klima
Ilustračné PHOTO: © European Union.

Globálne klimatické úsilie: Parlament presadzuje uhlíkovú daň na dovoz do EÚ

EÚ by mala spoplatniť emisie uhlíka niektorých tovarov dovážaných z krajín, ktoré nedostatočne bojujú proti klimatickým zmenám, vyhlásil v stredu Európsky parlament. Poslanci tak chcú podporiť zvýšenie globálnych klimatických ambícií a zabrániť úniku uhlíka z dovážaných produktov.

Parlament prijal nelegislatívne uznesenie požadujúce zavedenie mechanizmu EÚ na kompenzáciu uhlíka na hraniciach, ktorý by bol v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO), pomerom hlasov 444 (za): 70 (proti): 181 (zdržalo sa hlasovania). Poslanci zdôrazňujú, že vyššie ambície EÚ v oblasti zmeny klímy nesmú viesť k presunu výroby za hranice Únie – za účelom využitia laxnejších pravidiel v oblasti skleníkových plynov v krajinách mimo EÚ – a následnému dovozu menej ekologických výrobkov do Únie.

Parlament preto navrhuje spoplatnenie uhlíkovej stopy istých výrobkov, ktoré budú na územie EÚ dovezené z krajín nedostatočne bojujúcich proti klimatickým zmenám. Toto opatrenie by podľa nich mohlo prispieť k zaisteniu celosvetovo rovnakých podmienok a motivovať priemysel v Únii i mimo nej k dekarbonizácii, ktorá pomôže splniť ciele Parížskej dohody.

Uznesenie zdôrazňuje, že nový mechanizmus by mal byť v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie a nemal by sa zneužívať ako nástroj na posilnenie protekcionizmu. Musí byť preto navrhnutý výlučne na presadzovanie cieľov v oblasti klímy. Príjmy z mechanizmu by mali byť súčasťou koša vlastných zdrojov, ktoré sa využijú na zvýšenie podpory dosahovania cieľov Európskej zelenej dohody z rozpočtu EÚ.

Naviazanie mechanizmu na systém obchodovania s emisiami

Nový mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach by mal byť súčasťou širšej priemyselnej stratégie EÚ a mal by sa týkať dovozu všetkých výrobkov a komodít, na ktoré sa vzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS). Podľa poslancov by sa už v roku 2023 – po posúdení vplyvu – mal vzťahovať na odvetvie energetiky a energeticky náročné priemyselné odvetvia ako výroba cementu, ocele, hliníka, rafinácia ropy, výroba papiera, skla, chemikálií a hnojív. Ide o sektory, ktoré naďalej dostávajú značné bezodplatné prídely emisných kvót a stále predstavujú 94% priemyselných emisií Únie.

Naviazanie dovozného uhlíkového poplatku na cenu kvót v rámci ETS pomôže podľa poslancov v boji proti úniku uhlíka. Zákonodarcovia však zároveň zdôraznili, že mechanizmus nesmie viesť k dvojitej ochrane zariadení v EÚ.

Videozáznam plenárnej rozpravy je k dispozícii tu.

Vyhlásenie spravodajcu

„Mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach je skvelou príležitosťou na vyriešenie problémov týkajúcich sa klímy, priemyslu, zamestnanosti, odolnosti, suverenity a presunu výroby. Nesmieme byť viac naivní a uplatňovať rovnaký uhlíkový poplatok na produkty vyrobené v EÚ aj mimo nej, aby sme zaistili, že najviac znečisťujúce odvetvia sa budú podieľať na boji proti klimatickým zmenám a budú inovovať smerom k nulovým emisiám uhlíka. Je to naša najlepšia šanca na zotrvanie pod hranicou oteplenia o 1,5°C, tlačiac pritom našich obchodných partnerov k rovnakým ambíciám, pokiaľ chcú vstúpiť na trh EÚ,‟ uviedol spravodajca Yannick Jadot (Zelení/EFA, FR).

Ďalší postup

Európsky komisia by mala predstaviť legislatívny návrh na zavedenie mechanizmu EÚ na kompenzáciu uhlíka na hraniciach, ktorý bude v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie, v druhom štvrťroku 2021. Sprevádzať by ho mal aj návrh na začlenenie takto získaných prostriedkov do rozpočtu EÚ. Tieto návrhy úzko súvisia s Európskou zelenou dohodou, známou tiež pod názvom Európsky ekologický dohovor.

Súvislosti

Parlament zohral pri presadzovaní ambicióznejších právnych predpisov EÚ v oblasti klímy dôležitú úlohu. Poslanci dňa 28. novembra 2019 vyhlásil v Únii klimatickú pohotovosťPožadujú tiež, aby EÚ a jej jednotlivé členské štáty dosiahli do roku 2050 klimatickú neutralitu a do roku 2030 znížili emisie skleníkových plynov o 60%.

Reakcie SK poslancov EP:

Monika BEŇOVÁ (S/D) Zavedenie uhlíkovej dane na tovary dovážané z krajín, ktoré nedostatočne bojujú proti klimatickej zmene považujem jednoznačne za správne riešenie. Európa chce byť lídrom v oblasti opatrení zameraných proti klimatickej zmene. Tieto sú však nákladné a najväčší znečisťovatelia, akými sú India, no predovšetkým USA a Čína si z tohto postoja neberú príklad, ale naopak ho zneužívajú vo svoj prospech. Uhlíková daň na dovážané tovary preto môže pomôcť z hľadiska ochrany európskych priemyselných výrobcov a posilňovania ich konkurencieschopnosti.

Miriam LEXMANN (EPP) Myslím si, že zavedenie špeciálneho uhlíkového cla na dovoz z krajín, kde sa výrazne menej starajú o negatívnu uhlíkovú stopu je rozumným návrhom, ako chrániť európske firmy pred neférovou konkurenciou, najmä z krajín mimo EÚ. Výroba lacnejších tovarov mimo EÚ ide takmer vždy aj na úkor kvality globálneho životného prostredia. EÚ sa prostredníctvom svojich iniciatív snaží ísť príkladom v ochrane klímy a biodiverzity, lenže ekologická výroba je, samozrejme, drahšia, čím na seba viažeme cenovú nevýhodu na trhu. Príjem z tohto cla by mal následne slúžiť na splácanie pôžičiek, ktoré financujú európsky Plán obnovy. Rozhodujúci bude návrh EK očakávaný v lete tohto roka a následná diskusia k nemu, ale aj zahranično-politická obratnosť EÚ v snahe vysvetliť nevyhnutnosť tohto kroku obchodným partnerom.

Miroslav ČÍŽ (S/D) Dramatické dôsledky zmeny klímy sú očividné pre každého, no zároveň je jasné, že iba zlepšením situácie v Európe sa nedostaneme k všeobecne uspokojivému výsledku, keďže ide o globálny problém ktorý nedokážeme vyriešiť sami. Európska únia musí robiť všetko preto, aby efektívne a rozumne znižovala emisie skleníkových plynov, a to nie len tie ktoré produkuje, ale aj tie ktoré dováža. Hlavným cieľom mechanizmu na kompenzáciu uhlíka na hraniciach je prispievať k posilneniu boja za zmenu klímy a motivovať našich partnerov k zväčšeniu ich ambícií v tejto oblasti, ale zároveň má pomôcť aj konkurencieschopnosti európskych podnikov. Naše štandardy sú ambicióznejšie ako je to v prípade väčšiny našich obchodných partnerov, a preto nemôže byť na škodu, aby sme našich výrobcov chránili pred nekalou hospodárskou súťažou.

Viac..  Slovenskú študentku prijali na prestížny Oxford, musí zaplatiť 47 tisíc eur. Bohužiaľ, je to dôsledok brexitu, hovorí europoslankyňa Lexmann

Eugen JURZYCA (ECR) Mal by platiť princíp, že znečisťovateľ platí. To znamená, že európski producenti, ktorí znečisťujú životné prostredie, znášajú náklady na jeho ochranu. To isté musí platiť pre zahraničných producentov. Nesúhlasím so zavedením cla na jednotlivé typy výrobkov, ale podporujem jeho zavedenie pre produkty z krajín, ktoré nerešpektujú ekologické dohody. Je to menej byrokratické riešenie a súčasne motivuje krajiny exportérov k ochrane životného prostredia. Clo sa nesmie stať nástrojom protekcionizmu.

Ivan ŠTEFANEC (EPP) Európska únia je lídrom v ochrane klímy. Naše úsilie však nebude úspešné, ak nás nebudú nasledovať aj najväčší znečisťovatelia. Uhlíková daň pri dovoze je dobrým nástrojom ako motivovať iné krajiny prijať naše štandardy a viac chrániť prírodu.

Lucia ĎURIŠ NICHOLSONOVÁ (ECR) Konečná podoba mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach zatiaľ nie je známa, bude však kľúčové nastaviť ju citlivo tak, aby efektívne nastolila rovnaké podmienky pre dovozcov z krajín, ktorí majú menej prísne environmentálne normy ako my v EÚ a tým posilnila konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a prispela k napĺňaniu environmentálnych cieľov. Pálčivou otázkou v tomto smere bude najmä spolupôsobenie nového mechanizmu s bezplatnými emisnými alokáciami v rámci systému obchodovania s emisiami (ETS). Pri kreovaní nového mechanizmu bude obzvlášť dôležité dbať na to, aby bol v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie, inak hrozí, že bude vnímaný ako obyčajný protekcionizmus a povedie k zhoršeniu obchodných vzťahov. To je v tejto situácií to posledné, čo potrebujeme. Ak majú príjmy z mechanizmu zároveň predstavovať aj nový vlastný zdroj pre rozpočet EÚ, je nevyhnutné, aby Komisia zabezpečila úplnú transparentnosť ich výberu a využívania. 

Martin HOJSÍK (RE) Náš európsky cieľ je jasný, potrebujeme zvládnuť klimatickú krízu a radikálne znížiť emisie skleníkových plynov. No nie všetky krajiny vo svete to robia rovnako my či aspoň dostatočne. Riešením, ktoré navrhujeme, je “Nástroj uhlíkovej spravodlivosti” (CBAM). Je to veľmi dobrý spôsob ako tlačiť krajiny mimo Európskej únie do znižovania emisií. Pretože našim cieľom musí byť znižovať emisií nielen v Európe, ale na celom svete. Tento nástroj pomôže tomu, aby krajiny ako Čína, India, ale aj Spojené štáty americké začali znižovať množstvo skleníkových plynov. Zároveň sa musíme vyhnúť situácii, v ktorej náš priemysel musí znižovať emisie, ale niektoré tretie krajiny to nerobia, a tým pádom nemajú rovnaké náklady. Preto je tento nástroj o spravodlivosti, aby firmy z krajín, ktoré nemajú aspoň také opatrenia ako Európska únia čo sa týka znižovania emisií, boli zaťažené poplatkom, ktorý zohľadní tie emisie, ktoré vznikli pri výrobe. Je to nielen o spravodlivosti pre firmy a  ekonomiku, ale najmä pre ľudí a planétu.”

Michal WIEZIK (EPP) Súčasný mandát EP sa v mnohých hlasovaniach točí okolo Parížskej dohody a zosúladením našej ekonomiky s cieľom oteplenia o max 1,5 stupňa. V tejto súvislosti môže zohrávať úlohu mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach, ktorý by mal vytvoriť rovnaké podmienky pre domácich a zahraničných výrobcov EÚ tým, že by uplatňoval poplatok za emisie uhlíka všetkých tovarov v týchto odvetviach bez ohľadu na ich pôvod.  Podľa EP by už v roku 2023 a po posúdení vplyvu mal vzťahovať na odvetvie energetiky a energeticky náročné priemyselné odvetvia ako výroba cementu, ocele, hliníka, rafinácia ropy, výroba papiera, skla, chemikálií a hnojív, ktoré naďalej dostávajú značné bezodplatné prídely emisných kvót a stále predstavujú 94 % priemyselných EÚ. Tŕňom v oku, aspoň podľa mňa, je aj energetický priemysel spaľovania biomasy, ktorý nemusí platiť za emise uhlíka, a počíta sa s tým, že takáto aktivita je uhlíkovo neutrálna. Vo výslednej správe je prijatý aj mnou predložený paragraf, že nový rámec naopak musí otvoriť toto nešťastné nastavenie a uhlík zo spálených stromov musí mať cenu, tak ako má cenu, keď spálime uhlie.

Peter POLLÁK (EPP) Zavedenie uhlíkovej dane je nutný spôsob ako ochrániť našu planétu pre budúce generácie. Musíme však vyžadovať, aby uhlíková daň nespôsobila znevýhodnenie našich firiem sídliacich v Európskej únii oproti firmám, ktoré sídlia mimo nej. Toto opatrenie však nemôže spôsobiť presun výroby z krajín Únie. Tovar, ktorý vstupuje do EÚ, musí byť vyrobený za rovnakých prísnych štandardov. Uhlíková daň musí platiť pre všetky firmy, ktoré chcú obchodovať s Európskou úniou.

Vladimír BILČÍK (EPP) Podporujem európsku uhlíkovú daň. Je to dôležitá priorita pre dosiahnutie cieľov európskej zelenej dohody. Súhlasím s tým, že európske spoločnosti by mali prestať byť znevýhodňované len preto, že majú vyššie ekologické štandardy. Je to aj realita mnohých fabrík na Slovensku – známy je problém VSŽ s takouto konkurenciou. Zdaňovanie tovaru prichádzajúceho do EÚ vyrovná náklady všetkých výrobných spoločností, ochráni európske podniky od neférovej konkurencie zo strany znečisťovateľov mimo EÚ, ktorí pri výrobe produkujú emisie, ale nenesú za ne rovnakú zodpovednosť ako európske spoločnosti. V EÚ chceme, aby aj dovozcovia mimo EÚ boli motivovaní znížiť emisie CO2 pri svojej výrobe, a aby európske spoločnosti neodchádzali do zahraničia s cieľom znížiť vlastné výrobné náklady.

O mam

Avatar

Odporúčame pozrieť

pollak

Peter Pollák o očkovaní v marginalizovaných komunitách: Ochota je veľmi mizivá, ľudia veria hoaxom na sociálnych sieťach

SLOVENSKO / Na Slovensko priviezli prvé vakcíny od spoločnosti Johnson & Johnson. Takmer 10-tisíc dávok je …