EuropskeNoviny.sk
Z najnovšieho prieskumu verejnej mienky vyplýva, že podpora EÚ je stále vysoká, a to napriek pandémii, ktorej vplyv na vlastný príjem očakáva alebo už pociťuje viac než polovica Európanov.
Prieskum Eurobarometer, ktorý bol realizovaný v období od marca do apríla 2021, poukazuje na čoraz väčší dopad pandémie COVID-19 na osobný život a finančnú situáciu občanov. Osem z desiatich európskych respondentov pozná opatrenia alebo kroky EÚ v reakcii na pandémiu spôsobenú novým koronavírusom. Občania EÚ si ako najvyššiu politickú prioritu pre Európsky parlament vybrali verejné zdravie, nasledujú opatrenia v boji proti chudobe, na podporu hospodárstva a vytvárania pracovných miest, ako aj opatrenia v súvislosti so zmenou klímy. Jarný prieskum Európskeho parlamentu ukazuje silnú podporu občanov Európskej únii, ako aj široký konsenzus, že globálne výzvy – akou je aj pandémia ochorenia COVID-19 – sa najlepšie riešia na úrovni EÚ.
COVID-19: Vplyv na osobné financie pociťuje či očakáva vyše polovica občanov
Tridsaťjeden percent Európanov na konci prvého štvrťroku 2021 uviedlo, že koronavírus už mal vplyv na ich osobný príjem. Ďalších 26% očakáva, že sa tak stane v budúcnosti. Priemer EÚ – 57% – tak predstavuje jasnú väčšinu, výsledky sa však v jednotlivých krajinách líšia. Koronakríza už mala vplyv na osobný príjem 40% slovenských respondentov. Ďalších 29% vplyv na financie ešte očakáva. Dôsledky pandémie tak pocítilo alebo očakáva 69% Slovákov. Tridsať percent Slovákov si myslí, že pandémia nebude mať žiadny vplyv na ich financie, oproti priemeru EÚ 42%.
Vnímanie opatrení: Zdravotné prínosy prevažujú nad ekonomickými škodami
Napriek finančným dopadom pandémie sa väčšina respondentov EÚ (58%) domnieva, že zdravotné prínosy reštriktívnych opatrení v ich krajine prevažujú nad hospodárskymi škodami, ktoré mohli spôsobiť. S týmto sa stotožňujú respondenti vo väčšine krajín EÚ, čo naznačuje zmenu prístupu v porovnaní s druhou polovicou roku 2020, keď podľa údajov prieskumu EP vnímala mierna väčšina hospodárske škody ako dôležitejšie. V prípade Slovenska to neplatí – kým 46% slovenských respondentov si myslí, že prínosy pre zdravie sú väčšie ako ekonomické škody, podľa 51% ekonomické škody prevažujú nad zdravotnými prínosmi.
Osem z desiatich občanov vie o krokoch EÚ, iba polovica z nich ich schvaľuje
Európania si dobre uvedomujú úsilie Európskej únie v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom: osem z desiatich Európanov, aj slovenských respondentov, počulo, videlo alebo čítalo o opatreniach alebo krokoch iniciovaných EÚ v reakcii na pandémiu.Takmer polovica všetkých občanov EÚ (48%) – a 38% Slovákov – vie, o aké opatrenia ide.
Napriek tejto vysokej úrovni informovanosti iba 48% občanov (priemer EÚ) tvrdí, že je s opatreniami Únie spokojných, kým 50% spokojných nie je. Naopak, u Slovákov spokojnosť s opatreniami EÚ prevažuje nad nespokojnosťou – spokojnosť vyjadrilo 54% respondentov, kým nespokojnosť 46%.
Mieru solidarity medzi členskými štátmi v boji proti pandémii považuje za uspokojivú 44% občanov EÚ. Slováci sú pri vnímaní miery solidarity pozitívnejší: 57% opýtaných je spokojných s prejavenou solidaritou medzi krajinami EÚ.
Napriek rozdielom zostáva podpora EÚ vo všeobecnosti veľmi silná
Pozitívne hodnotenie EÚ je v súčasnosti na jednej z najvyšších úrovní za posledných desať rokov, a to napriek krátkodobým kolísaniam či rozdielom medzi krajinami. Takmer každý druhý občan (EÚ priemer – 48%) vníma Úniu pozitívne. Ďalších 35% má k EÚ neutrálny postoj, 17% vyjadruje na Úniu negatívny názor. Tento prieskum potvrdzuje nastúpený pozitívny trend, pokiaľ ide o názor na EÚ za posledných desať rokov, ktorý sa posilňuje a zostáva silný napriek pandémii a jej dôsledkom na život európskych občanov.
Kombinácia niekedy kritického pohľadu občanov na konkrétne opatrenia zamerané na riešenie krízy s dlhodobým pozitívnym trendom vyjadrenia zásadnej podpory Európskej únii tiež poukazuje na jasnú a aktuálne prítomnu výzvu na reformu EÚ: 70% respondentov EÚ v prieskume uvádza, že sú všeobecne za EÚ. Ale menej ako štvrtina Európanov (23%) je za fungovanie EÚ ako doposiaľ (pokles o 4 percentuálne body oproti novembru/decembru 2020). Takmer polovica respondentov (47%) vyjadrila podporu Únii, nie však jej aktuálnej podobe či spôsobu fungovania.
Zdravie, vakcíny a ďalšie krízové kompetencie sú kľúčovými prioritami EÚ
Sedemdesiatštyri percent Európanov (61% občanov Slovenska) si želá, aby EÚ mala viac právomocí na riešenie kríz, akou je pandémia COVID-19, vrátane 28% opýtaných, ktorí s týmto postojom úplne súhlasia.
EÚ by sa pri riešení pandémie mala podľa respondentov zamerať najmä na zabezpečenie rýchleho prístupu k bezpečným a účinným vakcínam pre všetkých občanov EÚ (39% priemer EÚ, 38% Slovákov). Medzi ďalšie priority patrí investovanie väčšieho objemu finančných prostriedkov do vývoja liečby a vakcín (29% priemer EÚ, rovnako výsledok za Slovensko), vytvorenie európskej stratégie pre riešenie podobných kríz v budúcnosti (28%, priemer EÚ, 23% Slovákov) a vytvorenie európskej zdravotnej politiky (25% priemer EÚ, 22% občanov Slovenska). Pre Slovákov je však treťou prioritnou oblasťou presadzovanie prísnejších kontrol na vonkajších hraniciach EÚ (29%).
EP by sa mal zamerať na verejné zdravie, ale i boj proti chudobe a zmene klímy
Pokiaľ ide o očakávania od Európskeho parlamentu, občania EÚ požadujú, aby nimi zvolení zástupcovia venovali prioritnú pozornosť oblasti verejného zdravia (priemer EÚ – 49%, očakávania Slovákov 51%). Nasleduje boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (priemer EÚ – 39%, názor Slovákov – 37%), opatrenia na podporu hospodárstva a vytváranie nových pracovných miest (priemer EÚ – 39%, Slovensko – 37%), ako aj opatrenia proti zmene klímy (34% priemer EÚ, 28% – Slovensko). Slováci však ako štvrtú prioritnú oblasť uviedli spravodlivú a udržateľnú poľnohospodársku politiku (29%).
REAKCIE NAŠICH EUROPOSLANCOV
Ivan Štefanec (EĽS): Práve v krízových časoch sa ukazuje význam európskej spolupráce. Je zrejmé, že pandémiu a ekonomickú krízu prekonáme len európskou spoluprácou a koordinovaným postupom. Teší ma, že si to uvedomuje čoraz viac občanov, ktorí zároveň oprávnene očakávajú nielen opatrenia pre lepšiu odolnosť na krízové stavy, ale najmä ochranu zdravia ľudí a podporu vytvárania nových pracovných miest. To musí byť priorita našej práce aj pre najbližšie obdobie.
Robert Hajšel (S/D): To, že Slováci výraznejšie ako ostatní občania Európskej únie pociťujú alebo myslia si, že ešte pocítia negatívny vplyv pandémie koronavírusu na ich osobný príjem naznačuje, že slovenská vláda zlyhala v utlmovaní dôsledkov koronakrízy aj napriek ponúkajúcim sa finančným nástrojom EÚ. Som presvedčený, že zlou vizitkou schopnosti vlády vyviesť Slovensko zo zdravotných a ekonomických aspektov koronakrízy je aj zistenie prieskumu, že podľa Slovákov ekonomické škody spôsobené prijatými reštriktívnymi opatreniami prevažujú nad ich zdravotnými prínosmi. Teší ma, že lepšie vysvedčenie ako slovenskej vláde vystavili slovenskí občania Európskej únií, s ktorej opatreniami v boji proti pandémii COVID-19 sú Slováci dokonca spokojnejší ako občania ostatných štátov EÚ.
Michal Wiezik (EĽS): Význam EÚ pri riešení globálnych výziev je nespochybniteľný. Tak ako by sme bez spojenia síl nemali šancu zvládnuť klimatickú krízu, nezvládali by sme ani pandémiu COVID-19, čo potvrdzujú aj názory európskych a slovenských občanov. Je dôležité nezamerať sa len na všeobecný konsenzus pozitívneho vnímania EÚ, pretože aj posledný rok odhalil viaceré procesné a kompetenčné nedostatky EÚ, ktoré často bránia adekvátnej a rýchlej reakcii. Potreba reflektovať názor občanov na reformu EÚ je preto dôležitou témou aj vo vnútri EÚ a prebiehajúca verejná Konferencia o budúcnosti Európy bude tvoriť základ tohto procesu.
Michal Šimečka (Obnovme Európu): Slovensko dokáže globálnym výzvam 21. storočia čeliť len ako súčasť silnej Európskej únie, a po koronakríze je to jasnejšie ako kedykoľvek predtým. Nákup dostatočného množstva spoľahlivých vakcín či obrovská injekcia pre zotavenie ekonomiky v podobe Fondu obnovy by pre osamotené Slovensko boli iba zbožným prianím. Tieto úspešne zvládnuté zaťažkávajúce skúšky sú pre občanov signálom, že EÚ sa o nich dokáže postarať – čo potvrdzuje aj nový Eurobarometer. Pre nás politikov sú zase záväzkom ďalej budovať akcieschopnú a odolnú Európu – napríklad aj posilnením ochrany kritickej infraštruktúry, ktoré som v europarlamente navrhol minulý týždeň.
Vladimír Bilčík (EĽS): Výsledky naplno ukazujú, že vláda na Slovensku koronakrízu nezvládla. Ľudia cítia väčšiu bezmocnosť a neistotu ako je priemer týchto ukazovateľov v Európe. Viac ľudí u nás tiež vníma dopad koronakrízy na svoje príjmy. V súvislosti s týmito výsledkami ma teší zvýšená podpora ľudí na Slovensku pre nové právomoci EÚ pri riešení pandémie. Zároveň však platí, že tak, ako nás Európska únia počas koronakrízy podporila a podržala, potrebujeme mať doma schopnú vládu, ktorá sa vyhne chaosu pri riešení problémov a úspešne využije fond obnovy v prospech ľudí na Slovensku.
Lucia Ďuriš Nicholsonová (Obnovme Európu): Výsledky Eurobarometra potvrdili opodstatnenie EÚ ako unikátneho projektu, pričom aj podľa ľudí sa význam EÚ osobitne prejavuje v časoch globálnych výziev, akou je pandémia COVID 19. Žiaľ, aj výsledky prieskumu indikujú nedostatočnú podporu zo strany slovenskej administratívy, keďže v prieskume takmer 70% slovenských respondentov uviedlo negatívne ekonomické dopady spojené s pandémiou COVID 19, oproti priemeru v EÚ, ktorý je na úrovni 42%. Pri takomto vysokom podiele negatívne finančne dotknutých Slovákov, nie je prekvapujúce, že zatiaľ, čo väčšina respondentov z iných členských štátov EÚ v otázke reštriktívnych opatrení uznáva prevažujúce zdravotné prínosy nad ich možnými ekonomickými škodami, v prípade slovenských respondentov je to naopak. Je kľúčové, aby sme neustále prinášali konkrétne riešenia na adresnú podporu sociálne slabším, znevýhodneným a marginalizovaným skupinám, na ich ochranu pred chudobou a vylúčením, ako aj opatrenia v boji proti zmene klímy so zohľadnením ekonomických a sociálnych dopadov. Verím, že skutočný význam EÚ a toho, aké možnosti a pomoc poskytuje, sa nám podarí čoraz viac a zrozumiteľnejšie komunikovať aj ľuďom doma na Slovensku.
Porovnanie výsledkov SR s ostatnými krajinami EÚ nájdete tu.
Súvislosti
Eurobarometer Európskeho parlamentu z jari 2021 sa uskutočnil medzi 16. marcom a 12. aprílom v 27 členských štátoch EÚ na vzorke 26.669 respondentov EÚ. Prieskum bol realizovaný osobne a v prípade potreby v dôsledku pandémie aj online rozhovormi.
