Kamery. PHOTO: Zdroj: Unsplash/Lianhao Qu, https://unsplash.com/photos/LfaN1gswV5c] 

Kamerové systémy vo verejnom priestore a ľudské práva: Kam kráčaš, Slovensko?

Moderné technológie postupne prestupujú všetkými sférami našej spoločnosti. Vzhľadom na ich neustále sa zlepšujúce schopnosti však spoločnosť postráda verejnú debatu o ich výhodách. Pritom takmer všetky z nich predstavujú dvojsečnú zbraň. Na jednej strane nám pomáhajú uľahčiť si život zefektívnením každodenných činností, no na druhú môžu byť prostredníctvom nich výrazne narušené spoločenské vzťahy. Využívanie kamerových systémov vo verejnom priestore nie je výnimkou.

Kamerové systémy sa vo verejnom priestore používajú predovšetkým na monitoring prostredia, s cieľom pôsobiť ako prevencia proti kriminalite. Takéto sledovanie je však spájané s ľudskoprávnymi výzvami, ktoré sú v debate o implementácii moderných technológií častokrát opomínané. Vizuálne záznamy o ľudských aktivitách, z ktorých je ľudí možné priamo či nepriamo identifikovať, sú na európskej úrovni rozpoznávané ako typ osobných údajov.

Kamery ako súčasť efektívneho zaisťovania bezpečnosti v Žiline: Fakt alebo ilúzia?

Slovenské mesto Žilina sa nachádza v oblasti, ktorá je dlhodobo medzi prvými v počte spáchaných trestných činov. V dôsledku tohto trendu je obhajované zavádzanie zariadení kamerového systému na monitorovanie verejných priestorov. Prvé kamery boli v meste použité v roku 2004. Momentálne Mestská polícia Žilina v spolupráci s vedením mesta disponuje systémom s 82 kamerami, ktoré sú technologicky vyspelejšie. Využívané sú IP kamery, ktoré umožňujú monitorovanie priestoru naživo a simultánne ukladanie kamerového záznamu cez internet do serverov prevádzkovateľa, kde je uchovávaný.

Súčasný kamerový systém bol budovaný od roku 2012. Jeho prvú etapu okomentoval vtedajší primátor mesta Igor Choma slovami: “Kamery boli nainštalované na najfrekventovanejších miestach a v uliciach v centre Žiliny, aby zvýšili bezpečnosť verejnosti.“ Čísla vývoja kriminality v meste však nenasvedčujú tomu, že by kamerový systém mal na situáciu výraznejší vplyv. Aj napriek tomu, že celkové čísla priestupkov v meste poklesli, pri určitých druhoch stúpajú. Trestná činnosť mierne stúpa. Odradzujúci, respektíve preventívny efekt je teda nanajvýš sporný. Navyše, vďaka kamerovému systému sa podľa získaných informácií ročne podarí zistiť len niečo cez 1 % priestupkov.

Kamery. PHOTO: Archív autorky L. Gavenčiakovej

Ak by aj bolo možné preukázať objektívnu efektivitu kamerového systému, vyvstáva otázka, nakoľko je ich používanie proporčné ku ľudským právam. Konkrétne napríklad právu na ochranu súkromia, slobode zhromažďovania, právu na zachovanie ľudskej dôstojnosti a podobne. V tomto kontexte predstavuje najväčší problém chýbajúca diskusia týkajúca sa používania kamerového systému a jeho dopadu na práva a slobody jednotlivca. Samotní jednotlivci nie sú informovaní o tom, čo takéto systémy pre nich znamenajú a teda ani nemajú incentívu vytvoriť tlak na zodpovedné osoby, aby sa ochrane práv dôslednejšie venovali. Zástupcov mesta sme požiadali o komentár ku tejto situácii, no odpoveď sme ani po viacerých snahách nezískali.

Potichu ku rozpoznávaniu tváre

V Európe i vo svete sú kamerové systémy neustále modernizované a získavajú novú nadstavbu – rozpoznávanie tváre, ktoré umožňuje automatizované vyhodnocovanie aktivít jedinca. Takéto systémy môžeme pozorovať napríklad v Číne, Veľkej Británii, USA, ale aj ďalších štátoch a mestách veľkosťou podobných Žiline.

Napríklad talianske mesto Como v roku 2019 potichu nainštalovalo na verejnom priestranstve systém rozpoznávania tváre od Huawei. Celému procesu nepredchádzala žiadna verejná debata, ani informovanie spoločnosti. Keď sa problém podarilo odhaliť, taliansky Úrad na ochranu údajov prikázal mestu využívanie systému pozastaviť. Ku podobnej situácii smerovalo aj nemecké mesto Karlsruhe. Tam plán však v jeho zárodku prevalil a preto sa ju aj vďaka európskym iniciatívam podarilo včas zastaviť.

Systém rozpoznávania tváre využívaný na zaisťovanie bezpečnosti už predstavuje veľké ľudskoprávne obavy. V jeho sofistikovanejšej forme dokáže pripisovať aktivitu v reálnom čase a zaznamenávať ju spolu s ďalšími údajmi o jednotlivcovi. Zjednodušene povedané, môže existovať databáza, ktorá má presný prehľad o vašich aktivitách vo verejnom priestore a vie vám ich pripísať. Zároveň sa naskytá problém s predsudočnou aktivitou, ktorá je v systémoch častokrát zakódovaná. Napríklad systémy rozpoznávania tváre dlhodobo bojujú s rozpoznávaním tváre u ľudí s tmavou pokožkou. Jednoducho tak vyvodia chybné a diskriminačné závery.

Z týchto dvoch prípadov plynie nielen pre slovenské mestá a obzvlášť ich obyvateľov a obyvateľky jedno ponaučenie. Chýbajúca spoločenská debata o moderných technológiách vo verejnom priestore môže viesť ku ich tichému zavádzaniu a narúšať naše ľudské práva.

Biometria, rozpoznávanie tváre. PHOTO: iStock/metamorworks, https://www.istockphoto.com/photo/facial-recognition-system-concept-gm851960058-139940531]

Smerovanie mesta Žilina vieme vyvodiť z momentálne realizovaného projektu Moderné technológie v meste Žilina. Cieľom projektu je zavedenie inteligentných technológií do vykonávania verejnej správy (prechod na smart city), vrátane modernizácie kamerového systému. V projektovej dokumentácii je spomínaná inštalácia inteligentných kamerových systémov s analýzou obrazu, ktoré majú operátora upozorňovať na alarmujúcu situáciu. Nové kamery majú navyše zabezpečiť “detailné rozlíšenie tváre človeka.” Okrem nich majú pribudnúť aj nositeľné kamery a dron. Nie je známe, v akom štádiu realizácie sa projekt nachádza, trvať má do konca roka 2023.

Viac..  EÚ online platformám: Eliminujte dezinformácie o voľbách, inak riskujete postihy

Realizácii jednotlivých fáz síce musí podľa zákona predchádzať posúdenie vplyvu na ochranu údajov, ale viac o dodatočnej ochrane ľudských práv nevieme. Stanovisko ku tomu, ako zodpovední plánujú ochraňovať získavané údaje, ako zabezpečia ochranu ľudských práv, a či vôbec existuje preukázateľná efektivita systému, sa nám ani po opakovaných pokusoch o komunikáciu nepodarilo od mesta získať.

Európsky prístup ku regulácii moderných technológií

Na európskej úrovni sa proti sofistikovaným kamerám začínajú stavať rôzne iniciatívy, ako napríklad #ReclaimYourFace alebo Európsky inštitút digitálnych práv. Tie sa snažia zvyšovať povedomie o ľudskoprávnom rozmere nielen kamerových systémov a ich implementácii v spoločnosti.

Európska únia taktiež začína podnikať kroky ku regulácii využívania týchto systémov. Najdôležitejším míľnikom je Nariadenie Európskeho parlamentu o ochrane osobných údajov (GDPR), ktoré musí byť zohľadnené pri práci s osobnými údajmi, teda aj pri využívaní kamerových systémov. V tomto kontexte musia byť obyvatelia miest dostatočne informovaní o používaní tohto systému, alebo im musia byť sprístupnené informácie v prípade, že si o ne zažiadajú.

Ďalej Európska komisia navrhuje prísnejšiu reguláciu umelej inteligencie, v rámci ktorej sa dotýka aj kamerových systémov a rozpoznávania tváre. Táto regulácia by striktne zakazovala hodnotenie správania sa ľudí (tzv. social scoring využívaný v Číne) zo strany vlád a taktiež využívanie systému v reálnom čase. Samotné rozpoznávanie tváre však nezakazuje.

Kamerové systémy a ľudské práva na Slovensku

GDPR je pochopiteľne reflektované aj v slovenských právnych úpravách, no podľa Petra Weisenbachera z Inštitútu ľudských práv je tento odraz len formálny. V slovenskej spoločnosti všeobecne chýba väčšie povedomie o ľudských právach a to sa môže pri implementácii moderných technológií nepriaznivo prejaviť.

Monitorovanie, oznam. PHOTO: Archív autorky T. Vahančíkovej

Aj napriek tomu, že v Žiline sú zatiaľ využívané kamery bez systému rozpoznávania tváre, Weisenbacher je presvedčený, že by okolo tejto témy nemalo byť ticho. “Ak sa o tie systémy nebudeme zaujímať, môže sa stať, že zo dňa na deň sa zodpovední ľudia rozhodnú zaviesť sofistikovanejšie systémy, bez toho aby sme o tom vedeli. A keď už raz budú zavedené, bude na túto debatu neskoro,” hovorí.

“Argument o tom, že je to pre bezpečnosť je nedostatočný. Treba sa na všetky procesy pýtať a relativizovať tieto aktivity,” dodáva. Nevieme merať činy, ktoré sa kvôli systému neodohrali a čísla nášho prípadu nás rovnako nepresviedčajú o jeho efektivite.

Na názor sme sa pýtali aj obyvateľov mesta, ktorých práv sa toto sledovanie priamo týka. Väčšina z nich si kamery v Žiline neuvedomuje a všeobecne sa v meste kvôli nim necítia bezpečnejšie. Dôvodom je napríklad to, že preventívna funkcia kamerových systémov je len ťažko preukázateľná. Rovnako si však občania neuvedomujú svoje práva v súvislosti s kamerovým systémom, čo podporuje tvrdenie o chýbajúcej debate a slabej informovanosti.

Teda zdá sa, že replika prípadu z mesta Como nie je na Slovensku vylúčiteľná.

Povedomie ľudí na Slovensku o ľudských právach je všeobecne veľmi nízke, za čo môže aj debata, popretkávaná mnohými nedostatkami. Weisenbacher však verí, že práve otváranie témy o digitálnych ľudských právach by túto situáciu mohlo pomôcť zmeniť a ľudské práva popularizovať, nakoľko sú ľudia s modernými technológiami a systémami dennodenne konfrontovaní. Dôležité však je, aby ku tomu nedošlo až v momente, keď nastane nejaký veľký problém.

Autorky: Lucia Gavenčiaková, Tereza Vahančíková

Táto publikácia bola vytvorená za podpory Fondu lokálnej investigatívnej žurnalistiky, ktorý je súčasťou projektu Media4Change – Future Story Lab. Ten je organizovaný Európskym Dialógom (Slovensko) a National Institute for Social Integration (Litva) a spolufinancovaný Európskou komisiou – DG CONNECT. 

Podpora Európskej komisie a Európskeho Dialógu pre vytvorenie tejto publikácie nepredstavuje schválenie jej obsahu. Ten odráža iba názory autorov a je na ich výlučnú zodpovednosť. Európska komisia ani Európsky Dialóg nemôžu niesť zodpovednosť za akékoľvek z informácií, ktoré sú v nej obsiahnuté.

O mam

Odporúčame pozrieť

Eurojust: V piatich štátoch podnikli zásah voči pašovaniu tovarov do Ruska

Úrady v Holandsku, Litve, Lotyšsku, Nemecku a Kanade podnikli v januári koordinované zásahy zamerané voči …

Consent choices