EuropskeNoviny.sk
Poslanci vo štvrtok vyzvali na posilnenie existujúcich pravidiel EÚ v oblasti environmentálnej zodpovednosti podnikov s cieľom predchádzať či aspoň obmedziť škody na životnom prostredí.
Európsky parlament prostredníctvom nelegislatívneho uznesenia, ktoré plénum schválilo pomerom hlasov 536 (za): 121 (proti): 36 (zdržalo sa hlasovania), požaduje novelizáciu smernice o environmentálnej zodpovednosti (ELD) a smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu (ECD). Zmeny by podľa poslancov mali zvýšiť dôveru občanov v platné pravidlá EÚ a posilniť proces ich uplatňovania. Zamerať by sa mali aj na efektívnejšiu prevenciu a nápravu škôd na životnom prostredí.
Súčasťou odporúčaní poslancov je aj:
|
• |
transformácia smernice o environmentálnej zodpovednosti na plne harmonizované nariadenie s pôsobnosťou na všetky podniky operujúce v Európskej únii; |
|
• |
zosúladenie smernice o environmentálnej zodpovednosti s ostatnými právnymi predpismi EÚ zameranými na ochranu životného prostredia vrátane smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu a s Parížskou dohodou o zmene klímy, ako aj väčšie úsilie o harmonizáciu vykonávania smernice v členských štátoch; |
|
• |
aktualizácia smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu zameraná na zohľadnenie nových druhov environmentálnej trestnej činnosti, a to na základe dôkladného posúdenia vplyvu takejto aktualizácie; |
|
• |
preskúmanie možnosti zadefinovať „ekocídu“ v právnych predpisoch EÚ a usilovať sa o jej uznanie na medzinárodnej úrovni; |
|
• |
objasnenie kľúčových právnych pojmov v smerniciach ELD a ECD a vypracovanie harmonizovanej klasifikácie trestných činov proti životnému prostrediu; |
|
• |
vytvorenie pracovnej skupiny EÚ pre smernicu o environmentálnej zodpovednosti, ktorá by bola zložená z vysokokvalifikovaných odborníkov a zástupcov Komisie, s cieľom pomáhať členským štátom presadzovať platné pravidlá a poskytovať podporu a poradenstvo obetiam škôd na životnom prostredí; |
|
• |
posúdenie možnosti zavedenia povinného systému finančnej záruky – zahŕňajúceho napríklad poistenie, bankové záruky, dlhopisy alebo fondy – s cieľom zabrániť tomu, aby náklady spojené s nápravou škôd na životnom prostredí znášali daňoví poplatníci. |
Environmentálne trestné činy
Poslanci vyjadrili poľutovanie nad nízkou mierou odhaľovania, vyšetrovania a stíhania trestných činov proti životnému prostrediu, ktoré predstavujú štvrtú najrozšírenejšiu formu trestnej činnosti na svete. Parlament v tejto súvislosti vyzval na zvýšenie odbornej spôsobilosti zodpovedných orgánov vrátane prokurátorov a sudcov s cieľom účinnejšie postihovať environmentálnu trestnú činnosť. Zákonodarcovia tiež požadujú rozšírenie mandátu Európskej prokuratúry tak, aby do jej pôsobnosti spadali aj trestné činy proti životnému prostrediu.
Parlament dôrazne odsúdil akékoľvek formy násilia, obťažovania alebo zastrašovania obhajcov environmentálnych ľudských práv. Poslanci v tejto súvislosti vyzvali členské štáty, aby zabezpečili riadne a účinné vyšetrenie a stíhanie týchto činov.
Plénum tiež prijalo samostatné uznesenie, prostredníctvom ktorého poslanci vyzvali EÚ na poskytnutie podpory a ochrany obhajcom environmentálnych práv a uznanie „ekocídy“ za medzinárodný trestný čin podľa Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu.
Vyhlásenie spravodajcu
„Po takmer dvadsiatich rokoch nastal čas na modernizáciu smernice o environmentálnej zodpovednosti vo forme nariadenia, ktoré sa zameria na prevenciu a znižovanie rizika. Rovnako dôležité sú aj opatrenia, ktoré zaistia, že účet v prípade vzniku škôd nakoniec nezaplatia daňoví poplatníci. V neposlednom rade – s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky – navrhujeme, aby bola v Komisii zriadená pracovná skupina EÚ pre smernicu o environmentálnej zodpovednosti, ktorá by členským štátom pomohla harmonizovať presadzovanie pravidiel na celom vnútornom trhu,“ vyhlásil spravodajca Antonius Manders (EPP, NL).
REAKCIE NAŠICH EUROPOSLANCOV
Ivan Štefanec (EĽS): Veľké spoločnosti musia akceptovať svoj podiel zodpovednosti na odstraňovaní škôd spôsobených životnému prostrediu. Európska únia však nie je najväčším znečisťovateľom a naša diplomacia by sa mala sústrediť na to, aby sa iné časti sveta v tomto smere prispôsobovali európskym štandardom.
Monika Beňová (S/D): Princípom, ktorý zaviedla európska smernica o environmentálnej zodpovednosti je, že znečisťovateľ platí. Zámerom bolo posilňovanie preventívnych opatrení, predovšetkým zo strany spoločností pôsobiacich, z hľadiska ochrany životného prostredia, v rizikových odvetviach. Schopnosť predchádzať environmentálnym škodám nevyhnutne musí držať krok s rýchlym vývojom znečisťujúcich látok, pričom by tu mala existovať istá miera koordinácie. Zároveň má táto problematika dosah aj na lepšiu ochranu zdravia obyvateľov. Tí, ktorí sú zodpovední za environmentálne škody musia byť schopní znášať celé náklady s nimi spojené. Trestné činy poškodzujúce životné prostredie bohužiaľ patria medzi najziskovejšie formy trestnej činnosti. Neexistuje pritom, aby náklady za takéto konanie ktoréhokoľvek podniku museli následne znášať bežní daňoví poplatníci.
Eurgen Jurzyca (EKR): Environmentálna zodpovednosť firiem je dôležitá. Ide o to, aby bola efektívna. Podľa mňa návrh má v tomto smere príliš veľa rizík. Majú sa napríklad zaviesť povinné ekologické správy firiem bez toho, aby boli pripravené analýzy, ktoré pomôžu nasmerovať povinnosť len tam, kde prínosy prevážia náklady tohto opatrenia. Má sa zaviesť povinné poistenie pre poškodenie životného prostredia – taktiež bez príslušných analýz. Nevieme teda, či by takéto poistenie neplatili aj subjekty, ktoré životné prostredie vôbec neznečisťujú a ani u nich nie je také riziko.
Peter Pollák (EĽS): Napriek neustálemu tlaku a politickej podpore sa enviromentálne kritériá etablujú najmä v oblasti podnikateľského prostredia pomaly. Stav je však kritický. V mnohých prípadoch môžeme hovoriť o tzv. ekocíde, kedy sa z prírody vytratí život, tomu musíme jednoznačne zabrániť, a preto podporujem vznik pracovnej skupiny pre enviromentálnu zodpovednosť. Európa je dostatočne silná, aby pomohla podnikateľskému prostrediu nabehnúť na zelené technológie.
Vladimír Bilčík (EĽS): Je férové, že Európska únia bude vyžadovať od spoločností, ktoré pôsobia na vnútornom trhu EÚ, aby niesli právnu zodpovednosť za nepriaznivé dôsledky svojich vlastných aktivít. Európske hodnoty sa prejavujú nielen v spôsobe, akým žijeme v EÚ, ale aj v tom, aké podnikanie podporujeme európskymi zdrojmi vo svete. Nemôžeme financovať porušovanie ľudských práv a poškodzovanie životného prostredia a nemôžeme dovoliť financovanie korupcie či detskej práce nielen u nás v EÚ, ale ani za našimi hranicami vo svete.
Robert Hajšel (S/D): O úspech tzv. zelenej transformácie sa musia zasadiť aj podniky zavádzaním udržateľnejších a ekologickejších výrobných technológií a zameraním sa najmä na prevenciu environmentálnych škôd. Preto podporujem úsilie o definovanie environmentálnej zodpovednosti a jej monitorovania. Ak už príde k ekologickej havárii, musí platiť zásada, že za ňu platia najmä znečisťovatelia, a nie daňoví poplatníci. Za takéto činy by mali niesť zodpovednosť nielen samotné firmy, ale adresne aj členovia ich predstavenstiev, ktorí nezodpovednými rozhodnutiami zapríčiňujú škody na životnom prostredí.
Miriam Lexmann (EĽS): Naša environmentálna zodpovednosť potrebuje posilniť a k tomu smeruje
toto navrhované čiastočné sprísnenie pravidiel. Musíme aj o potrebe zvýšenej prevencie, znižovaní rizík, posilňovania princípu „znečisťovateľ platí“, ale aj o znížení zaťaženia daňových poplatníkov v prípade environmentálneho zaťaženia. Zároveň je pre starostlivosť o životné prostredie dôležité, aby sme platné pravidlá vyžadovali vo všetkých členských krajinách rovnako.
Martin Hojsík (Obnovme Európu): Firmy si nemôžu umývať ruky nad znečisťovaním planéty, a to bez ohľadu na to, či produkujú v Európskej únii, alebo za jej hranicami. Na druhej strane, zodpovedné firmy, či už medzinárodné, alebo naši domáci výrobcovia nie sú na trhu zvýhodnení za to, že dbajú na práva ľudí a ochranu životného prostredia. Aj preto musíme rovnaké pravidlá vymáhať od všetkých, a tým zodpovedným pomôcť. V Európskom parlamente žiadame dôslednejšie dodržiavanie a vymáhanie existujúcich pravidiel, ako aj ich sprísnenie. Jedným z krokov, ktoré navrhujeme je zavedenie pojmu Ekocída do európskych právnych predpisov. V dobe, kedy si ničenie planéty skutočne nemôžeme dovoliť, je jasné zadefinovanie trestných činov voči životnému prostrediu správnym krokom vpred.“
Súvislosti
Komisia počas stredajšej plenárnej rozpravy oznámila, že v súčasnosti pripravuje novelizáciu smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu. Exekutíva EÚ by sa čoskoro mala pustiť aj hodnotenia ustanovení smernice o environmentálnej zodpovednosti, ktorý v súlade s princípom lepšej právnej regulácie predchádza úvahám o novelizácii platnej legislatívy.
