EuropskeNoviny.sk
Podľa hospodárskej prognózy z jari 2021 hospodárstvo EÚ narastie v roku 2021 o 4,2 % a v roku 2022 o 4,4 %. Pokiaľ ide o eurozónu, predpokladá sa, že hospodárstvo vzrastie v tomto roku o 4,3 % a v budúcom roku o 4,4 %. Ide o výrazné zlepšenie výhľadu rastu v porovnaní s hospodárskou prognózou zo zimy 2021, ktorú Komisia predložila vo februári. Napriek tomu, že miery rastu sa v rámci EÚ budú stále líšiť, ekonomiky vo všetkých členských štátoch by sa mali vrátiť na predkrízovú úroveň do konca roka 2022.
Ekonomika opäť rastie vďaka vyššej zaočkovanosti a uvoľňovaniu opatrení proti šíreniu vírusu
Pandémia koronavírusu predstavuje pre európske hospodárstva otras historických rozmerov. Rok 2020 znamenal pokles o 6,1 % pre hospodárstvo EÚ, resp. 6,6 % pre hospodárstvo eurozóny. Hoci podniky a spotrebitelia sa celkovo dobre prispôsobili opatreniam na zamedzenie šírenia choroby, niektoré odvetvia – ako napríklad cestovný ruch a osobné služby – sa stále trápia.
Oživenie európskeho hospodárstva z minulého leta sa zaseklo v štvrtom štvrťroku 2020 a v prvom štvrťroku 2021, keď sa zavádzali nové opatrenia v oblasti verejného zdravia s cieľom zamedziť nárastu prípadov COVID-19. Očakáva sa však, že so stúpajúcou mierou zaočkovanosti a uvoľňovaním obmedzení sa ekonomika EÚ a eurozóny výrazne oživí. Tento rast bude stimulovaný súkromnou spotrebou, investíciami a rastúcim dopytom po vývoze z EÚ zo strany posilňujúceho sa globálneho hospodárstva.
Verejné investície ako podiel na HDP by mali v roku 2022 dosiahnuť najvyššiu úroveň za viac ako desať rokov. Prinesie ich Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti – kľúčový nástroj programu NextGenerationEU.
Pomalé zlepšovanie na trhoch práce
Podmienky na trhu práce sa pomaly zotavujú z počiatočných vplyvov pandémie. Zamestnanosť sa v druhej polovici roku 2020 zvýšila a vo väčšine členských štátov možno sledovať pozitívny trend vo vývoji miery nezamestnanosti.
Schémy verejnej podpory, ako napríklad schémy podporované z prostriedkov EÚ prostredníctvom nástroja SURE, zabránili dramatickému nárastu nezamestnanosti. Trhy práce však budú potrebovať istý čas na to, aby sa plne zotavili, pretože spoločnosti pocítia potrebu prijímať viac pracovníkov až po tom, keď využijú priestor na zvyšovanie pracovného času, ktorý tu existuje.
V EÚ má miera nezamestnanosti dosiahnuť 7,6 % v roku 2021 a 7 % v roku 2022. V eurozóne sa miera nezamestnanosti odhaduje na 8,4 % v roku 2021 a 7,8 % v roku 2022. Tieto čísla však zostávajú vyššie ako pred krízou.
Inflácia
Inflácia začiatkom roka prudko vzrástla, najmä v dôsledku rastu cien energií a niekoľkých prechodných technických faktorov, ako je napríklad ročná úprava váh jednotlivých tovarov a služieb v spotrebiteľskom koši, ktoré sa používajú na výpočet inflácie. Výrazný vplyv malo aj zrušenie nižšej DPH a zavedenie uhlíkovej dane v Nemecku.
Inflácia bude v priebehu tohto roka výrazne kolísať, keďže predpokladané ceny energií a zmeny sadzieb DPH spôsobujú značné fluktuácie úrovne cien v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. V EÚ má inflácia dosiahnuť 1,9 % v roku 2021 a 1,5 % v roku 2022. V eurozóne sa inflácia odhaduje na 1,7 % v roku 2021 a 1,3 % v roku 2022.*
Vysoký verejný dlh v roku 2021
Verejná podpora pre domácnosti a podniky mala nenahraditeľnú úlohu pri zmierňovaní dôsledkov pandémie na hospodárstvo, ale viedla k zvýšeniu úrovne dlhu členských štátov.
Celkový deficit verejných financií sa má v tomto roku zvýšiť približne o pol percentuálneho bodu na 7,5 % HDP v EÚ a približne o tri štvrtiny percentuálneho bodu na 8 % HDP v eurozóne. Predpokladá sa, že deficit všetkých členských štátov s výnimkou Dánska a Luxemburska bude v roku 2021 vyšší ako 3 % HDP.
Podľa prognóz však celkový rozpočtový deficit do roku 2022 klesne o polovicu, a to na úroveň tesne pod 4 %, čo platí pre EÚ aj eurozónu. Počet členských štátov s deficitom vyšším ako 3 % HDP sa podľa všetkého výrazne zníži.
Predpokladá sa, že pomer verejného dlhu k HDP dosiahne v EÚ vrchol v tomto roku na úrovni 94 % a v roku 2022 mierne klesne na 93 %. V eurozóne sa predpokladá rovnaký vývoj pomeru dlhu k HDP, ktorý sa tento rok zvýši na 102 % a potom v roku 2022 mierne klesne na 101 %.
Riziká súvisiace s výhľadom sú naďalej vysoké, ale teraz sú zhruba vyvážené
Riziká súvisiace s výhľadom sú vysoké a zostanú také dovtedy, kým sa nad hospodárstvom bude vznášať tieň pandémie COVID-19. Je možné, že vývoj epidemiologickej situácie a efektívnosť a účinnosť vakcinačných programov sa ukážu ako lepšie alebo horšie, ako sa predpokladalo v základnom scenári tejto prognózy. V prognóze môže byť podcenená tendencia domácností míňať alebo želanie spotrebiteľov udržať si veľké preventívne úspory.
Ďalším faktorom je nesprávne načasovanie stiahnutia podpory politík ktoré by mohlo ohroziť obnovu, ak by prišlo predčasne. Na druhej strane aj oneskorené stiahnutie podpory by mohlo viesť k narušeniu trhu a prekážkam pri odchode firiem, ktoré už nie sú životaschopné. Vplyv ťažkostí korporátnej sféry na trh práce a finančný sektor by mohol byť horší, než sa očakáva.
Silnejší globálny rast, najmä v USA, by mohol mať pozitívnejší vplyv na európske hospodárstvo, než sa očakáva. Silnejší rast v USA by však mohol zvýšiť výnosy zo štátnych dlhopisov USA, čo by mohlo viesť k neriadeným úpravám na finančných trhoch. Tie by obzvlášť tvrdo postihli vysoko zadlžené rozvíjajúce sa trhové hospodárstva, ktoré majú vysoké dlhy v cudzej mene.
Vyjadrenia členov kolégia komisárov:
Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis povedal: „Ešte nie sme vonku z najhoršieho, ale hospodárske vyhliadky Európy sú oveľa jasnejšie. Miera zaočkovanosti rastie, obmedzenia sa uvoľňujú a ľudia sa pomaly vracajú k normálnemu životu, takže sme aktualizovali prognózy pre ekonomiku EÚ a eurozóny na tento a budúci rok. Pri obnove pomôže Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. Skutočná zmena však príde v roku 2022, keď mechanizmus naštartuje najvyššie verejné investície za viac ako desaťročie. Čaká nás ešte veľa tvrdej práce. Visia nad nami mnohé riziká, ktoré tu budú tak dlho, kým pandémia neodznie. Kým nebudeme stáť na pevnej zemi, urobíme všetko pre to, aby sme chránili ľudí a udržali podnikateľskú činnosť.“
Paolo Gentiloni, komisár pre hospodárstvo, uviedol: „Tieň pandémie COVID-19, ktorý zahaľoval európske hospodárstvo, sa začína dvíhať. Po slabom začiatku roka predpokladáme silný rast v rokoch 2021 a 2022. Bezprecedentná fiškálna podpora je – a bude – nevyhnutnosťou, aby európski pracovníci a spoločnosti obstáli v tejto búrke. S tým súvisiaci nárast deficitu a dlhu by mal tento rok dosiahnuť najvyššiu úroveň a potom začne klesať. Vplyv nástroja NextGenerationEU sa začne prejavovať už v tomto roku a v ďalšom roku, ale v Bruseli a hlavných mestách členských štátov nás čaká veľa práce, aby sme túto historickú príležitosť čo najlepšie využili. Samozrejme, teraz je najdôležitejšie udržať rýchle tempo očkovania v EÚ – pre zdravie našich občanov, ako aj našich ekonomík. Vyhrňme si teda rukávy a hor sa do práce.“
Súvislosti
Jarná hospodárska prognóza 2021 vychádza zo súboru technických predpokladov týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít s koncovým dátumom 28. apríla 2021. Pri všetkých ďalších vstupných údajoch vrátane predpokladov týkajúcich sa vládnych politík sa v tejto prognóze zohľadňujú informácie, ktoré boli dostupné k 30. aprílu. V odhadoch sa predpokladá, že nedôjde k žiadnym zmenám politík, pokiaľ politiky už nie sú dôveryhodne ohlásené a dostatočne konkretizované.
V nadväznosti na právoplatné prijatie nariadenia o RRF a výrazný pokrok pri príprave plánov obnovy a odolnosti sú do jarnej prognózy začlenené aj reformné a investičné opatrenia stanovené v návrhoch plánov obnovy jednotlivých členských štátov. V čase uzávierky sa však vo viacerých členských štátoch ešte stále diskutovalo o podrobnostiach niektorých plánov. V takýchto prípadoch sa na vykazovanie transakcií súvisiacich s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti použili zjednodušené pracovné predpoklady, a to konkrétne pokiaľ ide o časový profil výdavkov (predpokladá sa, že počas životnosti mechanizmu bude lineárny) aj ich zloženie (predpokladá sa rozdelenie na verejné investície a kapitálové transfery).
