farmar
Ilustračné PHOTO: © European Union-EP.

Z farmy na stôl: nová stratégia EÚ pre zdravšie a udržateľnejšie potraviny

Reforma potravinových systémov EÚ by mala priniesť zdravšie potraviny, znížiť environmentálnu stopu poľnohospodárstva a zaistiť potravinovú bezpečnosť a spravodlivú odmenu pre farmárov.

Vyplýva to z nelegislatívneho uznesenia, ktoré v stredu pomerom hlasov 452 (za): 170 (proti): 76 (zdržalo sa hlasovania) schválil Európsky parlament. Poslanci privítali stratégiu „Z farmy na stôl” a zdôraznili, že na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody vrátane cieľov v oblasti klímy, biodiverzity, nulového znečistenia a verejného zdravia je dôležitá produkcia udržateľných a zdravých potravín.

Parlament poukázal na potrebu posilniť udržateľnosť vo všetkých častiach potravinového dodávateľského reťazca a zopakoval, že v tomto úsilí zohráva úlohu každý občan – od farmára až po spotrebiteľa. Poslanci žiadajú, aby Komisia zintenzívnila úsilie o posilnenie postavenia poľnohospodárov v dodávateľskom reťazci, a to aj úpravou pravidiel hospodárskej súťaže. Cieľom tohto opatrenia je zaistiť farmárom spravodlivý podiel na zisku z udržateľne vyrábaných potravín.

Ďalšie odporúčania poslancov

Poslanci navyše v jednotlivých oblastiach presadzujú:

Zdravšie potraviny

vedecky podložené odporúčania EÚ týkajúce sa zdravého stravovania – vrátane povinného označenia výživovej hodnoty na prednej strane balenia;

potrebu riešiť nadmernú konzumáciu mäsa a vysoko spracovaných potravín s veľkým obsahom soli, cukru a tuku, a to aj stanovením maximálnych prípustných úrovní ich príjmu;

Pesticídy a ochrana opeľovačov

zlepšenie procesu schvaľovania pesticídov a dôslednejšie monitorovanie ich uplatňovania v záujme ochrany opeľovačov a biodiverzity;

záväzné ciele v oblasti znižovania používania pesticídov – členské štáty by mali tieto ciele realizovať prostredníctvom svojich strategických plánov v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky;

Emisie skleníkových plynov (GHG)

reguláciu a stanovenie ambicióznych cieľov zníženia emisií z poľnohospodárstva a s ním súvisiaceho využívania pôdy, ktorých súčasťou by mali byť aj prísne kritériá na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na báze biomasy, a to v rámci balíka predpisov „Fit for 55″ na splnenie klimatických cieľov EÚ do roku 2030

potrebu obnoviť a posilniť prirodzený záchyt uhlíka;

Dobré životné podmienky zvierat

spoločné, vedecky podložené ukazovatele dobrých životných podmienok zvierat v záujme rozsiahlejšej harmonizácie na úrovni celej EÚ;

posúdenie súčasných právnych predpisov EÚ s cieľom zistiť, či sú potrebné zmeny;

postupné ukončenie používania klietok v živočíšnej výrobe v EÚ;

povolenie dovozu živočíšnych produktov z krajín mimo EÚ len pod podmienkou, že spĺňajú normy EÚ;

Ekologické poľnohospodárstvo

zväčšenie plochy ekologicky obhospodarovanej pôdy v EÚ do roku 2030;

podporu dopytu prostredníctvom iniciatív v oblasti propagácie, verejného obstarávania a zdaňovania.

Vyhlásenia spravodajcov

Herbert Dorfmann (EPP, IT), spravodajca z Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (AGRI), uviedol: „Zodpovednosť za udržateľnejšie poľnohospodárstvo musí byť spoločným úsilím poľnohospodárov a spotrebiteľov. Naši farmári robia v tomto smere veľa už teraz. Ak od nich právom žiadame, aby ešte viac znížili používanie pesticídov, hnojív a antibiotík, musíme ich aj podporiť. Inak sa produkcia presunie do krajín mimo EÚ. Zabezpečenie dostupnosti potravín za primerané ceny musí byť aj naďalej našou prioritou.”

Anja Hazekamp (Ľavica, NL), spravodajkyňa z Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI), uviedla: „Súčasné politiky EÚ sa opierajú o ekologicky škodlivé modely poľnohospodárstva a vytvárajú podmienky na dovoz neudržateľných produktov. Navrhujeme konkrétne opatrenia, ktoré vrátia náš potravinový systém do planetárnych medzí. Chceme to dosiahnuť podporou miestnej produkcie potravín a odklonom od intenzívneho chovu hospodárskych zvierat a monokultúrneho pestovania plodín s výrazným používaním pesticídov. Udržateľný potravinový systém je kľúčový aj pre budúcnosť poľnohospodárov.”

Reakcie slovenských poslancov

Monika Beňová (S&D,SK) uviedla: „Cieľom stratégie „Z farmy na stôl” musí byť najmä posilnenie potravinovej bezpečnosti, ale aj zaistenie spravodlivého systému odmeňovania pre poľnohospodárov. Poľnohospodárstvo je totiž stále aj významným zdrojom obživy predovšetkým vo vidieckych oblastiach. Záujem o prácu v agrosektore sa pritom postupne znižuje a priemerný vek v ňom pôsobiacich pracovníkov narastá. Aj pripravovaná reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky preto musí myslieť na zatraktívnenie podmienok, aby bolo možné prilákať aj mladých ľudí. Nové technologické postupy súvisiace s ochranou klímy si totiž budú vyžadovať vysokokvalifikovaných odborníkov. Produkciu zdravých, vysokokvalitných potravín považujem za právo európskeho spotrebiteľa. Našou povinnosťou je pomôcť mu toto právo zabezpečiť. Zároveň tiež naplniť podmienku, že zdravé potraviny musia byť zároveň cenovo dostupné.”

Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Stratégia Z farmy na stôl je kľúčová pre znižovanie emisií skleníkových plynov, ktoré si za cieľ stanovila Európska zelená dohoda. Produkcia potravín v Európe musí byť udržateľnejšia a ekologickejšia, čo sa dá dosiahnuť redukciou tvorby CO2, ale aj znížením používania nebezpečných pesticídov a hnojív. Pred schválením tejto stratégie si musíme dať pozor na to, aby priniesla skutočne zelené opatrenia. Zároveň je dôležité, aby si európski farmári udržali svoju prácu, aby ich podnikanie bolo zmysluplné, a aby sa naďalej potraviny pestovali v celej Európe vrátane Slovenska. Presúvanie poľnohospodárskej výroby mimo EÚ by bolo kontraproduktívne – znamenalo by nižšiu kvalitu našich potravín, vyššiu tvorbu emisií CO2 mimo EÚ a zvýšenie potravinovej závislosti Európy na zahraničných zdrojoch.”

Miroslav Číž (S&D, SK) uviedol: „Ide o stratégiu, ktorá má významný dopad na Európsky poľnohospodársky priemysel. Jej cieľom je vytvoriť potravinový reťazec, ktorý by mal mať neutrálny, alebo pozitívny vplyv na životné prostredie, chrániť biodiverzitu a produkovať zdravé a kvalitné potraviny a to všetko aj prostredníctvom miliardových investícií do výskumu a inovácie. V Parlamente sme sa po takmer roku a pól vyjednávania medzi výborom pre poľnohospodárstvo (AGRI) a výborom pre zdravie a životné prostredie(ENVI), dostali ku kompromisu. Jeho dosiahnutie nebolo jednouché, svedčí o tom aj 2295 pozmeňovacích návrhov, ktoré boli k tejto správe podané. Náročnosť dosiahnutia kompromisu jednoznačne vyplýva z čiastočne rozdielnych cieľov výborov ENVI a AGRI. Dohoda sa podarila, kompromisy sú na stole a ani jedna zo strán nie je úplne spokojná. Isté ale je, že najbližšie obdobie transformácie k udržateľnému hospodárstvu bude veľmi náročné. Preto som privítal závery Rady, ktorá žiada zabezpečenie dostatku a dostupnosti potravín, spravodlivého príjmu a silnej podpory pre prvovýrobcov ako sprievodných podmienok pre dosiahnutie klimatickej neutralite EÚ do roku 2050. Zároveň je dôležité apelovať aj na to, že legislatívne návrhy vyplývajúce z tejto stratégie budú založené na vedecky podložených hodnoteniach vplyvu a primeraného rešpektu k problému potravinovej sebestačnosti.”

Viac..  Eugen Jurzyca počas rozpravy v Bruseli: Roky hovorím, že eurofondy majú ísť na platy učiteľov. VIDEO

Lucia Ďuriš Nicholsonová (RE, SK) uviedla: „Stratégia „z farmy na stôl” je veľmi potrebný prvý krok k zabezpečeniu zdravých potravín pre všetkých a zaisteniu, aby spôsob, akým sa potraviny v EÚ spracúvajú a konzumujú, rešpektoval obmedzenia Zeme, ktorá už prestáva stíhať neustálemu rastúcemu tempu našej spotreby a využívaniu prírodných zdrojov. Bez zmien v európskom poľnohospodárstve bude príroda a klíma trpieť čoraz viac. Je preto z dlhodobého hľadiska nevyhnutné, podporiť rozvoj iniciatív na zlepšenie udržateľnosti v celom potravinovom reťazci – od znižovania škodlivých vstupov, zastavenia straty biodiverzity a v záujme riešenia zmeny klímy, cez spoluprácu so spracovateľmi potravín a maloobchodom s cieľom ponúkať zdravšie potraviny s lepšou environmentálnou stopou až po sprehľadnenie informácií o potravinách, aby sa spotrebitelia mohli rozhodovať na základe lepších informácií. Na druhej strane, je však rovnako dôležité prostredníctvom adresných nástrojov a politík zabezpečiť, aby cena za napĺňanie predsavzatí zo stratégie, nebola pre európskych poľnohospodárov privysoká a zachovala sa ich konkurencieschopnosť.”

Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Určite chcem, aby potraviny, ktoré konzumujeme, boli nielen zdravé, bezpečné, ale aj cenovo dostupné a aby boli v čo najväčšej miere vyprodukované u nás doma, alebo aspoň v rámci EÚ a to s čo najšetrnejším spôsobom voči životnému prostrediu a klíme. Bez skutočných zmien aj v spôsobe produkcie potravín bude príroda a klíma trpieť čoraz viac. Aj preto sa v novej stratégii “Z farmy na stôl” určite každému páči snaha znížiť používanie pesticídov a hnojív a zvyšovanie výmery ekologického poľnohospodárstva. Musíme to ale urobiť tak, aby nedochádzalo k zničujúcim poklesom produkcie mäsa, obilnín a dokonca aj ovocia, ani k citeľnému zníženiu príjmov poľnohospodárov, čo avizovali ako hrozbu realizácie navrhovanej stratégie aj výskumníci zo Spoločného výskumného centra EÚ. Zníženú produkciu v EÚ by určite nahradili dovozy menej ekologických potravín z tretích krajín, čím sa nielen zhorší obchodná bilancia EÚ, ale ohrozí sa aj náš cieľ znižovať emisie skleníkových plynov z poľnohospodárskej činnosti. Jednou vetou, táto stratégia si dáva ušľachtilé ciele, ktorých naplnenie treba ešte podporiť konkrétnymi opatreniami tlmiacimi všetky možné negatívne dopady na poľnohospodárov a spotrebiteľov.”

Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Stojíme pred veľkou výzvou: produkcia jedla v celej Európe sa musí stať zdravšou pre ľudí a udržateľnejšou pre prírodu. Súčasný stav je dlhodobo neudržateľný. Úspešná realizácia stratégie “Z farmy na stôl” nám pomôže hneď s niekoľkými problémami. Zaručí, že potraviny, ktoré sa nám objavia na našich tanieroch budú bezpečné a zdravé jednak pre nás ľudí, ale aj pre prírodu. Že nebudeme používať chemikálie, ktoré trávia včely a opeľovače, a ktoré zabíjajú život v pôde, čo v konečnom dôsledku ohrozuje dostatočnú produkciu jedla. Súčasne ponúkne príležitosť pre farmárky a farmárov, aby hospodárili v súlade s prírodou. Čo pre to musíme ďalej spraviť je jasné: prijať európsky legislatívny rámec na ochranu pôdy, vedecké poznatky o pesticídoch pretaviť do konkrétnych záväzných predpisov a prijať opatrenia na ochranu včiel a opeľovačov.”

Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Súhlasím so znižovaním negatívneho dopadu potravinárstva na životné prostredie. Analýza Ministerstva poľnohospodárstva USA hovorí, že ak by sa plán “Z farmy na stôl” zaviedol do praxe, znamenalo by to v EÚ nárast cien potravín a pokles ich produkcie. Konkrétne nárast cien o 17 percent, pokles produkcie o 12 percent. Podobného nárastu cien sa obáva aj JRC (interný vedecký útvar Komisie). Aj na tomto príklade vidíme, že čistejšie životné prostredie nie je zadarmo. Je preto extrémne dôležité, aby sme ciele tohto návrhu dosahovali čo najefektívnejšie. Teda napríklad jednu tonu CO2 odstránili čo najlacnejšie. Navrhovaný materiál túto ambíciu nemá, preto ho nemôžem podporiť.”

Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Únia potrebuje prechod na ekologické poľnohospodárstvo tak, aby sme nezaťažili peňaženky občanov. Máme záujem o potravinovú sebestačnosť a sme dostatočne silní, aby sme nemuseli podliezať pomerne prísne štandardy a kritériá, aby sme nemuseli dovážať potraviny z krajín mimo EÚ. Sme hrdí na našu tradíciu a kvalitu ako v rastlinnej tak aj v živočíšnej výrobe, aj preto vynakladáme maximálne úsilie, aby bolo farmárstvo poctivé, dostupné a atraktívne aj pre mladých ľudí. Aby sme lepšie zhodnocovali pôdu, poskytli zvieratám lepšie podmienky a zabránili nekalým praktikám či zbytočnému plytvaniu potravín.”

Miroslav Radačovský (nezaradený, SK) uviedol: „Realizácia princípu Z farmy na stôl je nepochybne správnym krokom aj pre oživenie ekonomiky poľnohospodárov, farmárov a to aj na Slovensku. Je to tiež dôležité z hľadiska zdravým potravín, čo nepochybne predpokladá ekologicky čisté podnikanie v poľnohospodárstve, čo samozrejme zvyšuje vstupné náklady pri produkcii výrobkov či už v živočíšnej alebo rastlinnej výrobe. Bez finančnej podpory EÚ, bez tzv. dotácií, je to ťažko zvládnuteľné a predovšetkým pre začínajúcich farmárov alebo tzv. start-upov. Projekt princípu Z farmy na stôl bude konkurenčne narážať na obchodné reťazce, ktoré vďaka masívnemu množstvu produktov môžu ceny potravín znížiť tak, že farmári im nebudú schopní konkurovať, cena ich produktov bude vyššia, teda ťažšie predateľná. To sú základné problémy pri riešení princípu Z farmy na stôl, sú však riešiteľné za pomoci odborníkov v poľnohospodárstve, ekonómov a predovšetkým s vylúčením politikárčenia v danom probléme. Možno menej výdavkov na zbrojenie, menej na realizovanie projektov politicko – spoločenského významu, hoci aj to je potrebné, a problém sa dá riešiť v prospech ekologicky čistého prostredia a zdravých potravín.”

Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Je dôležité, aby sa do obchodov dostávalo čo najviac zdravých a čerstvých potravín, no podporiť musíme najmä našich európskych a lokálnych malých farmárov a posilniť potravinovú sebestačnosť.”

O mam

Avatar

Odporúčame pozrieť

pollak

Peter Pollák v pléne Európskeho parlamentu: Policajná brutalita nemá priestor v právnom štáte! VIDEO

Policajné násilie voči Rómom v EÚ: Poslanci žiadajú konkrétne opatrenia Poslanci kritizovali pretrvávajúcu diskrimináciu rómskeho …