EuropskeNoviny.sk
Obnovu, posilnenie odolnosti a adekvátnu ochranu ekosystémov do roku 2050 by mala zaistiť dohoda o biodiverzite podľa vzoru Parížskej dohody a samostatný právny predpis EÚ o biodiverzite.
Parlament v stredu pomerom hlasov 515 (za): 90 (proti): 86 (zdržalo sa hlasovania) schválil uznesenie s názvom „Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do našich životov“. Reagoval tak na súčasnú krízu v oblasti biodiverzity v Európe a vo svete.
Stav prírodného prostredia sa podľa správy Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) zhoršuje v celosvetovom meradle bezprecedentnou rýchlosťou. Až jednému miliónu z ôsmich miliónov druhov na svete hrozí v súčasnosti vyhynutie. Poslanci preto privítali stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity, ktorej ambíciou je zabezpečiť do roku 2050 obnovu, posilnenie odolnosti a adekvátnu ochranu svetových ekosystémov. Zároveň však s cieľom podporiť túto ambíciu vyzvali na predloženie legislatívneho návrhu po vzore európskeho právneho predpisu v oblasti klímy.
Parlament vyjadril poľutovanie nad tým, že EÚ nedosiahla svoje ciele v oblasti biodiverzity do roku 2020. Nová stratégia musí podľa poslancov adekvátne riešiť všetkých päť hlavných príčin zmien v prírode: zmeny vo využívaní pôdy a mora, priame využívanie organizmov, zmena klímy, znečistenie a invázne nepôvodné druhy. Trvajú tiež na tom, aby sa na opatrenia v oblasti biodiverzity v Európe vynaložilo 20 miliárd eur ročne.
Zákonodarcovia tiež požadujú, aby sa na nadchádzajúcej konferencii OSN v októbri 2021, ktorá stanoví globálne priority v oblasti biodiverzity do roku 2030, ako aj na nasledujúce obdobie, prijala podľa vzoru Parížskej dohody aj obdobná dohoda o biodiverzite.
Ochrana 30% pevninských a morských oblastí Únie
EÚ má už v súčasnosti najväčšiu sieť chránených oblastí na svete, poslanci sú však presvedčení, že Únia potrebuje aj plán na obnovu prírody. Prostredníctvom uznesenia zopakovali svoju výzvu na ochranu aspoň 30% pevninských a morských oblastí Únie do roku 2030 a žiadajú, aby minimálne tretina týchto oblastí vrátane všetkých zvyšných klimaxových lesov a pralesov v EÚ bola chránená ešte dôslednejšie. Národné ciele by mali zohľadňovať rozdiely v geografickej rozlohe a podiele prírodných oblastí v jednotlivých členských štátoch.
Ochrana voľne žijúcich živočíchov
Podľa poslancov nesmie dôjsť k zhoršeniu trendov ochrany a priaznivého stavu ochrany všetkých chránených druhov a biotopy do roku 2030. Okrem toho by malo dosiahnuť priaznivý stav alebo vykázať v tomto smere výrazný pozitívny trend pri aspoň 30% druhov a biotopov, ktoré v súčasnosti nie sú v priaznivom stave. EÚ musí podľa poslancov stáť na čele úsilia o ukončenie komerčného obchodu s ohrozenými druhmi a ich časťami.
Biodiverzita v mestských oblastiach
Parlament podporuje zriadenie európskej platformy na ekologizáciu miest, ako aj stanovenie záväzných cieľov v oblasti mestskej biodiverzity, ako je minimálny požadovaný podiel zelených striech na nových budovách a zákaz používania chemických pesticídov.
Včely a ďalšie opeľovače
Poslanci namietajú proti opätovnému povoleniu glyfozátu po 31. decembri 2022. Zopakovali tiež svoju výzvu na bezodkladnú revíziu iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače, ktorej súčasťou by mal byť ambiciózny rámec monitorovania opeľovačov v celej EÚ s jasnými cieľmi a ukazovateľmi. Cieľom je zastaviť pokles populácií opeľovačov, ktoré majú kľúčový význam pre životné prostredie a potravinovú bezpečnosť. Parlament tiež zdôraznil, že predpokladom zníženia spotreby pesticídov sú cenovo dostupné a environmentálne bezpečné spôsoby ochrany plodín, ktoré by mohli využívať poľnohospodári.
Vyhlásenie spravodajcu
Spravodajca César Luena (S&D, ES) v tejto súvislosti uviedol: „Dnes žiadame o právny predpis EÚ v oblasti biodiverzity, ktorý je podobný európskemu právnemu predpisu v oblasti klímy a ktorý by stanovil rámec na ochranu biodiverzity do roku 2050 vrátane záväzných cieľov do roku 2030. Som rád, že sme schválili hlavné ciele návrhu Komisie a podporili vytvorenie plánu EÚ na obnovu prírody, ktorého cieľom je obnoviť aspoň 30% pevninských a morských oblastí EÚ. Širokú podporu má aj právny predpis na ochranu a udržateľné využívanie pôdy, ako aj plán na spoločné riešenie klimatickej krízy a krízy v oblasti biodiverzity.“
REAKCIE EUROPOSLANCOV
Michal Wiezik (EĽS): Európsky parlament zahlasoval za záväzné ciele pre ochranu biodiverzity, vrátane prísnej ochrany a za ciele revitalizácie ekosystémov. Napriek veľkému tlaku niektorých národných delegácií, aby sa to nevzťahovalo na lesy a pralesy, parlament žiada pokrytie aj týchto ekosystémov, a moratórium na ťažbu v pralesoch. Tiež vyžaduje od Komisie otvorenie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie v článkoch o bioenergii. Nový návrh smernice je teraz v Komisii v medzirezortnom pripomienkovaní a má vyjsť v júli. Dúfam, že text bude reflektovať aj žiadosť parlamentu zosúladiť smernicu s cieľmi v oblasti biodiverzity.
Eugen Jurzyca (EKR): „Aj tu bude dôležité presne stanoviť ciele, ktoré treba dosiahnuť. Takýmto cieľom určite nie je podiel na HDP či verejných financiách. V biodiverzite, vo vede, v pôdohospodárstve, v obrane, v doprave, v školstve, ani inde.“
Vladimír Bilčík (EĽS): Podporujem predloženie legislatívneho návrhu po vzore európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, ktorý by mal do roku 2050 prispieť k obnove, posilneniu odolnosti a adekvátnej ochrane svetových ekosystémov. Musíme prijať okamžité kroky na zastavenie poklesu počtu včiel a ďalších opeľovačov, ako aj záväzné ciele v oblasti mestskej biodiverzity vrátane zelených striech.
Ivan Štefanec (EĽS): Je našou povinnosťou odovzdať budúcim generáciám prírodu v nie horšom stave, akú sme ju zdedili my. Vítam návrhy na konkrétne ciele v oblasti ochrany pozemského a vodného života a na zachovanie nedotknuteľných oblastí, kde sa môže život nerušene vyvíjať. Do konkrétnej lokálnej implementácie však musia byť prizvané aj samosprávy a občania, ktorí v daných oblastiach žijú.
Monika Beňová (S/D): Súvisí s potrebou zlepšenia stavu prírodného prostredia a zabezpečením ochrany živočíchov a rastlín, ktoré sú preukázateľne ohrozované vyhynutím. Prioritou je tak zaistenie rozmanitosti živočíšnych a rastlinných druhov a rôznych existujúcich ekosystémov. Ochrana biodiverzity je prierezovou témou, ktorá by sa mala primerane zohľadňovať vo viacerých programoch Európskej únie, vrátane jej výraznejšieho zastúpenia z hľadiska podpory vedy a výskumu v tejto oblasti.
Martin Hojsík (Obnovme Európu): Naša príroda je rok čo rok chudobnejšia, a to žiaľ preto, lebo si ju ničíme my sami. Preto pokračujem v tlaku na Komisiu ale aj slovenskú vládu, aby prijala všetky potrebné kroky pre ochranu našej pôdy, opeľovačov, ale aj divočiny. Opätovne som preto na včerajšej schôdzi vyzval eurokomisára pre životné prostredie, Virginijusa Sinkieviča, aby Komisia navrhla Európsky zákon o ochrane pôdy; zavedenie monitoringu a záväzných cieľov na ochranu opeľovačov; a zachovanie desatiny Európy pre divočinu – teda bez zásahu.
Miroslav Číž (S/D): V tomto prípade ide o reakciu Európskeho parlamentu na stratégiu Komisie, ktorá bola predstavená v máji minulého roka. Toto nelegislatívne nariadenie bolo pripravené výborom pre životné prostredie a verejné zdravie. V samotnom texte sa hovorí primárne o potrebe ochrany a zachovania lesov a to v dvoch líniách: ciele do roku 2030 a ciele do roku 2050. Táto správa taktiež žiada Komisiu o záväzný právny rámec, ktorý by dopĺňal Európsku zelenú dohodu v kontexte lesníctva. Jednoznačne hlavný ideologický boj sa odohráva medzi poslancami obhajujúcimi agro sektor a poslancami z výboru pre životné prostredie a verejné zdravie. Preto som sa ja osobne snažil nájsť balans medzi zelenými požiadavkami ochranárov a ich dopadom na nášho poľnohospodára. Je zrejmé, že zelená transformácia a zelená politika EÚ bude naďalej prioritou európskych inštitúcií, preto verím, že do budúcna sa tieto dva výbory priblížia a dokážu nájsť spoločné kompromisy, pretože na to, aby bola zelená transformácia spravodlivá je dôležité rozumieť potrebám našich poľnohospodárov a pomôcť im správne nasmerovanými a transparentnými EÚ fondami.
Miriam Lexmann (S/D): Naša doterajšia agropolitika, predovšetkým maximálne a jednotvárne využívanie poľnohospodárskej pôdy, intenzívna ťažba dreva, v zahraničí aj rybolov a vôbec správania sa k faune a flóre vyžadujú jasnejšie kroky na jej ochranu, stanovenie cieľov a pravidiel. Ak však chceme plány v oblasti biodiverzity naplniť, potrebujeme širšiu dohodu naprieč viacerými odvetviami – napríklad reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky – ktoré by popri napĺňaní svojich primárnych účelov dokázali v čo najväčšej miere zabrániť poškodzovaniu a likvidácii nielen európskych, ale aj svetových ekosystémov.
Peter Pollák (EĽS): Kolaps ekosystémov sa stáva reálnou hrozbou. Investície do navrátenia rovnováhy v prírode, obnovy pôdy, lesov a riek, ochrany živočíchov v nich žijúcich sú nevyhnutnými aj z pohľadu ochrany našich životov a zdravia. Navyše obnova prírody bude úzko súvisieť aj s tvorbou pracovných miest, čo výrazným spôsobom ovplyvní aj naše ekonomiky.
