letecky most humanitarnej
Ilustračné PHOTO: © European Union.

Nové vyhliadky globálnej pomoci EÚ v podmienkach pandémie COVID-19

Komisia navrhla posilniť globálny humanitárny vplyv Európskej únie s cieľom uspokojiť prudko sa zvyšujúce humanitárne potreby umocnené pandémiou COVID-19. V predkladanom oznámení navrhuje sériu kľúčových opatrení, ktoré majú urýchliť humanitárnu pomoc. Zamerať sa pritom chce na rozšírenie zdrojovej základne, podporu priaznivejšieho prostredia pre humanitárnych partnerov a riešenie základných príčin vzniku kríz, na ktoré uplatní prístup Tím Európa. V oznámení opätovne kladie dôraz na medzinárodné humanitárne právo a opisuje, ako sa vysporiadať s dramatickým vplyvom zmeny klímy na humanitárnu oblasť.

Josep Borrell, vysoký predstaviteľ a podpredseda Komisie, v tejto súvislosti uviedol: „Humanitárna kríza v súčasnosti trvá v priemere viac ako 9 rokov, a niekedy dokonca aj dlhšie. Pri mnohých z týchto kríz existuje riziko, že upadnú do zabudnutia, ako je tomu v prípade Jemenu alebo Sýrie. Ale EÚ nezabúda. Humanitárna pomoc je jedným z najhmatateľnejších príkladov vonkajšej činnosti EÚ a dôkazom našej solidarity. Naša zahraničná politika musí viac ako kedykoľvek predtým zamerať pozornosť na dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva, ktoré umožňuje podporovať principiálnu humanitárnu činnosť a chrániť civilistov či humanitárnych pracovníkov, ktorí riskujú svoje životy v záujme ich ochrany na celom svete“.

Janez Lenarčič, komisár pre krízové riadenie, sa vyjadril takto: „Keďže vplyv kríz sa vo svete rýchlo šíri a zásady humanitárnej pomoci sa čoraz častejšie spochybňujú, globálna zodpovednosť EÚ ako humanitárneho aktéra je ešte dôležitejšia ako v minulosti. Nachádzame sa žiaľ v situácii, keď humanitárne potreby narastajú a dosahujú historické maximá, zatiaľ čo globálna darcovská základňa zostáva zúfalo obmedzená. Potrebujeme to zlepšiť, potrebujeme zvýšiť účinnosť a vplyv našej humanitárnej činnosti. Musíme byť schopní naplno zareagovať hneď, ako dôjde ku krízovej situácií. Táto nová strategická koncepcia naznačuje, ako môže EÚ zintenzívniť pomoc tým, ktorí ju najviac potrebujú, a prevziať na seba úlohu lídra v čase, keď je naliehavo potrebná principiálna pomoc.“

Nová európska kapacita v oblasti humanitárnej reakcie

EÚ vytvorí novú európsku kapacitu v oblasti humanitárnej reakcie, ktorá má umožniť priamu intervenciu v čase humanitárnej krízy tam, kde tradičné mechanizmy humanitárnej pomoci cez partnerov EÚ alebo ich kapacity nebudú účinné alebo dostatočné. V tejto súvislosti bude potrebné zjednodušiť logistiku vrátane dopravy, umožniť združovanie zdrojov a uľahčiť ich nasadenie priamo v teréne. Z tejto kapacity by sa mohli napríklad ponúkať služby v oblasti logistických posudkov, podpory pri prvotnom nasadení a obstarávaní, vytvárania zásob, prepravy a/alebo distribúcie zásielok núdzovej pomoci vrátane vakcín proti ochoreniu COVID-19 a ich dodávok do nestabilných krajín. Bude fungovať v koordinácii s mechanizmom Únie v oblasti civilnej ochrany, ktorý budú zároveň dopĺňať, a za operatívnej podpory Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie

Presadzovanie dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva

Počet priamych a často úmyselných útokov znepriatelených strán na civilné obyvateľstvo, nemocnice a školy narastá, čo je v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom. V roku 2019 bolo zaznamenaných 277 útokov proti humanitárnym pracovníkom, ktoré si dovedna vyžiadali 125 obetí. EÚ teda urobí všetko preto, aby v záujme ochrany civilného obyvateľstva pevne ukotvila dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva do centra pozornosti vonkajšej činnosti EÚ. EÚ sa konkrétne zameria na:

– dôsledné monitorovanie porušovania medzinárodného humanitárneho práva;

Viac..  I. Korčok: Vláda Maďarskej republiky zrušila uznesenie o nákupe pôdy v susedných krajinách

– posilnenie náležitej starostlivosti naprieč všetkými vonkajšími nástrojmi EÚ;

– ďalšie zabezpečovanie toho, aby sankčná politika EÚ v plnom rozsahu prihliadala na medzinárodne humanitárne právo, čo možno okrem iného dosiahnuť aj dôsledným začleňovaním humanitárnych výnimiek do všetkých sankčných režimov EÚ.

Riešenie základných príčin kríz využívaním prienikov medzi humanitárnou pomocou, rozvojom a budovaním mieru

Humanitárna pomoc sama o sebe nedokáže reagovať na zložité základné príčiny konfliktov a iných kríz. EÚ preto zintenzívni svoje úsilie v oblasti naliehavej pomoci, pričom bude v úzkej spolupráci s rozvojovými partnermi a mierotvorcami hľadať odpovede na základné príčiny kríz a podporovať dlhodobé riešenia v núdzových humanitárnych situáciách.

Eurobarometer – občania vyjadrili humanitárnej činnosti EÚ silnú podporu

Pred prijatím dnešného oznámenia zhromaždila Komisia názory občanov z 27 členských štátov o humanitárnej pomoci EÚ. Z výsledkov tohto prieskumu vyplýva, že humanitárna pomoc EÚ sa teší jednoznačnej podpore, pričom až 91 % respondentov sa k humanitárnej činnosti financovanej z prostriedkov EÚ vyjadrilo pozitívne. Takmer polovica všetkých respondentov je presvedčená, že EÚ by mala zachovať súčasnú úroveň podpory na humanitárnu pomoc, zatiaľ čo štyri z desiatich osôb sa domnievajú, že toto financovanie by sa malo ešte zvýšiť.

Súvislosti

Európska únia je spolu so svojimi členskými štátmi najväčším svetovým humanitárnym darcom a poskytuje približne 36 % celosvetovej humanitárnej pomoci.

V súčasnosti je však humanitárna pomoc vystavená bezprecedentnému súboru výziev. Podľa OSN bude tento rok na humanitárnu pomoc odkázaných viac ako 235 miliónov ľudí, čo je každý 33. človek na tejto zemi. Oproti odhadovaným potrebám z roku 2020 to predstavuje nárast o 40 % a takmer trojnásobný nárast od roku 2014. Súčasne sa zvýšil počet násilne vysídlených osôb, ktorý ku konca roka 2019 dosahoval 79,5 milióna.

Priepasť medzi zdrojmi a potrebami sa naďalej prehlbuje. V roku 2020 dosiahli výzvy na humanitárnu pomoc OSN takmer 32,5 miliardy EUR – historicky najvyššiu hodnotu, pod ktorú sa podpísal aj vplyv pandémie COVID-19 – z čoho sa podarilo poskytnúť len 15 miliárd EUR. Keďže tento globálny deficit vo financovaná humanitárnej pomoci sa tento rok pravdepodobne ešte zvýši, je absolútne nevyhnutné rozšíriť darcovskú základňu. V roku 2020 poskytli traja najväčší darcovia – Spojené štáty, Nemecko a Európska komisia – 59 % zo všetkých prostriedkov na financovanie humanitárnej pomoci na celom svete. V rámci EÚ sa len štyri členské štáty a Európska komisia spoločne podieľajú približne 90 % na jej celkovom humanitárnom financovaní.

Humanitárna činnosť EÚ sa bude i naďalej riadiť prísnym dodržiavaním univerzálnych humanitárnych zásad ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti. Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby v ďalšom kroku toto oznámenie schválili a spolupracovali pri navrhovaných kľúčových opatreniach.

O mam

Avatar

Odporúčame pozrieť

M. Beňová: Opatrenia na ochranu klímy musia zohľadňovať záujmy najzraniteľnejších

Európa je globálnym lídrom v oblasti zavádzania klimatických opatrení a súvisiacich reforiem. Tieto zmeny v súčasnosti nepochybne potrebujeme, …