Správa o stave únie, Ursula VON DER LEYEN, PHOTO: © European Union 2020 - Source : EP

Správa o stave únie: Reakcie europoslancov

Poslanci v stredu v rámci výročnej rozpravy o stave EÚ diskutovali so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyen o najakútnejších výzvach, ktoré pred Úniou stoja.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen na začiatku svojho druhého prejavu o stave EÚ zdôraznila, že Únia sa rozhodla zareagovať na aktuálnu najväčšiu celosvetovú zdravotnú krízu za posledných sto rokov, najhlbšiu hospodársku krízu posledných desaťročí a najvážnejšiu krízu v dejinách našej planéty “spoločne (…) ako jedna Európa. A môžeme byť na to hrdí”.

Šéfka exekutívy EÚ pripomenula, že Európa dnes patrí medzi svetových lídrov v očkovaní, a zdôraznila, že Únia sa o polovicu svojich vakcín podelila so zvyškom sveta. Aktuálnou prioritou je urýchliť očkovanie na celom svete, pokračovať vo vakcinačnom úsilí v Európe a dôkladne sa pripraviť na budúce pandémie, dodala.

Pri pohľade do budúcnosti predsedníčka EK zdôraznila, že „digitalizácia je zlomovým prvkom” a oznámila zámer predložiť európsky zákon o čipoch, spojiť špičkové výskumné, dizajnové a testovacie kapacity v Únii a koordinovať vnútroštátne investície a investície EÚ v oblasti polovodičov.

V súvislosti so zmenou klímy Ursula von der Leyen vyhlásila, že „keďže ju spôsobuje človek, môžeme s tým niečo urobiť”. Šéfka exekutívy EÚ vyzdvihla Európsku zelenú dohodu, známu tiež pod názvom Európsky ekologický dohovor, a zdôraznila, že Únia je prvou veľkou ekonomikou, ktorá predstavila ucelený balík právnych predpisov zameraných na splnenie klimatických cieľov. Predsedníčka EK sa tiež zaviazala podporiť rozvojové krajiny zdvojnásobením vonkajšieho financovania biodiverzity a prisľúbila pomôcť zelenej transformácii navýšením prostriedkov určených na klimatické opatrenia do roku 2027 o ďalšie štyri miliardy eur.

Šéfka Komisie sa vyjadrila aj k zahraničnej a bezpečnostnej politike, keď okrem iného zdôraznila potrebu zadefinovať európsku politiku kybernetickej ochrany a prijať nový akt o európskej kybernetickej odolnosti. Oznámila tiež zorganizovanie samitu o európskej obrane počas francúzskeho predsedníctva v Rade (ministrov) EÚ, teda v prvej polovici budúceho roka.

Reakcie slovenských europoslancov

Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Správa o stave únie je príležitosťou, kedy sa Komisia zodpovedá za svoje 12 mesačné pôsobenie v prospech občanov Európskej únie. Akým spôsobom napríklad dokázala prispieť k zmierňovaniu dopadov súčasnej krízy spôsobenej pandémiou a k ochrane tých najzraniteľnejších, ako aj čo chce v tejto oblasti robiť ďalej. Medzi často zdôrazňované témy v súčasnosti patrí najmä boj proti klimatickej zmene či podpora digitalizácie. O nič menej dôležitý však nie je ani boj proti chudobe, diskriminácii, za sociálnu spravodlivosť, či opatrenia zamerané na odstraňovanie nezamestnanosti mladých. Tieto a mnohé iné sociálne témy však bohužiaľ Komisia odsúva na vedľajšiu koľaj. To je však potrebné zmeniť. Hospodárske ozdravenie so sebou nielen na Slovensku, prináša aj bezprecedentné zvyšovanie cien. Práve ochrana a minimálne garancia životného štandardu nízkopríjmových skupín obyvateľstva je preto niečo, čím sa musíme začať okamžite intenzívne zaoberať.”

Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Ursula von der Leyen v dnešnom prejave o stave únie venovala veľa priestoru slobodným médiám a vyjadrila vôľu viac im pomáhať a chrániť novinárov. Demokracia vo viacerých členských krajinách sa zhoršuje a slobodné médiá sú medzi prvými, ktoré sa autoritárski lídri snažia dostať pod kontrolu. Zažili sme si to aj my na Slovensku, veď UvDL spomenula vo svojom prejave aj Jána Kuciaka. Navrátenie spravodlivosti na Slovensko nebude možné bez dôslednej ochrany práce slobodných médií a ochrany novinárov, no napriek tomu sa v našej domácej verejnej debate úzko zameriavame len na reformu justície. Ministerstvo kultúry, ktoré má na starosti tvorbu zákona na ochranu novinárov, trestuhodne mešká s jeho prípravou. Už 21. septembra bude na Slovensku misia Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, ktorej som súčasťou. Budeme sa samozrejme pýtať na pokračujúcu reformu spravodlivosti, ale podstatný priestor budeme venovať aj ministerstvu kultúry, ktoré malo do parlamentu predložiť zákon chrániaci prácu novinárov už v lete. Vítam, že predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen považuje rozširovanie Európskej únie v krajinách západného Balkánu za kľúčové a oceňujem, že na konci septembra navštívi tento región, aby krajinám vyslala jasný signál, že Európa je pripravená na prístupové procesy. Západný Balkán čakajú nové európske investície, ktoré pomôžu oživiť prístupový proces a pritiahnuť krajiny bližšie k únii.”

Miroslav Číž (S&D, SK) uviedol: „Európska únia ako aj celý svet nepochybne prechádza turbulentným obdobím. Správa o stave únie z minulého roka predstavila balík NextGenerationEU, ktorého cieľom je sprostredkovať členským štátom finančné prostriedky na obnovu hospodárstva po pandémií. Tento rok sociálni demokrati žiadali Komisiu, aby šla o krok ďalej a predstavila komplexný európsky zákon na boj proti chudobe ako súčasť úplného vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv (EPSP). Predsedníčka EK Ursula von der Leyen na túto požiadavku reflektovala a potvrdila, že boj proti chudobe prostredníctvom EPSP bude v centre pracovného programu Komisie na budúci rok so zámerom zabezpečiť dôstojne miesta a spravodlivé pracovné podmienky. Pozitívne vnímam, že v príhovore tiež podporila našu požiadavku k spravodlivému zdaňovaniu. Je nesmierne dôležité, aby sme v najbližšom období prijali reformu daňových a fiškálnych pravidiel vrátane rýchleho vykonávania dohody o minimálnej daňovej sadzbe z prímov právnických osôb. Prostredníctvom spravodlivého zdaňovania môžeme získať finančné zdroje na podporu a rozvoj sociálneho piliera. Oceňujem aj to, že rok 2022 má byť vyhlásený za rok mládeže. Napomôcť vytvárať európsku identitu u mladých bude jednoznačne kľúčové pre budúcnosť EÚ. V nadchádzajúcom období bude dôležité, aby všetky tri hlavné európske inštitúcie dokázali dosahovať kompromisy a efektívne prijímať legislatívu, ktorá pomôže prehĺbiť sociálnu dimenziu Európskej únie.”

Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Napriek istému pokroku v boji proti koronakríze, schváleniu národných plánov obnovy slúžiacich ako hlavný nástroj v oživovaní pandémiou utlmenej ekonomiky ostáva pred Európskou úniou a najmä jej štátmi veľa práce. V prvom rade musíme posilniť strategickú autonómiu únie v priemysle, čo ukazuje napríklad nedostatok polovodičov a rôznych nerastných surovín, ktoré sú nevyhnutné pre úspešný prechod k zelenšej a digitálnej ekonomike, ale ako ukazuje neúspech misie v Afganistane a prevzatie moci Talibanom, strategickú autonómiu treba budovať aj v oblasti obrany. Táto Európska komisia chcela byť geopolitickou, ale zatiaľ to tak nie je. Pokiaľ ide o vakcinačný proces, aj tu sú veľké rozdiely v miere zaočkovania medzi jednotlivými štátmi únie a stále sme od farmaceutických firiem nedostali na stôl upravenú vakcínu, ktorá bude účinnejšou aj proti aktuálnym typom variantov. V oblasti zelených reforiem musíme zabráni tomu, aby ich cenu platili slabšie sociálne vrstvy obyvateľstva zvýšenými účtami za energie.”

Viac..  Slovensko poskytne Afganistanu 500-tisíc eur na humanitárnu pomoc

Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Predsedníčka Komisie vyzdvihla urgentnosť klimatickej krízy, no som rád, že sa zamerala aj na spravodlivosť jej riešenia. Som presvedčený, že dušou riešenia klimatickej krízy musí byť práve spravodlivosť. Pomáhať musíme tým, ktorí to potrebujú, nie tým, ktorí si to dokážu vylobovať. Náklady na boj s klimatickou krízou musia niesť tí, ktorí znečisťujú, nie tí, ktorí na to doplácajú. Potrebujeme podporiť prechod na lokálne zelené energie, zvýšiť našu energetickú bezpečnosť a odolnosť, a zabezpečiť spravodlivosť pre všetkých. Toto bude patriť medzi moje priority ako v Európskom parlamente, tak aj na Slovensku. A ako povedala Ursula von der Leyen, keď sa spojíme, dokážeme aj nemožné.”

Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Predsedníčka Komisia EÚ dobre zhodnotila úspechy v boji proti pandémii. Napríklad nákup vakcín mal síce zlý začiatok, ale dobrý koniec – sľub o zaočkovanosti obyvateľstva EÚ Komisia splnila. Covid pasy taktiež priniesli pozitívne efekty nielen pre turistov, ale aj pre celú ekonomiku. Potešilo, že si VdL všimla a ocenila vyšetrovanie veľkých káuz na Slovensku aj to, že spomenula Jána Kuciaka. Verím, že Komisia bude v budúcnosti pristupovať k problematike právneho štátu systematicky. Očakával som väčší dôraz na potrebu prípravy plánu udržateľnosti verejných financií, vzhľadom na súčasnú výšku verejných dlhov a ich trend. Tiež som očakával viac o politicky ťažkých reformách. Napríklad to, že by členské štáty dostali z fondu obnovy kompenzáciu politických nákladov nepopulárnych a súčasne potrebných krokov, alebo aj to, že reformy bude viac realizovať aj EÚ: zvýši transparentnosť, harmonizáciu oprie viac o analýzy najlepších praktík členských štátov či analýzy hodnoty za peniaze.”

Michal Šimečka (RE, SK) uviedol: „Máme za sebou rok, v ktorom Európska únia ukázala pochybovačom svoju silu – spoločne sme sa so 70 percentami zaočkovaných dospelých vypracovali na lídra vo vakcinácii, a spoločne sme pomocou Fondu obnovy naštartovali oslabenú ekonomiku oveľa rýchlejšie, ako sa po zlyhaniach predošlej finančnej krízy čakalo. Ukázali sme, že sa dokážeme poučiť zo svojich chýb, no chybám potrebujeme aj predchádzať. Preto som znepokojený nedostatočnou reakciou EÚ na vývoj v Maďarsku, Poľsku, ale aj v ďalších krajinách, kde lídri zabudli na dobrovoľne zložený sľub dodržiavať európske hodnoty demokracie a základných práv. Akokoľvek veľkolepé sú naše budúce plány v boji s klimatickou krízou a posilnením našej obranyschopnosti, pokiaľ sa EÚ rozdelí na združenie demokratických a autoritárskych krajín, nemajú šancu na úspech. Potrebujeme na tomto poli zabrať, a ja ako spravodajca EP pre demokraciu a právny štát pre to urobím všetko.”

Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Predsedníčka Európskej komisie zdôraznila význam tvoriacej sa Zdravotnej únie, ktorá má integrovať zdravotnícke systémy členských štátov. Bez ohľadu na pandémiu, ide o obrovský krok vpred, vďaka ktorému budú zachraňované životy občanov a naše nemocnice aj lekári v teréne budú mať prístup k najmodernejšiemu vybaveniu a najaktuálnejším informáciám.”

Michal Wiezik (EPP, SK) uviedol: „Rozprava o stave Únie sa niesla v duchu ponaučení z pandémie koronavírusu, čo bolo očakávané. Bohužiaľ som osobne dúfal v trochu väčší dôraz na klimatickú zmenu a stratu biodiverzity. Odznelo, že sme pripravení robiť viac, sme dokonca pripravení zdvojnásobiť externé náklady na biodiverzitu s dôrazom na menej rozvinuté krajiny, no paradoxne sme nepočuli nič o stave lesov, praktikách v poľnohospodárstve či animal welfare v európskom priestore. Teší ma, že EÚ je pripravená zvýšiť snahy o záchranu klímy a žiada takéto záväzky aj od svojich partnerov vo svete. Klimatické ambície musia byť nasledované globálnym úsilím, klíma je len jedna a nepozná hranice. Ak vieme konať spoločne, vieme konať rýchlo – dúfam, že to bude platiť aj v prípade klimatickej krízy.”

Video reakcie slovenských poslancov sú k dispozícii tu.

Reakcie zástupcov poslaneckých klubov v EP

Manfred WEBER (EPP, DE) poukázal na sociálne a hospodárske následky krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a zdôraznil, že Európa sa musí okamžite zamerať na tvorbu pracovných miest, a to aj v sektore zdravotníctva – poukazujúc pritom na pozíciu EÚ ako lídra v oblasti výskumu a výroby vakcín. Zasadil sa tiež za núdzový obchodný program medzi EÚ a USA zameraný na odvetvie mobility a digitálny sektor, znižovanie byrokratickej záťaže, posilnenie európskej obrany prostredníctvom síl rýchlej reakcie a transformáciu Europolu na európsku FBI.

Iratxe GARCÍA (S&D, ES) vyhodnotila boj EÚ proti pandémii a jej následkom pozitívne: „70% obyvateľov je zaočkovaných, sloboda pohybu je opäť realitou a prostriedky EU pre budúce generácie (NextGenerationEU) sa už distribuujú,” uviedla. Ocenila tiež transformáciu na zelenú ekonomiku, ktorá už prebieha, kritizovala však nedostatok opatrení na „zaistenie blahobytu občanov”, poukazujúc pritom na prehlbovanie nerovností v dôsledku krízy, ktorá zasiahla najviac tých najzraniteľnejších.

Dacian CIOLOŞ (RE, RO) kritizoval Komisiu za to, že trávi priveľa času diplomaciou v Rade namiesto toho, aby ho trávila s Parlamentom pri tvorbe politík. Európske hodnoty sú základom Únie, zdôraznil a vyzval v tejto súvislosti Komisiu, aby začala využívať takmer rok starý no dosiaľ nepoužitý mechanizmus, ktorý podmieňuje prístup k fondom EÚ dodržiavaním zásad právneho štátu, a zabránila tak financovaniu neliberálnych hnutí v mnohých častiach Európy, kde dochádza k erózii nezávislého súdnictva, vraždám novinárov a diskriminácii menšín.

O mam

Avatar

Odporúčame pozrieť

simecka

Michal Šimečka: Stav EÚ je lepší než mnohí očakávali pred rokom. VIDEO

Videoblogy europoslancov, poslancov a analytikov nájdete TU.   Zdieľaj článok na Facebooku Zadajte Váš e-mail …