Komisia
Ilustračné PHOTO: © European Union.

Jarný balík európskeho semestra: Vytváranie podmienok pre pevnú a udržateľnú obnovu

Európska komisia v stredu predstavila jarný balík európskeho semestra, v ktorom členským štátom poskytuje fiškálne usmernenia pri postupnom znovuotváraní hospodárstiev. Cieľom týchto usmernení je pomôcť členským štátom, aby obnovili svoje hospodárstva a pritom čo najlepšie využili Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF), ktorý je kľúčovým nástrojom programu NextGenerationEU. Do tohtoročného európskeho semestra prinieslo aktualizačný moment jeho prepojenie na plány členských štátov na podporu obnovy a odolnosti, v ktorých si stanovujú, aké investície a reformy budú financovať z nástroja RRF.

Usmernenia v oblasti fiškálnej politiky a ďalšie uplatňovanie všeobecnej únikovej doložky

Aktivácia všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu v marci 2020 umožnila členským štátom rýchlo reagovať a prijať núdzové opatrenia, ktoré mali minimalizovať hospodársky a sociálny vplyv pandémie.

Komisia vo svojom oznámení o fiškálnej politike z 3. marca 2021 uviedla, že rozhodnutie o deaktivácii všeobecnej únikovej doložky by sa malo prijať až po celkovom posúdení stavu hospodárstva na základe kvantitatívnych kritérií, pričom kľúčovým kvantitatívnym kritériom by mala byť úroveň hospodárskej činnosti v EÚ v porovnaní s predkrízovými úrovňami. Podľa hospodárskej prognózy Komisie z jari 2021 sa všeobecná úniková doložka bude uplatňovať aj v roku 2022 a očakáva sa, že od roku 2023 sa deaktivuje.

Fiškálna politika musí byť podporná aj v rokoch 2021 a 2022. Členské štáty by nemali rušiť podporu predčasne a mali by naplno využiť financovanie z RRF. Investície a reformy uskutočnené v rámci RRF podporia obnovu hospodárstva, zvýšia potenciálny rast a zamestnanosť, znížia nerovnováhy a zlepšia verejné financie. V roku 2022 by sa fiškálne politiky členských štátov mali čoraz viac diferencovať a všetky členské štáty by mali zachovať investície do obnovy. Hneď ako to bude možné, by členské štáty mali zaviesť politiky na zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte.

Správa podľa článku 126 ods. 3 o dodržiavaní kritérií týkajúcich sa deficitu a dlhu stanovených v zmluve

Komisia prijala správu podľa článku 126 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) pre všetky členské štáty EÚ okrem Rumunska, na ktoré sa už vzťahuje nápravná časť paktu. Účelom tejto správy je posúdiť, či členské štáty dodržiavajú kritériá týkajúce sa deficitu a dlhu stanovené v zmluve. Z analýzy vyplýva, že kritérium deficitu splnili len Bulharsko, Dánsko a Švédsko, žiadny iný členský štát ho nesplnil. Dlhové kritérium nespĺňa 13 členských štátov (Belgicko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Maďarsko, Rakúsko, Portugalsko, Slovinsko a Fínsko).

Komisia sa domnieva, že v tejto fáze by sa nemalo prijímať rozhodnutie o tom, či sa na členské štáty vzťahuje postup pri nadmernom deficite. Rumunsku Komisia odporúča aktualizovať postup fiškálnych úprav a odstrániť nadmerný deficit do roku 2024.

Riešenie makroekonomických nerovnováh

V 12 členských štátoch vybraných na hĺbkové preskúmanie v správe o mechanizme varovania na rok 2021 našla Komisia makroekonomicky slabé miesta súvisiace s nerovnováhami a nadmernými nerovnováhami. V troch členských štátoch sa naďalej vyskytujú nadmerné nerovnováhy (Cyprus, Grécko a Taliansko) a v ďalších deviatich členských štátoch existujú nerovnováhy (Chorvátsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Holandsko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko).

Očakáva sa, že reformy a investície v rámci RRF pomôžu riešiť výzvy zistené v predošlých cykloch semestra a zohrajú dôležitú úlohu pri riešení súčasných makroekonomických nerovnováh.

Správa o sprísnenom dohľade a správy o dohľade po skončení programu

Komisia prijala desiatu správu o sprísnenom dohľade nad Gréckom. V nej dospela k záveru, že Grécko napriek nepriaznivým okolnostiam spôsobeným pandémiou COVID-19 prijalo opatrenia, aby splnilo svoje osobitné záväzky. Komisia prijala aj správy o dohľade nad ÍrskomŠpanielskomCyprom a Portugalskom po skončení programu. V týchto správach sa dospelo k záveru, že schopnosť každého z dotknutých členských štátov splácať je naďalej dobrá.

Viac..  Ekonomika únie v druhom štvrťroku medzikvartálne vzrástla o 2,1 %

Usmernenia pre politiky zamestnanosti

V usmerneniach pre politiky zamestnanosti sa stanovujú spoločné priority vnútroštátnych politík zamestnanosti, ktoré by mali prispieť k zvýšeniu ich inkluzívnosti a spravodlivosti. Usmernenia prijaté v októbri 2020 boli doplnené o environmentálnu udržateľnosť a digitálne rozmery, keď sa do nich premietlo oznámenie o silnejšej sociálnej Európe pre spravodlivé transformácie a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Zároveň sa zamerali na dôsledky krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a osobitne sa venovali otázke, ako zmierniť vplyv krízy na zamestnanosť a sociálnu oblasť.

Keďže súčasné usmernenia pre politiky zamestnanosti sú aj naďalej relevantné, Komisia ich navrhuje preniesť aj do roku 2021. Zdôrazňuje pritom úlohu nových hlavných cieľov EÚ stanovených v akčnom pláne Európskeho piliera sociálnych práv a politických usmernení, ku ktorým sa dospelo na sociálnom samite v Porte.

Vyjadrenia členov kolégia:

Valdis Dombrovskis, výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, v tejto súvislosti uviedol: „Predkladáme osobitné vydanie jarného balíka, a to v mimoriadnom čase, keď už spoza rohu nakúka obnova, ale cesta pred nami je ešte stále vydláždená neznámymi nástrahami. Preto sa budeme naďalej snažiť dostať naše ekonomiky znovu do formy všetkými dostupnými nástrojmi. Predlžujeme platnosť všeobecnej únikovej doložky na rok 2022 s tým, že v roku 2023 sa predpokladá jej deaktivácia. Nabádame členské štáty, aby tento a budúci rok zachovali podporné fiškálne politiky s verejnými investíciami a čo najlepším využitím financovania z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, aby sa naštartoval rast. Návratu na obozretné pozície v strednodobom horizonte pomôže rozumná kombinácia výdavkov zameraných na investície s tým, že ostatné výdavky ostanú pod kontrolou, čo bude obzvlášť dôležité pre krajiny s vysokým dlhom.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit vyhlásil: “Na sociálnom samite v Porte sme si v súlade s akčným plánom Európskeho piliera sociálnych práv stanovili, aký sociálny program by Európa mala sledovať v najbližšom desaťaročí. Dnes navrhujeme usmernenia pre politiky zamestnanosti, ktoré členským štátom dávajú spoločné priority zamerané na tvorbu pracovných miest, modernizáciu a inkluzívnosť pracovných trhov, vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj primeranú sociálnu ochranu a zdravotníctvo. Prenos zásad sociálneho piliera do praxe prostredníctvom európskeho semestra prispeje k odolnej, inkluzívnej a udržateľnej obnove Európy.

Paolo Gentiloni, komisár pre hospodárstvo, dodal: “Po pochmúrnej zime prichádza v európskom hospodárstve svieža jar. Každý deň sa zaočkujú milióny Európanov a s poklesom infikovaných sa uvoľňujú obmedzenia a zvyšuje dôvera. Program NextGenerationEU sa konečne stáva skutočnosťou. Teraz sa musíme sústrediť na to, aby sme podnikli tie správne kroky. Obnova je stále nerovnomerná a miera neistoty vysoká, takže v roku 2021 aj 2022 treba zachovať podpornú hospodársku politiku. Aj vďaka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti dosiahnu verejné investície najvyššiu úroveň za viac ako desaťročie. Dnes všetkým krajinám odkazujeme, aby zachovali štátom financované investície. Keď ubudne zdravotných rizík, krajiny EÚ by mali opatrne prejsť na cielenejšie opatrenia, ktorými firmám a pracujúcim pomôžu zorientovať sa v postpandemickom svete.”

Ďalší postup

Komisia vyzýva Euroskupinu a Radu, aby tento balík prediskutovali a schválili navrhované usmernenia. So záujmom očakáva konštruktívny dialóg s Parlamentom o obsahu balíka a o každom ďalšom kroku v cykle európskeho semestra.

O mam

Avatar

Odporúčame pozrieť

Slovensko ide vlastnou cestou. Podmienky pre cestovanie sa radikálne menia

Slovenská vláda schválila návrh Ústredného krízového štábu, ktorý hovorí o podmienkach návratu na Slovensko platných …