Koláž EN Foto:screenshot FB UV SR, FB Zora Jaurová

Časť kultúrnej obce upozorňuje, že plán obnovy úplne ignoruje oblasť kultúry. Ministerstvo financií však odkazuje, že kultúre sa venuje viacero komponentov plánu

Ministerstvo financií 8. marca na tlačovej konferencii uviedlo, že predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, ktorý má definovať rozdelenie a spôsob použitia viac ako 6 miliárd eur. Časť kultúrnej obce však upozorňuje, že plán obnovy “úplne ignoruje oblasť kultúry a kreatívneho priemyslu, ktorá patrí k pandémiou najviac postihnutým a zdecimovaným oblastiam a zároveň už desaťročia čaká na zásadné štrukturálne reformy a investície.”

http://bit.ly/EN_NEWSLETTER_PRIHLASENIE

Podľa šéfa rezortu financií ministerstvo pripravuje sériu okrúhlych tematických stolov, na ktorých sa môžu zúčastniť všetky relevantné strany, vrátane odborov, samospráv či mimovládnych organizácií. „Netvrdím, že každá pripomienka bude prijatá, ale garantujem vám, že každý zmysluplný návrh posúdime a keď reálne vylepší obsah, do Plánu obnovy a odolnosti ho zahrnieme,“ povedal minister Heger.

Vyčlenené peniaze na kultúru

Podľa signatárov petície by mali byť 2% z fondu obnovy využité na inštitucionálne reformy štátnej kultúrnej infraštruktúry, verejné investície do novej kultúrnej infraštruktúry a konsolidáciu sektora prostredníctvom verejných nákupov diela a obsahov a tiež podpory vzniku nových modelov tvorby a distribúcie kultúrnych produktov.

Hlavná signatárka petície Zora Jaurová (PS) pre Európske Noviny uviedla, že “na radikálnu zmenu a obrodu spoločnosti a postojov nestačí zatepliť budovy. Takúto zmenu musia sprevádzať symboly – budovy, verejný priestor, literatúra, umenie, filmy – ktoré sa neskôr stanú kultúrnym dedičstvom, svedectvom našej doby. Je preto smutné, že slovenská vláda nepovažuje kultúru a kreatívnu ekonomiku za hodnú ani len zmienky v najväčšom reformnom pláne, aký Slovensko malo a že napriek fatálnym dopadom pandémie na túto oblasť sa ňou v Pláne obnovy nepočíta. “

Ako príklad uviedla prístup šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyen, ktorá odštartovala hospodársku, ekologickú a spoločenskú transformáciu Európy projektom “Nový európsky Bauhaus.”Európska komisia uvádza, že tento nový projekt má za cieľ kombinovať dizajn, udržateľnosť, prístupnosť, finančnú dostupnosť a investície v snahe pomôcť realizovať európsku zelenú dohodu.

kultura
Ilustračné PHOTO: © European Union- EP.

Podľa Jaurovej by sa peniaze z fondu obnovy mali v oblasti kultúry využiť nasledovne:

  1. Štrukturálne reformy
  2. Podpora konsolidácie sektora
  3. Veľké verejné investície
  4. Dlhodobá transformácia kultúry a kreatívneho priemyslu

Podľa nej základ reformy slovenskej kultúry spočíva v štrukturálnych reformách, a to napríklad v zmene štatútov a fungovania verejných kultúrnych inštitúcií a preklenutie priepasti medzi štátnym a neštátnym sektorom v kultúre. Plán obnovy a odolnosti je určený okrem reforiem aj na riešenie dopadov pandémie, preto podľa Jaurovej by bolo dobré financie vyčleniť aj na kompenzačné schémy pre oblasti, ktoré budú pandémiou postihnuté aj po zvládnutí akútnej fázy pandémie (živé vystúpenia, hromadné podujatia, kiná). Dodala, že do podpory konsolidácie sektora by mohla patriť aj “masívna podpora digitalizácie a modernizácie kultúrnych inštitúcií a investície do pandemickej odolnosti kultúrnej infraštruktúry.”

Výstavba Múzea moderných dejín Slovenska

Podpredsedníčka Progresívneho Slovenska vo vyjadrení tiež zdôraznila, že požadované peniaze by sa mohli použiť aj na prípravu výstavby Múzea moderných dejín Slovenska, čo by podľa nej symbolizovalo moderné Slovensko. Vytvoriť by sa mali aj schémy, umožňujúce prístup k financiám, zamerané na transformáciu, a to aj ako granty či pôžičky, pričom podporiť by sa podľa nej mala aj súkromná infraštruktúra kreatívneho priemyslu.

Pod petíciu sa podpísali aj riaditeľ Festivalu Konvergencie, prezidentka Asociácie nezávislých producentov, Nadácia Cvernovka, riaditeľka Divadla Jána Palárika v Trnave.

Otázkami ohľadom reformného plánu sme sa obrátili aj na ministerstvo kultúry. V stanovisku, ktoré poskytlo Európskym Novinám, uvádza, že rezort pripravoval podklady k reformám, ktoré by mohli byť súčasťou diskusií naprieč ministerstvami.

Podľa hovorkyne výsledkom rokovaní je “kompas”, ktorý predstavuje materiál financovaný najbližšie roky bez ohľadu na to, z akých zdrojov. “Finálne znenie návrhu plánu obnovy leží na pleciach Ministerstva financií SR ako predkladateľa podľa priorít vlády ako celku,” uviedla hovorkyňa Viciaňová.

Viac..  Predsedníctvo a poslanecký klub Za ľudí vyjadrili podporu budúcemu premiérovi Hegerovi
“Plán reforiem za kultúru sa však budeme snažiť pretvárať postupne na skutočnosť, či už to bude cez plán obnovy alebo pomocou iných finančných nástrojov, napríklad cez klasické eurofondy alebo priamo zo štátneho rozpočtu, na čom je jednoznačná dohoda s ministerstvom financií,” uvádza sa v stanovisku rezortu kultúry.
koncert, kultura
Ilustračné PHOTO: © European Union-EP.

Ministerstvo financií pre Európske Noviny potvrdilo, že sa v pláne obnovy samostatný komponent pre oblasť kultúry nevyskytuje, avšak vo viacerých komponentoch sa venuje kultúrnym otázkam. Napríklad v komponente 2 s názvom Obnova budov je časť, ktorá sa venuje renováciám historických a pamiatkovo chránených budov, na čo by malo byť podľa ministerstva vyčlenených 200 mil. eur. V komponente 7 je uvedená obsahová a učebnicová reforma, pričom podľa rezortu by práve tento komponent mal podporiť školské knižnice, “ktoré majú pozitívny vplyv nielen na výsledky žiakov, ale aj na ich záujem o kultúru.”

“Bohužiaľ, niektoré výdavky, ako napríklad operatívne výdavky či vyplácanie podpory, ktoré ministerstvo kultúry chcelo použiť na podporu kultúry cez umelecké fondy, sa z plánu obnovy uplatniť nedajú,” uvádza tlačový odbor rezortu, pričom dodáva, že pripravené reformy v oblasti kultúry budú môcť byť financované z eurofondov a zo štátneho rozpočtu.

Čo sa týka vyčlenenia 2% z Plánu obnovy a odolnosti pre kultúru, tak europoslanci iniciovali toto vyčlenenie, avšak nebolo zapracované do konečného znenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti.

Aké ďalšie časti má plán obnovy?

Eduard Heger minulý týždeň tiež uviedol, že pripomienkové konanie by sa malo týkať aj konkrétneho plánu obnovy. Podľa šéfa rezortu plán je už vo finálnej fáze a Európskej komisii by sme ho mali poslať už koncom apríla. Podľa neho by sme do apríla mali stihnúť prejsť legislatívnymi krokmi a nakoniec finálnu verziu poslať do Bruselu. Ministerstvo ešte koncom minulého roka zverejnilo prvý dokument, ako by sa mal predbežný balík peňazí rozdeliť, pričom úpravy nastali len v alokáciách, a teda naďalej platí, že peniaze budú prerozdelené nasledovne:

  • Zelená ekonomika (2 170 mil. €)
  • Lepšie vzdelanie pre každého (800 mil. €)
  • Konkurencieschopné a inovatívne Slovensko (700 mil. €)
  • Zdravý život pre každého (1 450 mil. €)
  • Efektívny štát a digitalizácia (1 033 mil. €)
Foto: MFSR

 

Do vzdelávania celkovo má za šesť rokov prísť 800. miliónov eur, pričom najviac pôjde do tzv. „vzdelávania pre 21. storočie”, a to celkovo 450 miliónov eur. V pláne sa tiež spomína konkurencieschopné a inovatívne Slovensko, na ktoré sa plánuje minúť 700 miliónov eur. Tu sa počíta hlavne s reformou SAV a výskumných inštitúcií.

Najväčší balík peňazí pôjde práve do zelenej ekonomiky, kde sa celkovo plánuje minúť 1,9 miliardy eur, z čoho 700 miliónov je vyčlenených na zelenú obnovu budov. Toto predstavuje vytvorenie trhu s energetickými službami, profesionálnejší a centralizovaný manažment budov štátnej správy, ale aj zvýšenie transparentnosti rozhodnutí. Peniaze sa použijú aj na obnovu historických a pamiatkovo chránených budov s cieľom zlepšiť možnosti ich využitia a znížiť prevádzkové náklady.

Do zdravotníctva plánujeme investovať po „zelenom  Slovensku“ najviac,  a to až 1,45 miliár eur.  Z toho má ísť 1,1 miliardy eur na ústavnú a akútnu starostlivosť, čo predstavuje zlepšiť dostupnosť, efektívnosť a kvalitu nemocníc. Najviac peňazí pôjde v rámci digitalizácie na projekt „štát v mobile“,  rýchly internet a kybernetická bezpečnosť“, a to v celkovej hodnote 485 miliónov eur.

O Marco Németh

Marco Németh
Naším najmladším kolegom je Marco Németh. Je študentom gymnázia. Vo svojich článkoch prináša informácie o najaktuálnejších udalostiach z domova, zo sveta a najmä z Európskej únie. Sériou rozhovorov EN pre mladých oslovuje predovšetkým svojich vrstovníkov a prijateľným spôsobom im sprostredkuje aj zložité politické témy.

Odporúčame pozrieť

Europsky parlament

Europarlament prekonal ďalšiu prekážku na ceste k plánu obnovy Únie

Európsky parlament schválil tri právne predpisy v oblasti implementácie systému vlastných zdrojov EÚ, čím pripravil …