EuropskeNoviny.sk
Každé olympijské hry sú výnimočné. Nielen tie tohtoročné, pretože štartujú za neobvykle náročných okolností a bez účasti divákov. Prvá povojnová olympiáda sa konala v britskej metropole, ktorá sa stala symbolom nezlomnej vôle a odvahy. Prípravy na najväčší športový sviatok sa však vymykajú našim dnešným predstavám.
Už od antiky sú olympijské hry oslavou hrdinského zápolenia a túžby víťaziť. Víťaz získal vavrínový veniec, obdiv a slávu, porazení úctu. Londýn sa stal po vojne v Európe symbolom hrdinstva a odhodlania. Hoci mesto bolo stále zničené bombardovaním, vtedajší prezident MOV Sigfrid Edström vyslovil súhlas s konaním letných olympijských hier. Pridelenie tohto statusu Londýnu malo aj ďalšie dôvody. V roku 1944 boli plánované XIII. hry v britskej metropole kvôli vojnovému konfliktu zrušené, podobne ako tie dvanáste v roku 1940 v Helsinkách.
Olympiáda v zbombardovanom meste?
O usporiadanie športového sviatku v roku 1948 sa snažili viaceré významné mestá v USA i švédsky Štokholm. Edström však chcel vyjsť v ústrety aj športovcom z Európy, ktorí by si nemohli dovoliť cestu do Spojených štátov. A tak bolo rozhodnuté! Krajina a zničené hospodárstvo však boli na pokraji krachu. Od polovice roku 1948 síce pomáhal Británii Marshallov plán, na obnovu ekonomiky to však nestačilo. Chýbali mosty, cesty, železnice, prístavy, školy, nemocnice, byty i administratívne priestory.
Poďme do toho, takto sa to podarí!
Do prípravy olympiády sa zapojili športovci, politici, osobnosti zo širokého spoločenského spektra, pomohli sponzori, vlastníci zariadení a budov. Majitelia futbalového štadióna vo Wembley investovali vlastné financie na vybudovanie bežeckých dráh a zrekonštruovali tribúny, vojnoví zajatci vystavali príjazdovú cestu zo železničnej stanice na štadión. Pomohli aj iné krajiny – Fínsko i Švédsko poskytli drevo na výstavbu, Švajčiarsko zasa venovalo športové náradie…
Médiá na čele s BBC využili svoj vplyv
Samozrejme, organizovanie olympiády má aj spoločensko-politické dôvody. Vláda chcela do krajiny prilákať čo najviac návštevníkov najmä zo Spojených štátov a získať prepotrebné devízové zdroje. Ako inak, snahu vládnucich labouristov ostro kritizovali aj opoziční konzervatívci. Prejavila sa však sila médií: Evening Standard a štátna rozhlasová inštitúcia BBC pohrozili, že ak vláda neprevezme garanciu nad usporiadaním hier, na športoviská nevyšlú svojich reportérov a neposkytnú vysielací priestor.
Olympiáda ako vec cti každého Brita
Tisíce dobrovoľníkov denne skoro ráno nastupovali do areálov budúcich športovísk a pracovali bez nároku na akúkoľvek odmenu. Organizácia XIV. letných olympijských hier v Londýne sa postupne stala vecou cti každého Brita. Z vidieka začali prichádzať zvýšené dávky potravín a situácia v meste sa očividne zlepšovala. Stále panoval nedostatok, no spoločenská nálada naberala na optimizme.
Dlhá cesta loďou z Nového Zélandu
Štyri týždne pred plánovaným otvorením hier však Sovietsky zväz začal blokádu západnej časti Berlína, ktorá avizovala hrozbu vypuknutia obrovského konfliktu. Svet sa ocitol v novej, tentoraz studenej vojne. Napriek všetkému do Londýna pricestovalo vyše 4 000 zástupcov z takmer 60 krajín. Napríklad športovci z Nového Zélandu dorazili do dejiska hier po päťtýždňovej plavbe loďou, na ktorej aj trénovali. Otvárací ceremoniál sa konal 29. júla 1948 vo Wembley. Pred vyše 80 000 divákov vyšli na ovál štadióna reprezentanti z 59 krajín sveta. Nadšenie a atmosféra boli neuveriteľne spontánne a srdečné. Po dvanástich rokoch od posledných hier v Berlíne sa nikde nestretlo toľko športovcov.
Olympijský oheň, potlesk a nadšenie
Potlesk po zapálení olympijského ohňa neutíchal. Olympijskú pochodeň z Atén do dejiska XIV. olympijských hier dopravilo 3 590 bežcov – išlo o pokračovanie tradície, ktorá sa začala v Berlíne. Pozdrav atlétov prisahajúcich so zdvihnutou rukou bol zrušený, mnohým pripomínal nacistické gesto. K oblohe vzlietlo 2 500 poštových holubov, ktoré si organizátori museli požičať v Luxembursku, Belgicku a Francúzsku. Nechýbali delové salvy a oheň zapálil britský juniorský šampión v behu John Marks.
Empatie prejavilo aj Československo
Nielen výstavba areálov, dráh a tratí ale aj starostlivosť o športovcov boli témou spolupráce a aj tu pomohlo medzinárodné spoločenstvo. Dánsko, Írsko a Holandsko poslalo do krajiny potraviny, vajcia, syry, ovocie a zeleninu, vtedajšie Československo poskytlo 20 000 fliaš minerálnej vody. Londýnčania sa dokonca dokázali podeliť aj s tým málom, čo dostávali na prídel. Ukázalo sa, že šport spája národy bez ohľadu na príslušnosť. O športovcov sa prostredníctvom leteckých dodávok starali aj Američania a Francúzi nezabudli na tradičné vína z Bordeaux.
V príbehoch odvahy aj Emil Zátopek
-Nielen organizátori, aj samotní športovci museli podstúpiť náročnú cestu s cieľom zúčastniť sa mierového zápolenia. Alžírsky bežec Alain Mimoun napríklad slúžil vo francúzskej koloniálnej armáde a takmer prišiel o nohu. Aj napriek tomu získal v disciplíne na 10 000 metrov striebornú medailu.
-Francúzskeho plavca Alfreda Nakacheho začiatkom roka gestapo zatklo a poslalo do koncentračného tábora v Osvienčime. Tajne trénoval a na olympiáde sa prebojoval až do štvrťfinále v pretekoch 200 metrov prsia.
-Britský boxer Jim Halliday sa v japonskom zajatí zúčastnil na stavbe železnice v džungli, ktorej smutne známou bilanciou bolo 15 000 obetí. Napokon získal bronzovú medailu v ľahkej váhe.
-Športovci z Japonska, Nemecka, Španielska a stále obsadeného Rakúska sa nemohli zúčastniť hier, no vynikajúci nemecký gymnasta Helmut Bantz sa stal trénerom športovcov Veľkej Británie.
-Napriek bojkotu zo strany Sovietskeho zväzu a Rumunska záujemcovia z východného bloku nemali zákaz. Jedným z najpopulárnejších sa stal vynikajúci československý vytrvalostný bežec Emil Zátopek. Získal zlatú i striebornú medailu a aj napriek úžasným úspechom sa ocitol v nemilosti komunistického režimu.
-Z Československa súťažilo v Londýne 87 účastníkov v jedenástich disciplínach – získali 11 medailí, z toho šesť zlatých. V hodnotení národov československí olympionici obsadili ôsme miesto. Najúspešnejšou športovkyňou sa stala holandská bežkyňa Fanny Blankers-Koen, ktorá v Londýne získala štyri zlaté medaily.
Zdá sa že prvá povojnová olympiáda v novodobých dejinách nemala porazených, len víťazov…
