EuropskeNoviny.sk
Európsky parlament v stredu schválil vytvorenie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti Únie, ktorý má členským štátom EÚ pomôcť vyrovnať sa s následkami pandémie COVID-19.
Návrh nariadenia upravujúci ciele, financovanie a pravidlá čerpania prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti získal podporu 582 poslancov, 40 zákonodarcov hlasovalo proti a 69 sa hlasovania zdržalo. Mechanizmus je hlavným prvkom nástroja obnovy EÚ pre budúce generácie , ktorého rozpočet predstavuje 750 miliárd eur.
Zmiernenie následkov pandémie
Na financovanie vnútroštátnych opatrení na zmiernenie hospodárskych a sociálnych následkov pandémie bude vyčlenených celkovo 672,5 miliardy eur v grantoch a pôžičkách. Finančné prostriedky budú k dispozícii v rozmedzí troch rokov, pričom vlády členských krajín môžu na realizáciu svojich národných plánov podpory obnovy a odolnosti požiadať o predbežné financovanie vo výške až 13%. Z mechanizmu možno financovať projekty zamerané na riešenie následkov krízy spojenej s ochorením COVID-19, ktoré boli spustené po 1. februári 2020.
Nárok na čerpanie prostriedkov
Členské štáty Únie získajú prostriedky z mechanizmu len za predpokladu, že ich národné plány podpory obnovy a odolnosti sa zamerajú na kľúčové oblasti politiky EÚ, ako sú ekologická transformácia a podpora biodiverzity, digitálna transformácia, hospodárska súdržnosť a konkurencieschopnosť, ako aj sociálna a územná súdržnosť. EÚ bude financovať aj opatrenia zamerané na inštitucionálnu reakciu na krízu, prípravu na budúce krízy a podporu detí a mladých ľudí – napríklad v oblasti vzdelávania a získavania zručností.
V rámci každého plánu sa minimálne 37% rozpočtu vyčlení na opatrenia v oblasti klímy a aspoň 20% na opatrenia týkajúce sa digitálnej transformácie. Plány by mali mať trvalý sociálny a ekonomický dosah a mali by zahŕňať rozsiahle reformy a investície. Zároveň však nesmú ohroziť plnenie cieľov v oblasti životného prostredia.
Nariadenie tiež stanovuje, že prostriedky z mechanizmu budú môcť čerpať iba tie členské štáty, ktoré dodržiavajú princípy právneho štátu a základné hodnoty Európskej únie.
Dialóg a transparentnosť
Za monitorovanie uplatňovania mechanizmu bude zodpovedať Európska komisia. Parlament ju môže vyzvať, aby jej zástupcovia každé dva mesiace vystúpili pred príslušnými parlamentnými výbormi a spoločne diskutovali o stave obnovy Únie, ako aj o tom, ako sa členským štátom darí plniť vytýčené ciele. Komisia tiež zriadi jednotný informačný a monitorovací systém, ktorý bude členským štátom poskytovať porovnateľné informácie o čerpaní prostriedkov z mechanizmu.
Vyhlásenia spravodajcov
„Dnešné hlasovanie znamená, že peniaze poputujú k ľuďom a regiónom postihnutým pandémiou, že prichádza podpora pre boj proti tejto kríze a za naše posilnenie, aby sme mohli zvládnuť budúce výzvy. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti pomôže našim ekonomikám, aby boli modernejšie, čistejšie a ekologickejšie. Nastavili sme pravidlá čerpania peňazí, ponechali sme však dostatok flexibility pre odlišné potreby členských štátov. Napokon, tieto prostriedky nesmú byť použité ako bežné rozpočtové výdavky, ale ako investície a na realizáciu reforiem,‟ uviedol spravodajca Siegfried MUREŞAN (EPP, RO).
„Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti je tou správnou reakciou na následky vírusu. Má dva ciele: z krátkodobého hľadiska je to ozdravenie prostredníctvom podpory hrubého národného dôchodku, investícií a domácností; z dlhodobého hľadiska tieto prostriedky prinesú zmenu a pokrok v dosahovaní našich digitálnych a klimatických cieľov. Zaistíme, aby opatrenia zmiernili chudobu a nezamestnanosť a zohľadňovali rodový rozmer krízy. Odolnejšími sa stanú aj naše systémy zdravotnej starostlivosti,‟ uviedla spravodajkyňa Eider GARDIAZABAL RUBIAL (S&D, ES).
„Osud Európy je v našich rukách. Máme povinnosť zaistiť obnovu a odolnosť pre našu mládež a deti, ktorí budú v centre úsilia o oživenie. Je im zvlášť venovaný jeden zo šiestich pilierov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, čo znamená investície do vzdelania, realizácia reforiem, ktoré na nich pamätajú, a pomoc mladým ľuďom pri získavaní potrebných zručností. Nechceme, aby ďalšia generácia bola generáciou zákazu vychádzania,‟ uviedol spravodajca Dragoș PÎSLARU (RE, RO).
Ďalší postup
Po Európskom parlamente musí nariadenie schváliť aj Rada (ministrov) EÚ. Do platnosti vstúpi deň po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ.
REAKCIE SLOVENSKÝCH POSLANCOV EP
Ivan ŠTEFANEC (EPP) Fond obnovy je kľúčovým nástrojom pre európsku obnovu a je podstatné, aby bol využitý čo najefektívnejšie a najrýchlejšie. Okrem zelených technológií a digitalizácie potrebujeme zasadne zlepšiť aj vzdelávanie, zdravotníctvo a malé podnikanie. Považujem za dôležité, aby bol Fond obnovy použitý nielen na infraštruktúrne projekty, ale aby bol súčasťou reformných procesov pre kvalitatívny rast a tvorbu nových pracovných miest.
Monika BEŇOVÁ (S/D) Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti je najväčšou časťou Plánu obnovy EÚ budúcej generácie. Doterajšia príprava plánu obnovy a odolnosti na Slovensku nám pripomína neschopnosť vládnych strán komunikovať a zmysluplne sa dohodnúť. Dôkazom je nielen to, že tri zo štyroch koaličných strán prednedávnom verejnosti prezentovali vlastné verzie týchto plánov, ale aj absurdná úvaha premiéra o tom, že rozdelenie finančných prostriedkov z plánu obnovy by malo zohľadňovať výsledky parlamentných volieb, čím chce vlastne len trestať menšie koaličné strany za to, že ho neposlúchajú. Národný plán obnovy a odolnosti je pritom pre Slovensko jedinečnou príležitosťou ako zlepšiť fungovanie krajiny, modernizovať ju a prispôsobiť potrebám občanov v 21 storočí, bohužiaľ nám k tomu však chýba akákoľvek vízia a aj preto hrozí, že namiesto obnovy po pandémii, budeme doma zasa len svedkami nezmyselných koaličných prekáračiek.
Michal ŠIMEČKA (RE) Aj podľa najnovšieho Eurobarometra si drvivá väčšina ľudí na Slovensku myslí, že Fond obnovy nám poskytuje príležitosť na rýchlejšie zotavenie sa z krízy vyvolanej pandémiou koronavírusu. O to horšie sa čítajú správy o tom, že na žiadosť premiéra Matoviča sa financie z fondu budú rozdeľovať podľa volebných výsledkov vládnych strán. Pritom to má byť celkom naopak – na prvom mieste má byť verejný záujem, nie stranícky. Od leta opakovane vládu vyzývam na transparentný proces a zapojenie verejnosti. Samotný premiér sľuboval oboje – no zdá sa, že sa nedočkáme ani jedného.
EUGEN JURZYCA (ECR) Blíži sa termín finálneho predkladania národných plánov obnovy a odolnosti Európskej komisii, no vo viacerých členských štátoch neboli doteraz národné plány zverejnené. Myslím si, že Komisia by mala zverejniť nielen tieto plány, ale aj svoje hodnotenie. Nie preto, že by to mala byť súťaž medzi členskými štátmi o akýsi Európsky pohár, ale preto, že predsa chceme, aby tieto plány boli dobré všetky. A tiež preto, aby sa krajiny mohli navzájom inšpirovať dobrými reformami, ktoré budú návratné, a to aj ekonomicky návratné. Netreba zabúdať, že peniaze z fondu obnovy sú len pôžičkou, lebo ľudia menej strážia peniaze, o ktorých si myslia, že sa nebudú musieť splácať.“
Robert HAJŠEL (S/D) Konečne máme hotové všetko pre spustenie plánov obnovy, ktoré všetkým štátom EÚ, vrátane Slovenska, umožnia nielen naštartovať ekonomiku, poškodenú pandémiou, ale aj zvýšiť jej odolnosť pred ďalšími krízami. Nejde o akýsi bankomat na financovanie štátnych dlhov, ale o nástroj na povzbudenie investícií a vyliečenie chronických nedostatkov ekonomiky. Žiadne investície z tohto Plánu obnovy nemôžu poškodzovať životné prostredie a prijímané opatrenia nás musia posunúť ďalej aj v sociálnych právach a umožniť nám fungovať ako modernej spoločnosti, z ktorej majú profit všetci občania. Je to zároveň alarm pre slovenskú vládu, aby urýchlene aj so zapojením širšej odbornej verejnosti dopracovala a čo najskôr do Bruselu predložila naozaj kvalitný národný plán obnovy. Nevyužiť týchto šesť miliárd eur inteligentne by bolo obrovským hriechom.
Vladimír BILČÍK (EPP) Európsky parlament dnes definitívne schválil fond obnovy. Loptička je teraz na strane vlád v členských krajinách. Je dobrou správou, že slovenský fond obnovy bude po prepracovaní zelenší. Musíme si uvedomiť, že to nie je len ďalší eurofond a už vôbec nemá plátať diery vo vládnom rozpočte. Tieto peniaze musia byť použité na to, aby premenili Slovensko na modernejšiu európsku krajinu. Po desaťročiach prešľapovania na mieste nám fond obnovy dáva príležitosť posunúť slovenské školstvo a zdravotníctvo do 21. storočia. Ak to urobíme, máme šancu obstáť v rastúcej globálnej konkurencii. Vyrušili ma preto nedávne vyjadrenia premiéra Matoviča, aby si ministerstvá fond obnovy rozdeľovali podľa výsledku v posledných parlamentných voľbách. Fond obnovy má priniesť výsledky na desiatky rokov dopredu a hlavné kritérium pre rozdeľovanie peňazí z neho musí byť dlhodobá prosperita našej krajiny.
Martin HOJSÍK (RE) Niektoré vlády vnímajú peniaze z plánu obnovy ako korisť, ktorú si môžu deliť podľa volebného výsledku. Tak ako o tom hovorí aj slovenský premiér. V prvom rade to však nie je o peniazoch. Je to o reformách, ktoré sú nevyhnutné na zvládnutie krízy klímy a biodiverzity, o spravodlivom prechode na obehové a digitálne hospodárstvo. Na reformy by sa mala sústrediť pozornosť našej vlády.“ „Potrebujeme investovať do budúcnosti zodpovednej k planéte aj ľuďom. Na prospech všetkých, nielen našich ľudí, ako sa hovorieva na Slovensku. Na prospech mladých, ktorí ponesú bremeno klimatickej krízy, za ktorú oni nemôžu. Aj preto nesmú ísť do fosílnych palív a ničenia prírody. Reformy a investície musia smerovať k zelenej, digitálnej a spravodlivej ekonomike a spoločnosti.“
Miroslav ČÍŽ (S/D) Ide o kľúčový dokument v kontexte Európskej obnovy, ktorý spája Európske ambície a ich financovanie. Tento mechanizmus umožní v členských štátoch poskytnúť úvery a granty v celkovej hodnote 672,5 miliardy eur a to podporou reforiem a investícií. To ako rýchlo sa podarilo inštitúciám na tomto dokumente dohodnúť je príznakom dobrej vôle. Samotný dokument je štruktúrovaný do šiestich pilierov. Sám som ocenil prísľub Komisie, v ktorom sa zaväzuje akčným plánom pre sociálny pilier, ktorého význam sa v danej situácií nedá poprieť. Pripomenul by som ale to, že rozsah financovania a efektívnosť je priamo naviazaná na úspešnosť národných plánov obnovy. Preto je veľmi znepokojivé, že na základe nášho plánu obnovy budú prostriedky, ktoré sa dostanú k našim poľnohospodárom minimálne.
Miriam LEXMANN (EPP) Vítam aj formálne potvrdenie Mechanizmu obnovy a odolnosti. Slovensko dostane z európskeho balíka približne 6 miliárd eur v grantoch a o ďalších 6,8 miliardy môže požiadať formou pôžičiek, čo naša vláda zatiaľ neplánuje. Je však nesmierne dôležité, či dokážeme peniaze využiť efektívne v prospech obnovy našej ekonomiky, životného prostredia, sociálnej sféry a zdravotníctva, digitalizácie či mladých ľudí tak, aby sa nestali len prejedenými peniazmi. Aj napriek náročným podmienkam a pravidlám Komisie je dôležité, aby vláda hľadala spoločenský konsenzus, a aby čo najskôr zapojila do aktuálne prerábaného národného plánu obnovy aj širšiu odbornú verejnosť, pretože len tak môžu byť navrhnuté opatrenia pre obnovu ušité na mieru našej spoločnosti. To, že komunikácia s občanmi ohľadne Fondu nie je dostatočná, vyplýva aj z môjho prieskumu realizovaného agentúrou AKO.
Peter POLLÁK (EPP) Nemôžeme si dovoliť zlyhať, všetky členské štáty majú veľký záväzok, aby 750 miliárd EUR pomohlo budúcim generáciám. Musíme ich investovať rozumne v prospech pomoci malým a stredným podnikom, digitalizácie, enviromentálnych zmien, dekarbonizácie, ako aj udržateľnej dopravy. Dnes je prioritou zdravotníctvo, po kríze to musí byť zníženie nezamestnanosti. Práve mladí sú na trhu práce v súčasnosti jednou s ohrozených skupín. Za mladých nesieme najväčšiu zodpovednosť. Pred Európskou komisiou stojí dôležitá úloha, zjednodušiť komplikované schvaľovacie postupy a procesy, žiadať od štátov čo najmenej byrokracie. Všetci musíme urobiť maximum.
