europsky parlament
Ilustračné PHOTO: © European Union-EP.

Europoslanci schválili ekologickejšie fondy na podporu regionálneho rozvoja a spolupráce

Európsky parlament v stredu schválil pravidlá fungovania troch fondov zameraných na posilnenie hospodárskej, sociálnej a teritoriálnej súdržnosti EÚ v celkovej hodnote 243 miliárd eur.

Balík opatrení v oblasti politiky súdržnosti sa skladá z cieľa Európska územná spolupráca (Interreg), Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu (EFRR-KF), ako aj z nariadenia o spoločných ustanoveniach (NSU). Ide o súbor noriem upravujúcich fungovanie regionálnych, kohéznych a sociálnych fondov EÚ počas nasledujúcich siedmich rokov. Trojica nariadení by po schválení mala byť 30. júna zverejnená v Úradnom vestníku EÚ. Do platnosti by mala vstúpiť o deň neskôr.

Podľa nových spoločných ustanovení bude musieť tak Interreg, ako aj Európsky fond regičížonálneho rozvoja a Kohézny fond vyčleniť aspoň 30% svojich zdrojov na opatrenia v oblasti klímy, obehové hospodárstvo a investície do udržateľného rastu a tvorby pracovných miest. Súčasťou legislatív sú aj špecifické opatrenia na podporu malých a stredných podnikov a najvzdialenejších regiónov.

Európsky fond regionálneho rozvoja a Kohézny fond

Fungovanie Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu upravuje jedno nariadenie. Celkovo bolo na dvojicu fondov vyčlenených 243 miliárd eur (v cenách roku 2018), čo zodpovedá približne štvrtine Viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – 2027. Spoločne tak tvoria najväčší investičný nástroj EÚ.

V snahe prispieť k obnove hospodárstva po odznení pandémie COVID-19 sa prostriedky z týchto fondov použijú aj na podporu kultúry, udržateľného cestovného ruchu, digitalizácie či na zvýšenie odolnosti systému verejného zdravotníctva. Fondy, naopak, nebudú podporovať investície súvisiace s jadrovou energiou alebo fosílnymi palivami. Do 31. decembra 2025 však platí výnimka na projekty, ktoré sú zamerané na nahradenie uhlia zemným plynom.

Podrobnejšie informácie nájdete tu.

Program Interreg: podpora cezhraničných projektov a spolupráce v regiónoch susediacich s EÚ

Program Interreg bude v období 2021 – 2027 disponovať rozpočtom vo výške 8,05 miliardy eur (v cenách roku 2018), pričom miera spolufinancovania sa bude pohybovať na úrovni 80%, respektíve 85% pre najvzdialenejšie regióny. Prostriedky, ktoré sú v porovnaní s predchádzajúcim obdobím o 3% vyššie, sa vyčlenia z rozpočtu Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Až 72,2% týchto zdrojov pripadne na cezhraničnú spoluprácu. Zvyšok sa rozdelí medzi nadnárodnú spoluprácu (18,2%), spoluprácu medzi regiónmi (6,1%) a spoluprácu medzi najvzdialenejšími regiónmi (3,5%). Na malé projekty sa v rámci programu Interreg môže vyčleniť až 20% finančných prostriedkov.

Podrobnejšie informácie nájdete tu.

Nariadenie o spoločných ustanoveniach

Súčasťou nového balíka je aj nariadenie stanovujúce spoločné ustanovenia pre Európsky fond regionálneho rozvoja a Kohézny fond, Fond na spravodlivú transformáciu, Európsky sociálny fond plus, ako aj pre Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond. Na nástroje, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, bolo vyčlenených celkovo 330 miliárd eur (v cenách roku 2018), čiže približne tretina rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027.

Finančné prostriedky EÚ však môžu získať len tie krajiny, ktoré dodržiavajú Chartu základných práv EÚ, ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a Parížsku dohodu o zmene klímy. Okrem toho musia podporovať rodovú rovnosť a bojovať proti diskriminácii.

Podrobnejšie informácie nájdete tu.

REAKCIE NAŠICH EUROPOSLANCOV

Ivan Štefanec (EĽS): Kohézna politika, najmä po kríze, je dôležitým prostriedkom pre vyrovnávanie rozdielov a musí byť viazaná na subsidiaritu. Aj pri riešení následkov pandémie musíme pamätať na tento princíp.

Monika Beňová (S/D): Politika súdržnosti a jej nástroje sa opakovane osvedčili v ekonomicky ťažkých časoch. Tie sú momentálne spôsobované následkami pandémie vírusu COVID-19. Balík opatrení upravuje fungovanie regionálnych, sociálnych a kohéznych fondov pre ďalšie sedemročné programové obdobie. Ich cieľom musí byť posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti medzi členskými štátmi Európskej únie. Veľká časť prostriedkov bude smerovaná do opatrení zameraných na boj proti klimatickej zmene, ale aj na podporu udržateľného rastu, rozvoja malých a stredných podnikov či súvisiaceho vytvárania nových pracovných miest. Ďalší rozvoj politiky súdržnosti považujem za prejav solidarity, ktorý pomáha z hľadiska posilňovania spolupráce medzi jednotlivými krajinami.

Eugen Jurzyca (EKR): Ciele kohéznej politiky EÚ sú legitímne, má však nedostatky v efektívnosti, osobitne pri meraní jej výsledkov. To spôsobuje, že z peňazí, ktoré sa vyberú od občanov, sa nedosahujú výsledky, ktoré by sa dosiahnuť mohli, resp., že na výsledky, ktoré sa dosahujú, sa vyberá príliš veľa peňazí. Príklady zlých ukazovateľov používaných na meranie výsledkov kohézie: “Počet malých a stredných podnikov, ktoré zaviedli inovácie.” Tento ukazovateľ vykáže ako úspešné aj také projekty, v ktorých podporené inovácie vôbec nezvýšili produktivitu. Teda také, ktoré nepomohli podnikom, členským štátom, ani Únii. Dokonca by mohli spôsobiť škody tým, že boli financované prevažne z peňazí zbytočne vybraných od daňovníkov, ktorí za ne nedostali protihodnotu. Podobne je to s ukazovateľom počtu používateľov digitálnych služieb či počtu zdravotníckych zariadení (predsa dve zlé zariadenia sú horšie než jedno dobré). 

Lucia Ďuriš Nicholsonová (Obnovme Európu): Európsky parlament na svojom plenárnom zasadnutí 23. júna 2021 formálne ukončí proces schvaľovania legislatívy (nariadenia) pre použitie zdrojov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu na obdobie 2021 – 2027. Celkovo bude môcť Slovensko v nasledujúcich siedmich rokoch z politiky súdržnosti EÚ čerpať 12,8 miliardy eur, pričom iba z Kohézneho fondu má možnosť získať 1.6 miliardu Eur. Z pohľadu budúceho rastu a zlepšenia kvality života na Slovensku, bude kľúčové, aby sme tieto ďalšie európske zdroje naozaj efektívne použili na oblasti, v ktorých najviac zaostáva – kvalita verejnej správy, vzdelávanie, veda, výskum, inovácie, vyrovnávanie regionálnych rozdielov a kvalita životného prostredia. Predovšetkým je potrebné, aby sme znižovali regionálne rozdiely, konečne viac podporili prechod na nízkouhlíkové, obehové hospodárstvo, inovácie, malé a stredné podniky, digitálne technológie, dobudovali diaľničné spojenie a rýchlostné cesty, modernizovali železničnú infraštruktúru a v neposlednom rade aj investične podporili rozvoj cyklodopravy a infraštruktúry. Je v tejto súvislosti je nesmierne dôležité aby sme mali nielen nastavené ciele financovania, ale aj prijali opatrenia na včasnú implementáciu a celý systém urobili menej byrokratickým a viac efektívnym. Verím, že nepôjde o ďalšiu premrhanú príležitosť pre rýchlejší a udržateľný rast Slovenska.

Miroslav Číž (S/D): V kontexte viacročného finančného rámca (2021-2027), Komisia navrhla aktualizovať pravidlá  európskej politiky súdržnosti. V tomto prípade ide už o druhé čítanie a teda o záverečné hlasovanie o tomto texte na pôde EP, ktorý je výsledkom dohody s Radou. Tento návrh ustanovuje spoločné pravidlá pre osem Európskych fondov. Ide o fondy ako je fond pre rozvoj vidieka, alebo Európsky sociálny fond plus, preto považujem za dôležité, aby sa tieto pravidlá čo najskôr uviedli do funkčnosti, nakoľko situácia v našich regiónoch je veľmi náročná. Cieľom tejto debaty bolo dosiahnuť jednoduchšie a flexibilnejšie Európske fondy tak, aby tieto fondy zvyšovali svoju pridanú hodnotu. Ide teda aj o to, aby sa znížila zbytočná administratívna záťaž pre príjemcov a tak sa im uľahčil prístup k fondom. Dôležité ale je aj to, aby sa zachovala vysoká úroveň legitimity a bezpečnosti Európskych fondov. Ustanovenie sa taktiež zaoberá tým, ako riešiť nové rastúce výzvy, ako napríklad migrácia, technológie a inovácia alebo životné prostredie.

Martin Hojsík (Obnovme Európu): Kohézna politika a s ňou spojené financie sú ukážkou európskej solidarity, kde bohatšie krajiny pomáhajú rozvoju tých tých chudobnejších, teda aj Slovenska. Je však dôležité, aby tento rozvoj pomáhal nám všetkým a teda aj planéte. 30 percent určených na ochranu klímy, prechod na cirkulárnu ekonomiku a ochranu biodiverzity bude však aj dôležitou investíciou do nových, udržateľných pracovných miest a krajiny, ktorá je pripravená na zmenu klímy. Je na slovenskej vláde, či túto šancu dokážeme využiť. Doteraz sme skôr zlyhávali a už si to nemôžeme dovoliť.

Michal Wiezik (EĽS): Ťažiskom politiky súdržnosti EÚ na roky 2021 – 2027 zostáva ekonomická konkurencieschopnosť so zreteľom na výskum a inovácie, digitálnu transformáciu,  a ciele Európskeho ekologického dohovoru. Osobitne vítam zavedenie klimatických cieľov do oblastí regionálneho rozvoja a kohézie. Politika súdržnosti zavádza taktiež jednoduchší riadiaci a kontrolný systém, a jednotný audit, ktorý sa opiera o vnútroštátne systémy. To znižuje byrokraciu, no prináša rizikovú implementáciu na národnej úrovni. Preto vítam fakt, že sa v kohéznej politike myslí aj na spoluprácu s Úradom európskeho prokurátora (EPPO), a posilňuje sa princíp partnerstva a viacúrovňové riadenie.

Vladimír Bilčík (EĽS): Budem hlasovať za rozvoj regiónov EÚ, teda aj regiónov na Slovensku. Na posilnenie európskej, sociálnej  a teritoriálnej súdržnosti bude vyčlenená rekordná čiastka 243 miliárd EUR, z ktorých aspoň 30 % bude určených na boj s globálnym otepľovaním, podporu cirkulárnej ekonomiky a investícií do udržateľného rozvoja. Tieto prostriedky sú dôležitou súčasťou obnovy európskej a slovenskej ekonomiky po pandémii. Pre Slovensko to znamená, že bude mať prístup k financiám, ktoré mu pomôžu v naplnení cieľu uhlíkovej neutrality do roku 2050 a znížení emisií do roku 2030. Teraz je loptička v rukách slovenskej vlády, ktorá musí mať plán, ako tieto prostriedky využije zmysluplne a naplno.  

Robert Hajšel (S/D): Schválenie pravidiel fungovania troch fondov EÚ, ktoré sú veľkým prínosom investícií aj na Slovensko, umožní všetkým sa ešte výraznejšie zamerať na boj s klimatickými zmenami, ale aj na tvorbu nových pracovných miest a podporiť malé a stredné podniky, čo je veľmi dôležité najmä v čase nekončiacej sa pandémie koronavírusu. Teraz bude len na slovenskej vláde, aby ponúkané peniaze účinne a čo najrýchlejšie využila, čo ale predpokladá veľké zlepšenie implementačných kapacít.

Súvislosti

Viac..  Poslanci požadujú všeobecný prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu v celej EÚ

V decembri 2020 dosiahli zákonodarcovia EÚ politickú dohodu na pravidlách fungovania Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu a programu Interreg, ako aj na znení nariadenia o spoločných ustanoveniach. V decembri 2020 a v marci 2021 schválil dohody Výbor EP pre regionálny rozvoj (REGI). Rada (ministrov) EÚ následne 27. mája 2021 zohľadnila dohodu vo svojej pozícii v prvom čítaní, ktorú 23. júna odobril Európsky parlament, čím nové pravidlá definitívne schválil.

Vyhlásenia spravodajcov

Vyhlásenia jednotlivých spravodajcov nájdete tu.

O mam

Avatar

Odporúčame pozrieť

simecka

Šimečka po spustení petície za dekriminalizáciu marihuany: Píšete nám desiatky príbehov, a z niektorých mrazí

🇸🇰 Píšete nám desiatky príbehov, a z niektorých mrazí. Marianna je dlhé roky onkologická pacientka, …