Ilustračné PHOTO: © European Union.

Prieskum: Pri rozhodovaní o budúcnosti EÚ by mal viac zavážiť hlas jej občanov, myslí si väčšina Európanov

Pri rozhodovaní o budúcnosti Európskej únie () by mal viac zavážiť hlas jej občanov. Vyjadrilo sa tak 92 % respondentov prvého spoločného Eurobarometra Európskej komisie (EK) a Európskeho parlamentu (EP), ktorý o ňom informuje na svojej webstránke. Výsledky prieskumu zverejnili v predvečer podpisu spoločného vyhlásenia o Konferencii o budúcnosti Európy, ktorá má podporu vo všetkých členských štátoch.

Tri štvrtiny Európanov si myslia, že Konferencia o budúcnosti Európy predstavuje významný pokrok demokracie v . Podľa 51 % respondentov by sa do nej mali aktívne zapojiť ľudia zo všetkých oblastí života. Mladí ľudia by v nej mali zohrávať významnú úlohu podľa 47 % respondentov, 42 % si myslí, že by tam mali byť aj národné vlády a 40 % by tam zase rado videlo akademikov, expertov, intelektuálov a vedcov. Osobne by sa chcelo zapojiť 51 % opýtaných Európanov, pričom najviac záujmu prejavili Íri, Belgičania, Luxemburčania a Slovinci.

Viac ako polovica respondentov (55 %) považuje hlasovanie vo voľbách do EP za najúčinnejší spôsob ako dostať hlasy ľudí na úroveň Únie. Veľká časť opýtaných sa však vyjadrila za to, aby mali pri rozhodovaní o budúcnosti Európy väčšie slovo občania bloku. Len 6 % opýtaných nesúhlasí s tým, že by sa malo viac prihliadať na názory občanov .

Kríza spôsobená koronavírusom primala zamyslieť sa nad budúcnosťou šesť z desiatich Európanov. Respondenti by prevažne chceli, aby sa Európa v budúcnosti vyvíjala smerom k porovnateľnej životnej úrovni (35 %) a silnejšej solidarite medzi členskými štátmi (30 %). Ďalšími prioritami sú aj spoločná politika zdravotníctva (25 %) a porovnateľné normy vzdelávania (22 %).

Viac..  Peter Pollák o očkovaní v marginalizovaných komunitách: Ochota je veľmi mizivá, ľudia veria hoaxom na sociálnych sieťach

Prieskum sa pýtal aj na výhody a výzvy . Výhodami sú podľa respondentov predovšetkým dodržiavanie demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu (32 %) a jej hospodárska, priemyselná a obchodná sila (30 %). Spomenuté dodržiavanie považovali za najdôležitejšiu výhodu v 14 krajinách, obzvlášť vo Švédsku, kde za to hlasovalo 58 % respondentov. Hospodárska, priemyselná a obchodná sila bola najdôležitejšia v deviatich krajinách, na čele s Fínskom, kde mala podporu 45 %, a Estónskom so 44 %. Štyridsaťpäť percent Európanov považuje za najvážnejšiu výzvu pre budúcnosť zmenu klímy, 38 % respondentov spomenulo terorizmus, 37 % zdravotné riziká a 27 % nútenú migráciu a presídľovanie.

Osobitný Eurobarometer o budúcnosti Európy sa uskutočnil od 22. októbra do 20. novembra 2020 v 27 členských štátoch prostredníctvom osobných a online rozhovorov. Celkovo sa v rámci neho odohralo 27 034 rozhovorov.

O redakcia/SITA

Avatar

Odporúčame pozrieť

Únia spresnila detaily Konferencie o budúcnosti Európy. Cieľom je zapojiť občanov do formovania budúcnosti EÚ

Európska únia včera spustila viacjazyčnú digitálnu platformu FutureEU, v rámci ktorej môžu občania zdieľať a …