komisia
Ilustračné PHOTO: © European Union.

Komisia odobrila nový produkt s rozpočtom 1,4 mld eur na podporu malých a stredných podnikov

Európska komisia schválila v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci zavedenie nového produktu vo forme záruk na syntetické sekuritizačné tranže v rámci Európskeho záručného fondu, ktorý je pod správou skupiny Európskej investičnej banky (zloženej z Európskej investičnej banky – EIB a Európskeho investičného fondu – EIF), na podporu podnikov zasiahnutých pandémiou koronavírusu v 22 zapojených členských štátoch. Očakáva sa, že nový produkt s predpokladaným rozpočtom 1,4 mld. eur zmobilizuje najmenej 13 miliárd eur na nové úvery pre malé a stredné podniky (MSP), ktorých činnosť ovplyvnila pandémia. Ide o významný príspevok k celkovému cieľu Európskeho záručného fondu zmobilizovať v 22 zúčastnených členských štátoch dodatočné finančné prostriedky do výšky 200 miliárd eur.

Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestagerová zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže v tejto súvislosti uviedla: „Ide o nový produkt, ktorý významne prispeje k celkovému cieľu Európskeho záručného fondu uvoľniť do európskeho hospodárstva až 200 miliárd eur tým, že pomôže pritiahnuť najmenej 13 miliárd eur od finančných sprostredkovateľov na nové úvery malým a stredným podnikom, ktoré boli vážne zasiahnuté pandémiou koronavírusu. Európsky záručný fond, ktorý riadi skupina Európskej investičnej banky, spája podporu z 22 členských štátov a slúži ako doplnok k národným schémam podpory. Naďalej úzko spolupracujeme s členskými štátmi a ostatnými európskymi inštitúciami, aby sme našli funkčné riešenia na zmiernenie hospodárskych dôsledkov pandémie koronavírusu a zároveň zachovali rovnaké podmienky na jednotnom trhu.“

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis dodal: „Pokračujeme v plnení nášho cieľa podporovať podniky v EÚ, zvlášť malé a stredné, pri prekonávaní krízy. Vďaka novému produktu syntetickej sekuritizácie v rámci Európskeho záručného fondu dostanú tie európske podniky, ktoré to naozaj potrebujú, ďalšie finančné prostriedky vo forme nových úverov. Európsky záručný fond je treťou zo záchranných sietí schválených Radou. Obraciame sa tak na členské štáty, aby aj naďalej v plnej miere využívali všetky tri krízové nástroje na podporu zamestnancov a podnikov.“

Európska rada v apríli 2020 schválila zriadenie Európskeho záručného fondu (ďalej len „fond“), ktorý riadi skupina EIB, ako súčasť celkovej reakcie EÚ na pandémiu koronavírusu. Predstavuje jednu z troch záchranných sietí, na ktorých sa Európska rada dohodla s cieľom zmierniť hospodársky vplyv pandémie na pracovníkov, podniky a krajiny. EIB a EIF doteraz schválili projekty z fondu v celkovej hodnote 17,8 mld. Eur, ktoré môžu viesť k mobilizácii investícií v celkovej výške okolo 143,2 mld. eur.

V nadväznosti na oznámenie zúčastnených členských štátov Komisia 14. decembra 2020 odsúhlasila v zmysle pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci zriadenie fondu, príspevky vtedy 21 zapojených členských štátov do fondu, ako aj intervencie vo forme záruk na dlhové nástroje (ako sú úvery) v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci. Komisia potom 16. apríla 2021 v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci schválila účasť Slovinska na fonde a príslušnú výšku jeho príspevku vo forme záruk na dlhové nástroje v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci. Fond poskytuje aj záruky na kapitálové nástroje, ktoré ale nepatria do rozsahu pôsobnosti rozhodnutia z decembra 2020.

Nový produkt v rámci fondu

V súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci oznámilo 22 zúčastnených členských štátov Komisii vytvorenie nového produktu syntetickej sekuritizácie, ktorý sa má realizovať v rámci fondu. Definitívne oznámenie spolu s formálnymi oznámeniami od neskôr zapojených členských štátov bolo doručené 9. augusta 2021.

Syntetická sekuritizácia je finančná technika, pri ktorej východiskový subjekt (napr. banka) identifikuje skupinu existujúcich aktív (napr. portfólio úverov), ktoré má vo svojej súvahe, vytvorí z nej tranže s rôznymi profilmi rizika/výnosov a následne prevedie časť rizika v danej skupine aktív nákupom zábezpeky na konkrétnu tranžu (napríklad záruky na príslušnú rizikovú tranžu) od predajcu zábezpeky. Ako protihodnotu zaplatí východiskový subjekt predajcovi zábezpeky poistnú sumu.

V rámci nového nástroja tak skupina EIB ako predajca zábezpeky poskytne finančnému sprostredkovateľovi ochranu vo forme záruky na konkrétnu rizikovú tranžu v danom portfóliu existujúcich aktív pod podmienkou, že toto portfólio spĺňa určité požiadavky z hľadiska maximálnej veľkosti a obsahuje len tzv. výkonné expozície. Za poskytnutie záruky bude skupina EIG účtovať finančnému sprostredkovateľovi dotovaný záručný poplatok.

Finančný sprostredkovateľ bude musieť v maximálnej možnej miere postúpiť finančnú výhodu z tejto transakcie konečným používateľom nového nástroja, t. j. na MSP, ktoré získajú nové úvery. Finančný sprostredkovateľ bude musieť na vytvorenie nového portfólia úverov na uspokojenie potrieb likvidity MSP použiť vlastné zdroje, ktoré sa uvoľnia z novej skupiny aktív (napr. z úverového portfólia), a pritom dodržať určité podmienky súvisiace s rizikovosťou, objemom a splatnosťou nových úverov. Okrem toho budú podmienky každej transakcie slúžiť finančnému sprostredkovateľovi aj ako stimul pre ďalšie nové úvery.

Viac..  Výrobné ceny v eurozóne v júli medzimesačne vzrástli o 2,3 %

Účelom nového produktu je pomôcť vytvoriť nové, rizikovejšie úvery poskytované finančnými sprostredkovateľmi pre MSP. Cieľom je uvoľniť úverovú kapacitu finančných sprostredkovateľov a predísť tomu, aby sa ich zdroje namiesto do úverov pre MSP presúvali do aktív s nižším rizikom. Riziko takéhoto presunu vyplýva z hospodárskej krízy spôsobenej pandémiou koronavírusu, ktorá môže viesť k zníženiu ratingu súčasných úverových kníh finančných sprostredkovateľov, a tým k zvýšenému dopytu týchto sprostredkovateľov po vlastných zdrojoch.

Posúdenie štátnej pomoci Komisiou

Komisia posúdila nový produkt syntetickej sekuritizácie na základe článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), čo jej umožňuje schváliť opatrenia štátnej pomoci vykonávané členskými štátmi na nápravu závažnej poruchy fungovania ich hospodárstiev.

Komisia dospela k záveru, že produkt syntetickej sekuritizácie prispeje k zvládnutiu hospodárskeho vplyvu pandémie koronavírusu v 22 zúčastnených členských štátoch. Je nevyhnutným, vhodným a primeraným nástrojom na nápravu závažnej poruchy fungovania hospodárstva v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. Na základe toho Komisia schválila záruky z fondu určené na tranže syntetickej sekuritizácie v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci.

Súvislosti

Cieľom fondu je koordinovane riešiť potreby v oblasti financovania zo strany európskych podnikov (najmä MSP), v prípade ktorých sa očakáva, že budú dlhodobo životaschopné, no v súčasnej kríze čelia ťažkostiam v celej Európe. Rozložením úverového rizika na všetky zúčastnené členské štáty možno maximalizovať celkový vplyv fondu pri súčasnom výraznom znížení priemerných nákladov na fond v porovnaní s vnútroštátnymi systémami pomoci.

Možnosť zapojiť sa do fondu majú všetky členské štáty. Doteraz sa zapojilo 22 členských štátov, ktoré spoločne ručia za operácie fondu. Členské štáty sa podieľajú na riadení fondu cez tzv. výbor prispievateľov, ktorý rozhoduje o použití záruky. Patria sem: Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Litva, Luxembursko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko.

V prípade mimoriadne závažných hospodárskych situácií, akou je situácia, ktorej v súčasnosti všetky členské štáty čelia v dôsledku pandémie koronavírusu, umožňujú pravidlá EÚ o štátnej pomoci členským štátom poskytovať podporu na nápravu vážneho narušenia ich ekonomiky. Umožňuje to článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ.

Komisia 19. marca 2020 prijala dočasný rámec štátnej pomoci, ktorý členským štátom umožňuje využívať plnú flexibilitu stanovenú v pravidlách štátnej pomoci a podporiť tak ekonomiku spomalenú pandémiou koronavírusu. Zmenený dočasný rámec dopĺňa celý rad ďalších možností, ktoré už majú členské štáty k dispozícii na zmiernenie sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie koronavírusu v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci. Tieto možnosti sú podrobnejšie opísané v oznámení o koordinovanej hospodárskej reakcii na vypuknutie nákazy COVID-19, ktoré Komisia prijala 13. marca 2020. Členské štáty môžu napríklad v prospech podnikov vykonať všeobecne platné zmeny, na ktoré sa nevzťahujú pravidlá štátnej pomoci (napr. odklad platby daní alebo subvencovanie skráteného pracovného času vo všetkých odvetviach). Takisto môžu podnikom poskytnúť náhradu škody, ktorá im vznikla v dôsledku pandémie koronavírusu a ktorá ňou bola priamo zapríčinená.

Dočasný rámec bude platiť do konca decembra 2021. V záujme právnej istoty Komisia pred uvedenými termínmi posúdi, či túto lehotu treba predĺžiť. Po vyriešení prípadných otázok týkajúcich sa dôverného charakteru informácií bude pod číslami vecí SA.63422-SA.63443 v registri štátnej pomoci na webových stránkach Komisie venovaných hospodárskej súťaži sprístupnená verejne dostupná verzia rozhodnutia.

Viac informácií o dočasnom rámci a ďalších opatreniach, ktoré Komisia prijala na riešenie hospodárskych dôsledkov pandémie koronavírusu, možno nájsť tu.

O mam

Avatar

Odporúčame pozrieť

peniaze

Viac ako 80 percent Slovákov podporuje jednotnú menu euro

Osem z desiatich Slovákov podporuje európsku hospodársku a menovú úniu s jednotnou menou euro. Ako …