov a telefonátov. Dnešné predpisy už takéto právo garantujú. Európska smernica o pracovnom čase hovorí, že zamestnanec môže v priemere pracovať najviac 48 hodín týždenne a každý musí mať neprerušený oddych 11 hodín denne. Európsky súdny dvor v roku 2018 rozhodol, že aj pohotovosť na telefóne s následnou povinnosťou pracovať, sa považuje za pracovný čas. Najprv poriadne vymáhajme platné predpisy, neprijímajme hneď nové a nové. Inak dosiahneme len neprehľadnú legislatívnu džungľu, nie zlepšenie stavu. V dnešnom čase práce z domu môže navyše ľuďom viac ako neprerušovaný oddych vyhovovať flexibilný pracovný čas. Zákony by nemali zamestnancov oberať o možnosť výberu.
Miroslav Číž (S/D): Právo na odpojenie, alebo v skratke právo pracovníkov na vypnutie prístroja po práci, bez toho aby mali následky za neodpovedanie na e-maily, hovory, alebo správy. Táto téma je jednou z tohto týždenných sociálnych tém. Oceňujem tento návrh, ktorý prišiel práve v dobe, kedy viac a viac pracovníkov v EÚ prechádza na hybridný spôsob práce. Momentálne je táto situácia z veľkej časti zapríčinená pandémiou, ale výsledok a či sa všetci ešte niekedy vrátia na plnú pracovnú dobu do kancelárií aj po pandémií je momentálne nejasný. Problém spočíva v tom, že momentálna situácia zapríčiňuje vytrácanie sa hranice medzi súkromným a pracovným životom. Podľa agentúry Associated Press (AP) je až tretina všetkých zamestnancov V EÚ pod nátlakom, aby boli neustále zastihnuteľný. Preto považujem za dôležité pripraviť legislatívu, ktorá bude chrániť práva pracujúcich na súkromie a teda ich právo odpojiť sa. Je totiž veľmi dôležité, aby si pracujúci ľudia chránili psychické zdravie a mali prístup k svojmu voľnému času.
Robert Hajšel (S/D): Je najvyšší čas, aby sme pristúpili k jasným pravidlám tzv. online práce z domu, aby sme predišli zneužívaniu tohto nástroja na nový typ fyzického a psychického vykorisťovania pracovníkov svojimi zamestnávateľmi. Vďaka rozmachu nových technológií a najmä dôsledku koronakrízy sa online práca stala na jednej strane výborným nástrojom, ktorí umožňuje vykonávať si prácu kedykoľvek a kdekoľvek, ale zároveň viedla k predlžovaniu pracovného času a stieraniu hraníc medzi pracovným a voľným časom, čo je neprijateľné. Preto som s uspokojením zahlasoval za návrh smernice vyzývajúce k vytvoreniu záruk na úrovni EÚ na zabezpečenie minimálnej úrovne ochrany pracovníkov v novom digitálnom svete práce. Právo odpojiť sa od digitálnych nástrojov, čiže právo „vypnúť sa“ mimo pracovného času sa musí stať prirodzeným právom pre všetkých pracovníkov v EÚ, vrátane Slovenska.
Lucia Ďuriš Nicholsonová (EKR): Počet zamestnancov pracujúcich z domu v čase pandémie narástol v EÚ z 5 % na viac ako tretinu. Podľa zistení agentúry Eurofound je u ľudí pracujúcich z domu dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že budú pracovať aj vo voľnom čase, a to viac ako 48 hodín za týždeň. Aj to sú dôvody, prečo v mojom Výbore pre zamestnanosť aktívne diskutujeme o tzv. práve „odpojiť sa“ a o tom, či je potrebné zreformovať pravidlá o pracovnom čase. Európske regulácie budú čoskoro obstarožné, ak nebudeme reagovať na tento dynamický vývoj. Zatiaľ nám však chýbajú dáta, nevieme aký dopad má v skutočnosti práca z domu na zamestnancov. Tieto otázky musíme mať jasne zodpovedané predtým, ako sa vrhneme na akúkoľvek legislatívnu iniciatívu.
Martin Hojsík (Obnovme Európu): Postupná digitalizácia, ktorú sledujeme niekoľko rokov sa v posledných mesiacoch dotkla takmer všetkých. No meniace sa podmienky práce si vyžadujú aj nové regulácie, a v tomto prípade najmä na ochranu zamestnankýň a zamestnancov. Už dávno neplatí, že pracovný deň trvá od ôsmej do piatej a to pocítili mnohí počas práce na home office v posledných mesiacoch. Je to smutné, že potrebujeme právnu úpravu toho, či môže mať niekto čas na rodinu, oddych a teda aj mentálne zdravie. V súčasnosti právo na odpojenie nie je zakotvené v právnych predpisoch EÚ, a v praxi na to doplácajú práve zamestnanci, keď sú zo strany zamestnávateľa potrestaní alebo vydieraní. Preto budem v Európskom parlamente presadzovať právo na odpojenie sa, teda aby mali zamestnanci mimo pracovnej doby garantované právo napríklad nedvíhať telefón, neodpovedať na maily či správy, lebo právo na rodinu a oddych majú všetci.
