Afganistan - EÚ. PHOTO: ©European Union 2020 - Source: EP

Afganistan: Europoslanci požadujú osobitný vízový program pre ženy hľadajúce ochranu

Európsky parlament vo štvrtok odsúdil násilné prevzatie moci v Afganistane a vyzval na posilnenie humanitárnej pomoci a koordinované úsilie zamerané na ochranu najzraniteľnejších osôb. Stalo sa tak prostredníctvom nelegislatívneho uznesenia, ktoré plénum schválilo pomerom hlasov 536 (za): 96 (proti): 50 (zdržalo sa hlasovania).

Poslanci vyjadrili zhrozenie zo správ o násilnostiach a popravách, nábore detských vojakov, potláčaní pokojných protestov a prejavov nesúhlasu a obmedzovaní ľudských práv, najmä pokiaľ ide o ženy a dievčatá. Parlament v tejto súvislosti vyzval EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali na uľahčení ďalšej evakuácie ohrozených občanov Únie a Afgancov, a to najmä prostredníctvom bezpečných koridorov.

Podpora susedných krajín a pomoc osobám utekajúcim pred Talibanom

Mnoho afganských utečencov sa bude v prvom rade usilovať o ochranu v susedných krajinách, zdôrazňujú poslanci. EÚ by preto podľa nich mala tieto krajiny podporiť a pomôcť vytvoriť humanitárne koridory na poskytovanie potravinovej pomoci, vody, hygienických služieb a liekov. Takáto podpora však nie je alternatívou k plnohodnotnej európskej azylovej a migračnej politike, ktorá by sa mala zamerať na presídľovanie najviac ohrozených a najzraniteľnejších osôb a ktorej súčasťou by mal byť aj osobitný vízový program pre afganské ženy hľadajúce ochranu pred režimom Talibanu, uvádza sa v uznesení.

Parlament vyzval členské štáty, aby opätovne posúdili súčasné a nedávne žiadosti o azyl vrátane zamietnutých žiadostí. Poslanci v tejto súvislosti zdôraznili, že za žiadnych okolností nesmie dôjsť k núteným návratom do Afganistanu. Parlament tiež opäť požiadal Komisiu, aby predložila legislatívny návrh týkajúci sa humanitárnych víz. Zároveň vyzval vlády členských štátov na rovnaké rozdelenie zodpovednosti v oblasti poskytovania ochrany.

Operačná spolupráca s Talibanom, nie však oficiálne uznanie

Operačná angažovanosť s vládou Talibanu je potrebná z logistických a humanitárnych dôvodov za účelom poskytnutia humanitárnej pomoci civilistom v núdzi a zaistenia bezpečného prechodu pre cudzích štátnych príslušníkov a Afgancov, ktorí chcú opustiť krajinu, uvádza sa v uznesení. Kontakt s Talibanom by však mal zostať prísne obmedzený na tieto účely, zdôrazňujú poslanci. Podmienky na politické uznanie vlády Talibanu, ktorý prevzal moc v krajine vojenskou cestou a v súčasnosti ničí výsledky úsilia za posledných 20 rokov, neboli dosiaľ splnené, dodáva schválený text.

Varovný signál pre Európsku úniu

Stiahnutie USA a medzinárodných síl z Afganistanu je prejavom kolektívneho zlyhania západnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a stratégie, priznávajú poslanci zdôrazňujúc, že z tohto vývoja sa musí západný svet poučiť. Kolektívne zlyhanie v Afganistane by zároveň mohlo byť strategickou výhodou pre nezápadné mocnosti a susedné krajiny, najmä Pakistan, ako aj Čínu a v menšej miere pre Rusko, dodávajú. EÚ musí do budúcnosti výrazne posilniť svoju schopnosť konať samostatne, zdôrazňujú poslanci. Parlament v tejto súvislosti vyzval na zintenzívnenie spolupráce členských štátov EÚ v oblasti obrany a vybudovanie skutočnej európskej obrannej únie.

Reakcie slovenských poslancov

Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Chaotické ukončovanie 20 ročnej vojenskej misie, opätovné uchopenie moci zo strany Talibanu, zmätok pri odchode z krajiny a zhoršená humanitárna situácia vyvolávajú veľké množstvo otázok. Afganistan je symbolom absolútneho zlyhania konceptu tzv. globálneho šírenia demokracie. Teda pretláčania západných hodnôt, videnia sveta, či konceptu ľudských práv v akýchkoľvek podmienkach a bez dostatočného zohľadnenia historického kontextu, väzieb a ak je to potrebné aj za použitia sily. Na to musíme pamätať pri koncipovaní a následnej realizácii zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie. Neexistuje viac priestor na akékoľvek „dobrodružstvá.” Spojenecké angažovanie sa v Afganistane nás stálo príliš veľa, bohužiaľ aj vrátane ľudských obetí. Dialo sa tak pritom bez toho, aby mala Európa na vývoj v krajine akokoľvek významný dosah a vplyv. Otázky týkajúce sa autonómnejšieho rozvoja európskej obrannej a bezpečnostnej politiky preto považujem za absolútne legitímne.”

Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Afganistan je poučením o tom, že ako Európania musíme viac investovať do vlastnej obranyschopnosti. Členské štáty EÚ sa musia z tohto vývoja ostatných dní poučiť a v oblasti obrany sa posunúť smerom k strategickej autonómii EÚ. Preto aj s ohľadom na súčasnú situáciu v krajine podporujem tesnejšiu obrannú spoluprácu v rámci EÚ a postupné budovanie spoločného európskeho piliera obrany v rámci NATO. Európska únia potrebuje vojenské spôsobilosti, prostredníctvom ktorých bude môcť reagovať na krízy vo svojom širšom susedstve, ktorého je aj Afganistan súčasťou.”

Miroslav Číž (S&D, SK) uviedol: „Situácia v Afganistane je naozaj komplikovaná a rýchlosť, ktorou Taliban získal kontrolu nad krajinou, zaskočila takmer každého analytika. EÚ musí aj naďalej jednať jednotne a hľadať spoločnú pozíciu, aby promptne reagovala na vyvíjajúcu sa situáciu prostredníctvom relevantných platforiem. Kľúčové bude nastaviť funkčné komunikačne kanály s Talibanom, ktorý má celú krajinu de facto plne pod kontrolou. Afganistanu aktuálne reálne hrozí obrovská humanitárna katastrofa, keďže ide o jednu z najchudobnejších krajín sveta, ktorá bola tento rok okrem iného zasiahnutá aj nevídaným suchom. Krajina bojuje s akútnym nedostatkom potravín a situácia občanov sa po prebratí moci Talibanom ešte viac zhoršila. Preto je nevyhnutné, aby EÚ pokračovala v poskytovaní humanitárnej pomoci Afganistanu, ktorý je geopoliticky dôležitou krajinou. EÚ by tiež mala vynaložiť úsilie na zachovanie vnútroštátnej stability, aj kvôli hroziacej migračnej kríze, ktorá by v prípade ďalších nepokojov mohla vzniknúť.”

Lucia Ďuriš Nicholsonová (RE, SK) uviedla: „Afganistan je bohužiaľ skutočnou humanitárnou, bezpečnostnou a ekonomickou a aj migračnou krízou dnešných dní. EÚ by mala vyvodiť dôsledky z tohto kolektívneho zlyhania a pripraviť sa na možné dôsledky aj v bezpečnostnej oblasti vrátane zvýšenej hrozby terorizmu. Najviac poľutovaniahodné je, že aj táto kríza postihne najzraniteľnejšie skupiny, najmä afganské ženy, dievčatá a etnické menšiny, ktoré už teraz trpia prebiehajúcim útlakom zo strany Talibanu. Istá forma komunikácie s Talibanom aj zo strany EÚ bude zrejme nevyhnutá, avšak to nemôže mať za následok vytváranie dojmu o jeho oficiálnom uznaní, najmä nie v situácií, ak bude naďalej dochádzať k porušovaniu ľudských práv a základných slobôd žien a dievčat. EÚ by mala vyvodiť dôsledky z tohto kolektívneho zlyhania, výrazne posilniť svoju schopnosť konať autonómne, zlepšiť kapacitu v zahraničnej a bezpečnostnej oblasti.”

Viac..  Lucia Ď. Nicholsonová: Koho zrazila pandémia Covidu na kolená? Mladých.

Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Dramatický vývoj situácie okolo Afganistanu iba dokazuje, že tak v EÚ, ako aj v NATO potrebujeme veľmi úprimnú diskusiu o tom, ako je možné, že zlyhávame v takých misiách ako táto. 20 rokov vojenského angažovania sa a investovania miliárd dolárov medzinárodného spoločenstva na čele s USA do Afganistanu, sa aj s nami podporovanou vládou v Kábule zrútilo za niekoľko týždňov a viedlo k hladkému odovzdaniu moci toľko kritizovanému Talibanu. Víťazom tohto ťaženia sú bohužiaľ iba veľké zbrojárske firmy. Potvrdzuje sa aj to, čo zdôrazňujem už dávno, ako veľmi potrebujeme v únii budovať strategickú autonómiu a posilňovať svoju autonómiu aj vo vzťahoch s našim najväčším bezpečnostným spojencom – USA a zároveň viesť kritický dialóg v oblasti upevňovania regionálnej bezpečnosti aj s ďalšími partnermi, v tomto prípade najmä s Čínou a Ruskom. Aj keď sa nám prieči uznať novú vládu Talibanu v Afganistane, ak myslíme vážne naše reči o tom, ako nám záleží na dodržiavaní právneho štátu a najmä práv žien v tejto krajine a nechceme dopustiť exodus státisícov miliónov trpiacich ľudí, musíme sa čo najrýchlejšie angažovať do dialógu aj s týmto nedemokratickým režimom. Ide totiž o stabilizáciu celého regiónu a zabránenie vzplanutiu novej migračnej vlny a vyžiada si to bohužiaľ ďalšie stovky miliónov eur aj z rozpočtu únie.”

Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Afganistan teraz potrebuje našu spoločnú pomoc. Ako silná a jednotná Európa musíme vyčleniť dostatok prostriedkov na humanitárnu pomoc. Ľudia, ktorí sú pre svoje názory priamym terčom Talibanu potrebujú našu pomoc, ako aj milióny žien, mužov a detí, ktorí čelia chudobe a hladu. Musíme sa dožadovať, aby Taliban dodržiaval základné ľudské práva, ako je napríklad aj vzdelanie dievčat či právo žien pracovať. Európa musí byť solidárna a zaviazať sa prijať utečencov a pomôcť žiadateľkám a žiadateľom o azyl. Afgankám a Afgancom budeme vedieť pomôcť lepšie, pokiaľ budeme jednotní. Podobne ako pri iných oblastiach – boj s klimatickou krízou, pandémiou, či ekonomickými krízami – aj v tomto prípade platí, že nie menej, ale viac Európy je odpoveďou.”

Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Málo spomínaná lekcia z Afganistanu je, že podpora demokracie, trhovej ekonomiky či ľudských práv na celom svete má aj svoje náklady a zdroje sú obmedzené, a teda je nevyhnutné sledovať aj jej efektívnosť. Nerezignujme na ňu. Ale pristupujme k nej rozumne, s vedomím, že v možnostiach demokratických štátov nie je ochrana každého diskriminovaného človeka na celom svete. Vyzerá to nehumánne, ale nehumánny je opak, vyplytvanie zdrojov na pomoc, ktorá neprinesie výsledky. Na efektívnu pomoc potom neostanú. EÚ by mala tlačiť na to, aby boli na začiatku podobných zahraničných misií verejnosti poskytnuté informácie o tom, aký je ich cieľ, aký výsledok sa dá reálne očakávať a aké budú približne ich náklady.”

Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Diskusia s Josepom Borrellom priniesla len zopakovanie jeho skôr prezentovaných postojov v otázke riešenia situácie v Afganistane. Odchod z Afganistanu priniesol množstvo ponaučení, avšak debaty o spoločnej európskej armáde, ktoré sú prítomné už 20 rokov a dodnes nie je v členských krajinách EÚ vôľa takúto armádu zriadiť, považujem za abstraktné. Čo považujem za prvoradé, a čo ukázala aj naša závislosť na infraštruktúre amerického spojenca pri evakuácii Kábulu, je spoločné investovanie do armádnej infraštruktúry a technologického vybavenia, ako aj získavania, spracovania a vyhodnocovania spravodajských informácií.”

Michal Šimečka (RE, SK) uviedol: „V Afganistane naďalej hrozí bezprostredné nebezpečenstvo ľuďom, ktorí spolupracovali s európskymi vládami a ozbrojenými silami a doteraz sa nám ich nepodarilo evakuovať. V tomto úsilí musíme pokračovať, kým Taliban skonsoliduje moc. Zároveň je zrejmé, že bežné Afganky a Afganci sa po ozbrojenom konflikte a pandémii koronavírusu nezaobídu bez navýšenia humanitárnej pomoci – potrebuje ju až 18 miliónov z nich, teda takmer polovica obyvateľstva. Môžeme tým predísť tomu, aby sa milióny ľudí v núdzi dali na útek.”

Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Súčasná situácia v Afganistane je zlyhaním posledných troch amerických administratív. Európska únia musí v súčasnosti posilniť svoje bezpečnostné zložky a viac sa sústrediť na ochranu pred terorizmom. Zároveň musíme pomocou tlaku na vládu v Kábule a na jej spojencov v Rusku, Číne, či v Pakistane tlačiť, aby zachovala aspoň časť ľudských a občianskych práv, ktoré sa za posledných dvadsať rokov podarilo dosiahnuť.”

Michal Wiezik (EPP, SK) uviedol: „Afganská kríza bohužiaľ naplno ukázala, ako je EÚ závislá od vojenskej sily USA. Tak, ako reflektoval vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Borrell, musíme sa z tejto tragédie poučiť a musíme byť sebakritickí. EÚ musí byť počuť. Musíme sa snažiť o väčšiu autonómiu pre rozhodovanie a aktivity vo svete a byť ambicióznejší. Vzhľadom na migráciu bude podľa mňa dôležitá lepšia spolupráca EÚ s tretími krajinami. Afganci si zaslúžia našu ochranu.”

Video-reakcie poslancov Bilčíka a Šimečku je k dispozícii tu, video-reakcia poslanca Hajšela je k dispozícii tu.

O mam

Avatar

Odporúčame pozrieť

hojsik

Martin Hojsík: Moje obavy o osud novely zákona o ochrane prírody sa potvrdili

BRATISLAVA – Hnutie Sme rodina stiahlo svoj podpis k novele zákona o ochrane prírody a …