EuropskeNoviny.sk
1. Vedci dospeli k názoru, že je nevyhnutné masívne znižovať emisie.
2. Je a bude to drahé. Musíme byť teda efektívni – vyberať projekty, ktoré jednu tonu CO2 odstránia najlacnejšie. Musíme tiež s verejnosťou komunikovať poctivo, náklady na zmenu nezakrývať, ale vysvetľovať ich nevyhnutnosť.
3. Jedna cesta vedie cez centrálne určené a dotované (niekedy aj špeciálne vyvinuté) alternatívne zdroje (repka olejná), druhá cez predraženie negatívnych externalít, spojené s trhovo vytvorenými riešeniami. K tým druhým, podľa mňa efektívnejším, patrí aj ETS (súťažný systém obchodovania s emisiami). Je dobré, že o jeho rozšírení uvažuje aj Timmermans. Je to systém, ktorý prináša výsledky. Jeho marketingovo-politickou nevýhodou je, že náklady na znižovanie emisií sú viditeľné. Preto mnoho politikov presadzuje ten spomínaný prvý („netrhový“) prístup. Ten ale tiež znamená vysoké náklady, ba ešte vyššie, ako sme videli v minulosti (na vývoj a dotácie rôznych čistejších alternatív), ibaže tie sú menej viditeľné.
4. Ak spoločnosť rozhodne, že treba znižovať emisie, je legitímne, že bude kompenzovať najviac postihnutým časť nákladov. Malo by to byť len dočasne a nie všetky. Cestou k nižším emisiám totiž nie je len iný (nový) spôsob produkcie a spotreba iného (nového) materiálu. Napríklad pri naviazaní emisných poplatkov za automobily podľa množstva vypusteného CO2 nemusí byť alternatívou k nadpriemerne znečisťujúcemu benzínovému autu len elektrické, ale aj práca z domu. Timmermans zdôrazňuje sociálnu kompenzáciu. V poriadku. Ale rovnako ide aj o kompenzáciu pre producentov. Nie je to pravo-ľavý konflikt. Spotrebitelia neprežijú bez firiem a naopak.
(zdroj: FB Eugen Jurzyca).
