europsky parlament
Ilustračné PHOTO: © European Union- EP.

Europarlament schválil výskumný program Horizont Európa na roky 2021-2027

Program EÚ na podporu výskumu a inovácií pomôže systémom zdravotnej starostlivosti lepšie sa pripraviť na budúce pandémie a priemyslu účinnejšie znižovať emisie, digitalizovať a inovovať.

Program Horizont Európa bude v rokoch 2021 – 2027 zaisťovať krátkodobé a dlhodobé financovanie výskumu a inovácií spojených s celosvetovými výzvami, ako sú napríklad boj proti zmene klímy, digitalizácia či pandémia nového koronavírusu.

Na základe dohody poslancov a ministrov členských štátov sa z rozpočtu EÚ vyčlenila rekordná suma na financovanie výskumu v oblasti digitálnych technológií a digitalizácie. Program je zameraný aj na podporu inovatívnych malých a stredných podnikov (MSP) a európskej výskumnej infraštruktúry. Parlamentným vyjednávačom sa tiež podarilo presadiť uvoľnenie ďalšej miliardy eur na základný výskum, ktorú bude mať na starosti Európska rada pre výskum.

Európska komisia už nový program predbežne spustila, a to 1. januára 2021. Európsky parlament ho s konečnou platnosťou a v znení, ktoré je výsledkom dohody vyjednávačov EP a Rady (ministrov) EÚ, schválil v utorok.

Vyhlásenie spravodajcov

Horizont Európa pripraví EÚ na budúcnosť podporou systémov zdravotnej starostlivosti, dekarbonizácie priemyslu a zavádzania inovácií v podnikoch. Podporí tiež európskych vedcov. Ambiciózne investície do výskumu a inovácií nám umožnia čeliť budúcim výzvam,” vyhlásil spravodajca pre nariadenie Horizont Európa Dan Nica (S&D, RO).

Podarilo sa nám dosiahnuť ambiciózny a vyrovnaný rozpočet, ktorý výrazne podporuje základný i tematický výskum a ktorého súčasťou je po prvý raz aj osobitný rozpočet pre európske kultúrne a kreatívne odvetvia. Horizont Európa bude kľúčovou súčasťou obnovy Európy,” uviedol spravodajca pre osobitný program na implementáciu programu Horizont Európa Christian Ehler (EPP, DE). „Týmto programom sa EÚ takisto právne zaviazala chrániť akademickú slobodu na celom kontinente,” dodal.

REAKCIE NAŠICH EUROPOSLANCOV + AUDIO nahrávky v prílohe

Robert Hajšel (S/D) :Pandémia koronavírusu odhalila slabé stránky EÚ v oblasti vedy a výskumu a poukázala na výraznú nepripravenosť reagovať na podobné krízy. Verím, že aj navýšený rozpočet do výskumného programu Horizont Európa pomôže reagovať na výzvy spojené nielen s globálnym zdravotným ohrozením, ale aj digitalizáciou, dekarbonizáciou a budovaním strategickej autonómie aj prostredníctvom návratu výrobných kapacít, ako aj našich odborníkov domov. Je nevyhnutné podporiť najmä inovatívne malé a stredné podniky, ktorých existencia je pandémiou ohrozená, čo rozhodne nemožno povedať o veľkých digitálnych gigantoch, ktorí z krízy ako jedny z mála dokonca profitovali. Pre Slovensko to znamená možnosť výraznej podpory vedy a výskumu z európskych zdrojov a treba. aby  členské štáty pristúpili k zatraktívneniu vedeckého povolania aj prostredníctvom harmonizácie platov a odmien. Podporiť vedu a výskum musíme aj v regiónoch a preto budem rád, ak budú pokračovať  úspešné projekty v oblasti prevencie pred živelnými katastrofami, ekologického poľnohospodárstva alebo inteligentnej dopravy, ktorý realizovala z programu Horizont napríklad univerzita v Žiline.  Samozrejme, naše univerzity, podniky a ďalšie subjekty musia  byť na čerpanie týchto prostriedkov v tvrdej európskej konkurencii pripravené, k čomu by im mala pomôcť vláda.

Vladimír Bilčík (EĽS): Vznik nového výskumného programu Horizont Európa na obdobie rokov 2021 – 2027 je dôležitým krokom, ktorý môže Európe pomôcť postaviť sa hospodársky na nohy po pandémii. Tak ako špičková veda dnes zachraňuje životy ľudí prostredníctvom vakcín, podpora vedy a výskumu je práve tým krokom, ktorý Európe dá šancu hospodársky konkurovať Číne a USA. Horizont Európa je najväčší a najambicióznejší program na podporu vedy a výskumu na svete a máme od neho vysoké očakávania. Z rozpočtu 95,5 miliárd eur prinesie príležitosti aj našim slovenským subjektom. Je to šanca aj na podporu a reformu vedy u nás, pričom vedu musíme chápať širšie vrátane spoločenskovedných disciplín. Podotýkam, že Horizont Európa zavádza program aj pre kultúrny a kreatívny priemysel a teda Európska únia s kreatívcami a umelcami počíta aj pri ekonomickej obnove, pretože si uvedomuje ich potenciál. Mrzí ma, že slovenská vláda z nášho fondu obnovy vynechala kreatívny priemysel. Verím, že mu aj u nás môže pomôcť aspoň financovanie z programu Horizont Európa. 

Monika Beňová (S/D): Horizont Európa má plynule nadväzovať na program Horizont 2020. Prioritnou oblasťou, musí byť najmä po skúsenostiach s pandémiou vírusu COVID-19, posilňovanie systémov zdravotnej starostlivosti. Rovnako však aj hľadanie inovatívnych riešení pre priemysel v súvislosti s napĺňaním cieľov Európskej zelenej dohody, či podpora digitalizácie. Do výziev vyhlasovaných v rámci programu sa podobne ako v minulosti budú môcť zapájať medzinárodné konzorciá partnerov z krajín EÚ, ale aj mimo nej. Celkový rozpočet vyčlenený pre Horizont Európa má byť až na úrovni 95,5 miliardy eur. Program prinesie veľké príležitosti aj pre subjekty zo Slovenska. Preto je veľmi dôležité, aby sa nám v nadchádzajúcom období podarilo zvýšiť mieru ich participácie. Je pritom dôležité, aby sa motiváciou na zvýšenie našej účasti seriózne zaoberala aj vláda a nepokazila to podobne, ako sa jej to darilo doteraz pri príprave Plánu obnovy a odolnosti.

Michal Šimečka (Obnovme Európu): Schválenie programu Horizont EU znamená takmer 100-miliardovú injekciu pre špičkovú európsku vedu a zároveň veľkú príležitosť pre talentovaných slovenských inovátorov, ktorým sa nedostáva dostatočnej podpory od štátu. Osobne ma tiež teší, že vyše 300 miliárd eur pôjde na zelené inovácie a výskum smerujúci k splneniu našich klimatických cieľov – to bude v konečnom dôsledku znamenať okrem úľavy pre planétu aj úplne nové pracovné miesta, posilnenie ekonomiky a vyššiu kvalitu života.

Peter Pollák (EĽS): Horizont Európa, zaoberajúci sa vedou, výskumom a inováciami, považujem za kľúčový pri hľadaní riešení pre novodobé výzvy spojené s klimatickými zmenami, digitalizáciou či predchádzaniu budúcim pandémiám. Som rád, že sa dnes podarilo schváliť rekordný rozpočet pre tento program vo výške 95,5 miliárd EUR a pevne verím, že sa výsledky podarí pretaviť aj do praktického využitia tak, aby naše spoločnosti, no najmä občania z neho mohli naplno profitovať.

Michal Wiezik (EĽS): Horizont Európa je zameraný na výskum a inovácie, pre potreby podpory konkurencieschopnosti a zamestnanosti v Európe. Aktuálny návrh prináša procesné zjednodušenie a urýchlenie schvaľovania projektov. Pre nás obzvlášť dôležité je zameranie na posilnenie účastí EU 13, medzi ktoré patri aj Slovensko, čo by sa malo pozitívne prejaviť na našej úspešnosti v získavaní finančných prostriedkov na slovenský vedecký výskum. Je to tiež  možnosť ako prilákať na Slovensko vysoko kvalifikovaných expertov, a podporiť  excelentné vedecké tímy a pracovísk. Pre Slovensko je to skvelá príležitosť ako sa posunúť z pozície montážnej haly Európy, do roviny krajiny, ktorá rozvíja špičkovú európsku vedu a inovatívny priemysel.  Z celkového objemu prostriedkov vyčlenených na túto schému vo výške 95 mld. EUR je určených 35% na riešenie klimatických otázok. Vzhľadom na ambicióznu klimatickú politiku EÚ je dôležité aby aj v ostatných EÚ programoch bola synergia a maximálna komplementarita umožňujúca doplnkové financovanie. Podpora z programu Horizont Európa bude smerovať do oblasti životného prostredia, energetiky a mobility, digitalizácie, poľnohospodárstva, využitia prírodných zdrojov, zdravia, kultúry, kreatívneho priemyslu a civilnej bezpečnosti.

Miroslav Číž (S/D): Vítam, že sa v rokovaniach podarilo dosiahnuť viac ako 95 miliárd EUR pre výskumný program Horizont Európa na roky 2021-2027, ktorého hlavnými cieľmi sú posilnenie vedy a techniky, podpora priemyselnej konkurencieschopnosti a implementácia cieľov trvalo udržateľného rozvoja EÚ. Pandémia COVID-19 preukázala, že výskum a inovácie sú hnacou silou hospodárskej obnovy. V rámci predchádzajúceho programu financovania EÚ boli cez program Horizont 2020 mobilizované nemalé financie do výskumných projektov venovaných koronavírusom. Nový program bude tiež podporovať výskum v oblasti zdravia a bude pomáhať zdravotným systémom EÚ v príprave na budúce krízy. Taktiež sa zameria na financovanie výskumu v oblasti digitálnej a zelenej transformácie EÚ.

Ivan Štefanec (EĽS): Podporujem podmienenie financovania výskumných projektov z prostriedkov Európskej únie dodržiavaním ľudských práv tak, ako ich definujeme v našom kultúrnom rámci. Politika Európskej únie je dlhodobo zameraná aj na podporu občianskych hnutí, ktoré smerujú k ochrane ľudských a občianskych práv. Naše politiky to musia reflektovať aj pri financovaní aktivít, ktoré s touto problematikou na prvý pohľad nemusia súvisieť.

Martin Hojsík (Obnovme Európu): “Horizont Európa je základným nástrojom financovania vedy a výskumu. No ako Slovensko potrebujeme zapracovať na tom, aby sme pri získavaní a využívaní financií na vedu a výskum boli úspešnejší, pokiaľ nechceme ostať v poslednom rade. V Európe nám však chýbajú finančné nástroje, ktoré by vedeli udržať inovatívne projekty v európskom biznise. Teda, aby sme neboli nútení predávať naše rozbiehajúce sa inovácie na mimoeurópske trhy len preto, lebo do nich nevieme v EÚ investovať. Inovatívny priemysel potrebujeme, ak sa chceme pripraviť na globálne výzvy, za všetky napríklad klimatickú krízu, ktoré stoja pred nami.”

Eugen Jurzyca (EKR): Zriadenie programu pre financovanie výskumu a inovácií je dobrou správou. Predchodca tohto programu bol Komisiou aj Európskym dvorom audítorov vyhodnotený ako efektívny, pričom Horizont Európa naň priamo nadväzuje a ešte ho vylepšuje. Komisia z tohto fondu už vyčlenila napríklad 123 miliónov eur na výskum mutácií Koronavírusu. Je to príkladné financovanie verejného statku EÚ. Šírenie nových mutácií v jednom členskom štáte je ich šírením v celej Európskej únii. Teraz už stačí “len” dlhodobo monitorovať efektívnosť, a teda aj merateľné výsledky takto financovaného výskumu.

Lucia Ďuriš Nicholsonová (EKR): Program Horizont Európa ponúka možnosť univerzitám, malým a stredným podnikom, start-upom a rôznym organizáciám zapojiť sa so svojimi inovatívnymi nápadmi pri zdolávaní aktuálnych výziev, ktorým čelíme. Či už ide o klimatické zmeny, digitalizáciu alebo boj proti rakovine. Program bude mať na nasledujúcich sedem rokov k dispozícii rozpočet vo výške 95,5 miliardy EUR a verím, že aj vďaka nemu Slovensko konečne využije potenciál našich vedcov a výskumníkov a veci sa aj u nás pohnú vpred.

Súvislosti

Viac..  I. Korčok: Presadzovanie právneho štátu a ochrana novinárov sú integrálnou súčasťou našej politiky

Program Horizont Európa bude disponovať celkovým rozpočtom vo výške 95,5 miliardy eur. Súčasťou tejto sumy je aj 5,4 miliardy eur z plánu obnovy EÚ pre budúce generácie a dodatočná investícia vo výške 4 miliárd eur z Viacročného finančného rámca (VFR) EÚ.

Program sa opiera o tri piliere:

„Excelentná veda” by mal prostredníctvom Európskej rady pre výskum podporovať projekty v oblasti výskumu na hraniciach poznania, ktoré budú definované a riadené samotnými výskumnými pracovníkmi. Financovať bude aj štipendiá a výmeny výskumných pracovníkov v rámci tzv. akcií Marie Curie-Skłodowskej, mal by byť tiež zdrojom investícií do výskumnej infraštruktúry.

„Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu” bude priamo podporovať výskum týkajúci sa zložitých spoločenských problémov, ako aj technologických a priemyselných kapacít. Bude tiež smerodajný pre výskumné misie realizované na úrovni celej EÚ. Súčasťou druhého piliera sú tiež verejno-verejné a verejno-súkromné európskej partnerstvá a aktivity Spoločného výskumného centra (JRC), ktoré európskym a národným tvorcom politík poskytuje nezávislú vedeckú expertízu a technickú podporu.

„Inovatívna Európa” má prispieť k tomu, aby sa Európa stala priekopníkom v oblasti inovácií vytvárajúcich trhové príležitosti, k čom má dopomôcť Európska rada pre inováciu. Zároveň je zameraný na podporu integrácie podnikov, výskumu, vysokoškolského vzdelávania a podnikania, a to ďalším posilňovaním Európskeho inovačného a technologického inštitútu.

O mam

Avatar

Odporúčame pozrieť

pollak

Peter Pollák v pléne Európskeho parlamentu: Policajná brutalita nemá priestor v právnom štáte! VIDEO

Policajné násilie voči Rómom v EÚ: Poslanci žiadajú konkrétne opatrenia Poslanci kritizovali pretrvávajúcu diskrimináciu rómskeho …