Dlho očakávaná konferencia o budúcnosti Európy sa konečne môže začať. Lídri hlavných inštitúcií EÚ podpísali spoločné vyhlásenie

Lídri hlavných inštitúcií Európskej únie (EÚ) v stredu podpísali spoločné vyhlásenie o Konferencii o budúcnosti Európy. Konferencia si kladie za cieľ posilniť hlas občanov pri formovaní únijných politík. Svoj podpis pod dokument pripojili šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskeho parlamentu David Sassoli a v mene súčasného predsedníctva EÚ portugalský premiér António Costa.

„My všetci máme sny, keď rozmýšľame o budúcnosti Európy. Pre mňa by to bola Európa, ktorá je na čele sveta v zelenej a digitálnej tranzícii. Európa, ktorá zahŕňa celú kreativitu všetkých svojich občanov a na nikoho nezabúda. Európa, ktorej demokracie sú odolné proti falošným správam a rušivým dopadom sociálnych médií. Európa, ktorá je silným hlasom slobody a rozumu vo svete, kde autokrati spochybňujú náš spôsob života. Toto a veľa ďalšieho je môj sen pre Európu. Jeden zo 450 miliónov snov,“ uviedla von der Leyenová v rámci podpisovej ceremónie v Európskom parlamente.

Pri rozhodovaní o budúcnosti únie by mal viac zavážiť hlas jej občanov

Podpisu spoločného vyhlásenia únijných lídrov predchádzalo v utorok zverejnenie výsledkov prieskumu medzi občanmi EÚ. Podľa prvého spoločného Eurobarometra Európskej komisie a Európskeho parlamentu sa 92 percent respondentov vyjadrilo, že pri rozhodovaní o budúcnosti únie by mal viac zavážiť hlas jej občanov. Tri štvrtiny Európanov si myslia, že Konferencia o budúcnosti Európy predstavuje významný pokrok demokracie v EÚ. Podľa 51 % respondentov by sa do nej mali aktívne zapojiť ľudia zo všetkých oblastí života.

Kríza spôsobená koronavírusom primala zamyslieť sa nad budúcnosťou EÚ šesť z desiatich Európanov. Respondenti by prevažne chceli, aby sa Európa v budúcnosti vyvíjala smerom k porovnateľnej životnej úrovni (35 %) a silnejšej solidarite medzi členskými štátmi (30 %).

Prieskum sa pýtal aj na výhody a výzvy EÚ. Výhodami EÚ sú podľa respondentov predovšetkým dodržiavanie demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu (32 %) a jej hospodárska, priemyselná a obchodná sila (30 %).

Štyridsaťpäť percent Európanov považuje za najvážnejšiu výzvu pre budúcnosť EÚ zmenu klímy, 38 % respondentov spomenulo terorizmus, 37 % zdravotné riziká a 27 % nútenú migráciu a presídľovanie.

Osobitný Eurobarometer o budúcnosti Európy sa uskutočnil od 22. októbra do 20. novembra 2020 v 27 členských štátoch EÚprostredníctvom osobných a online rozhovorov. Celkovo sa v rámci neho odohralo 27 034 rozhovorov.