klima
Ilustračné PHOTO: © European Union.

Europarlament schválil dohodu na dosiahnutí klimatickej neutrality do roku 2050

Nový klimatický predpis EÚ zvyšuje cieľ redukcie emisií do roku 2030 zo 40% na aspoň 55% v porovnaní s úrovňami v roku 1990. S pomocou zachytávania uhlíka by mohli emisie klesnúť až o 57%.

Európsky parlament vo štvrtok pomerom hlasov 442 (za): 203 (proti): 51 (zdržalo sa hlasovania) schválil nariadenie, na ktorého znení sa v apríli dohodli poslanci so zástupcami členských štátov. Klimatický predpis EÚ premieňa politický prísľub Európskej zelenej dohody o dosiahnutí klimatickej neutrality v Únii do roku 2050 na záväzok. Nová právna úprava zároveň prináša európskym občanom a podnikom právnu istotu a predvídateľnosť, aby sa na prechod ku klimatickej neutralite mohli náležite pripraviť. Po roku 2050 by sa EÚ mala usilovať o dosiahnutie záporných emisií.

Ambicióznejší cieľ na rok 2030

Súčasný cieľ EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 40% v porovnaní s rokom 1990 by sa mal na základe nového klimatického predpisu EÚ zvýšiť aspoň na 55%. Komisiou pripravovaný návrh nariadenia o využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF) – zameraný na regulovanie emisií a ich zachytávanie pri využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve – by mal podporiť zachytávanie uhlíka v EÚ a de facto zvýšiť cieľ redukcie emisií do roku 2030 až na 57%.

Rozpočet EÚ na emisie skleníkových plynov a cieľ na rok 2040

Cieľ Únie v oblasti znižovania emisií do roku 2040 by mala Komisia navrhnúť do šiestich mesiacov po prvom globálnom hodnotení, ktoré by sa na základe Parížskej dohody malo uskutočniť v roku 2023. Poslanci presadili, aby exekutíva EÚ zverejnila odhad maximálneho množstva emisií skleníkových plynov, ktoré bude možné v EÚ vypustiť bez ohrozenia záväzkov vyplývajúcich Únii z Parížskej dohody. Toto množstvo, označované tiež ako rozpočet EÚ na emisie skleníkových plynov, by malo byť jedným z kritérií definovania nového cieľa na rok 2040. Komisia do 30. septembra 2023 a následne každých päť rokov zhodnotí kolektívny pokrok dosiahnutý všetkým krajinami EÚ. V hodnotení sa zameria aj na konzistentnosť vnútroštátnych opatrení s cieľom EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.

Európska vedecká poradná rada pre zmenu klímy

Poslancom sa s cieľom zaistiť nezávislé vedecké poradenstvo podarilo presadiť zriadenie Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy. Úlohou nového orgánu bude monitorovať dosiahnutý pokrok a sledovať konzistentnosť politík EÚ s cieľmi klimatického predpisu a medzinárodnými záväzkami Únie.

Vyhlásenie spravodajkyne

„Som hrdá na to, že konečne máme klimatický predpis. Potvrdili sme cieľ čistého zníženia emisií do roku 2030 aspoň o 55%, na základe našej dohody s Komisiou však pôjde skôr o 57%. Bola by som radšej, ak by sme zašli ďalej, ale toto je dobrá, na vede založená dohoda, ktorá prinesie veľké zmeny. EÚ musí v nasledujúcej dekáde znižovať emisie výraznejšie ako v predchádzajúcich troch desaťročiach dokopy. Máme nové a ambicióznejšie ciele, ktoré môžu byť pre viacero krajín inšpiráciou na zintenzívnenie úsilia,” vyhlásila spravodajkyňa Jytte Guteland (S&D, SE).

REAKCIE EUROPOSLANCOV

Ivan Štefanec (EĽS): Európska únia je svetovým lídrom v ochrane životného prostredia. Naše ciele môžeme dosiahnuť hlavne pomocou klimatickej diplomacie, kedy sa ďalšie štáty budú prispôsobovať európskym štandardom.

Monika Beňová (S/D): Úspešná tranzícia smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu sa musí uskutočniť nielen ekologicky, ale aj sociálne udržateľným spôsobom, čo musí zohľadňovať aj európska legislatíva. Jej cieľom je totiž zlepšovanie kvality života pre občanov v jednotlivých členských štátoch. To musí znamenať aj akceptáciu špecifík jednotlivých krajín pri prijímaní konkrétnych opatrení. Týka sa to najmä potrieb ich priemyslu, kde sa treba zameriavať najmä na vývoj nových technológií a podporu inovácií. Akékoľvek reštriktívne zásahy budú mať totiž za následok len znižovanie ich konkurencieschopnosti a ohrozovanie existujúcich pracovných miest. V prebiehajúcom zápase s klimatickou zmenou je zároveň nevyhnutné zohľadňovať dôsledky pandémie vírusu COVID-19. Tá je pre ekonomiky európskych štátov skutočne veľkou záťažou. Vo významnej miere ju majú kompenzovať finančné prostriedky z plánu obnovy a odolnosti. Ich účelné využitie a implementácia na Slovensku sú však pri schopnostiach súčasnej vládnej garnitúry prakticky nemožné.

Eugen Jurzyca (EKR): Boj proti klimatickým zmenám má širokú, ale plytkú politickú podporu. Na otázku, či je tento boj potrebný, takmer všetci odpovedia kladne, ak je ale treba zaplatiť, tak reakciou je napríklad hnutie žltých viest. Z tejto dilemy sa nedostaneme tak, že náklady boja proti klimatickej zmene budeme naďalej utajovať. Ale tak, že verejnosť bude o nich informovaná a následne sa dosiahne nielen široká, ale aj hlboká zhoda. Predložený návrh touto cesto nejde v dostatočnej miere. Síce už prichádza s analýzami dopadov, ale tie nie sú ani zďaleka dostatočné. Chýbajú napríklad socio-ekonomické dopady, dokonca aj environmentálne dopady.

Vladimír Bilčík (EĽS): Budem hlasovať za Európsku zelenú dohodu, ktorej hlavným cieľom je dosiahnutie právne záväznej klimatickej neutrality do roku 2050. 55% redukcia emisií do roku 2030 je ambiciózny a zároveň realistický cieľ, ktorý nebude jednoduché naplniť. V Európskej únii sme si vedomí, že východiská dosiahnutia klimatickej neutrality sa v jednotlivých členských štátoch líšia a preto tranzícia na uhlíkovú neutralitu členských štátov je podporená mechanizmami ako Fond na spravodlivú transformáciu. Slovensko by malo tento fond čo najviac využívať napríklad pri premene uhoľného priemyslu. Je to kľúčová úloha našej doby. A aj u nás na Slovensku máme šancu prispieť k zelenšej budúcnosti. Máme len jednu planétu a jej otepľovanie je hrozbou pre nás všetkých. 

Miroslav Čiž (S/D): Európska zelená dohoda predstavuje politický prísľub a Európsky klimatický zákon pretavuje tento sľub na záväzky. V texte, na ktorom sa dohodli členské štáty a EP, sa EÚ zaväzuje dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050,  s míľnikom zníženia emisií skleníkových plynov o 60% do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990. Každopádne, teraz je pre mňa dôležitejšie reflektovať na to, ako tieto ciele ku ktorým sme sa zaviazali naplniť tak, aby sme nevytvorili príliš veľkú a náhlu záťaž pre priemysel a zároveň posilnili náš sociálny systém. Je teda potrebné, aby sme dôsledne pristupovali k spravodlivej transformácií, ktorá môže byť úspešná, iba ak sa vlastné zdroje EÚ stanú efektívnejším zdrojom prímov Európskeho rozpočtu.

Lucia Ďuriš Nicholsonová (Obnovme Európu): Európsky parlament dnes formálne ukončuje prijatie európskeho klimatického zákona, ktorý potvrdzuje už nielen deklaratórny, ale aj právny záväzok EÚ byť prvým klimaticky neutrálnym kontinentom do roku 2050. Tento právny predpis spolu s ďalším pripravovaným energeticko-klimatickým balíkom konkrétnych záväzkov členských štátov v dekarbonizácií hospodárstva a znižovania emisií, ovplyvní celú generáciu. EÚ a Slovensko sa týmto vydáva na zelenú cestu, ktorá je však nevyhnutná pre zachovanie dobrého stavu životného prostredia pre naše deti a vnúčatá. Pre úspech tohto prechodu bude dôležité, aby bol vykonaný sociálne, ekologicky a hospodársky udržateľným spôsobom a na nikoho sa nezabudlo.

Martin Hojsík (Obnovme Európu): Potvrdili sme dohodu s vládami členských štátov na klimatickom zákone, teda našom spoločnom cieli znížiť emisie o 56,9%. Teda 55% plus záchyty oproti roku 1990. Sme tak o krok bližšie k dosiahnutiu cieľa uhlíkovej neutrality do roku 2050, ktorý je pre našu planétu a naše prežitie úplne kľúčový. Peniaze z plánu obnovy nám dávajú jedinečnú príležitosť, ktorá sa už nemusí opakovať, aby sme jednak dosiahli uhlíkovú neutralitu, ale pritom aj spravili zo Slovenska modernú, planéte priateľskú krajinu, v ktorej sa dobre žije. Môžeme modernizovať našu ekonomiku, zmeniť zastaralé znečisťujúce závody na také, ktoré produkujú emisie, ale aj zmeniť našu dopravu a zabezpečiť kvalitnú a dostupnú bezemisnú verejnú dopravu, či upraviť naše bývanie tak, aby sme platili menej za energie. Aj o tomto všetkom je riešenie klimatickej krízy a dúfam, že naša vláda túto šancu využije.

Michal Wiezik (EĹS): Dnešné hlasovanie o rámcovom klimatickom zákone EÚ zredukovať emisie aspoň o 55% v porovnaní s rokom 1990 prichádza v čase, keď viaceré súdy členských štátov, najnovšie v Belgicku, a nedávno tiež ústavný súd v Nemecku, rozhodli, že nekonať, alebo konať nedostatočne v oblasti ochrany klímy je zanedbaná povinnosť starostlivosti štátu voči budúcim generáciám. Predložil som viaceré pozmeňovacie zákony, napr aj o nutnosti mať separátny cieľ pre záchyty CO2 ekosystémami, bohužiaľ sa to v tejto forme do textu nedostalo. Komisia ale pripravuje zmeny viacerých nariadení a smerníc v súvislosti s týmto zákonom, a opäť sa budem snažiť, aby sme mysleli na to, že zdravé a zrevitalizované ekosystémy sú naši spojenci.

Ďalší postup

Viac..  M. Hojsík: Top manažéri a europoslanci vyzvali Európsku komisiu na urýchlenú podporu obnoviteľných zdrojov energie

Európskym parlamentom schválenú dohodu by čoskoro mala odobriť aj Rada (ministrov) EÚ. Nariadenie bude následne zverejnené v Úradnom vestníku EÚ a po dvadsiatich dňoch vstúpi do platnosti. Európska komisia plánuje 14. júla zverejniť sériu návrhov, ktoré by mali Únii umožniť dosiahnutie ambicióznejšieho cieľa znižovania emisií do roku 2030.

Súvislosti

Parlament zohral pri presadzovaní ambicióznejších právnych predpisov EÚ v oblasti klímy dôležitú úlohu a 28. novembra 2019 vyhlásil v Únii klimatickú pohotovosť.

O mam

Avatar

Odporúčame pozrieť

nicholsonova

Lucia Ďuriš Nicholsonová: Slovenský pacient s rakovinou nemá prístup k 65 percentám liekov

Slovenský pacient s rakovinou nemá prístup k 65 percentám liekov, ktoré by mohli zmierniť nádorové …