EuropskeNoviny.sk
Hospodárstvo EÚ sa z pandemickej recesie zotavuje rýchlejšie, ako sa očakávalo. S rozbehnutím vakcinačnej kampane a postupným rušením obmedzení došlo na jar k obnoveniu rastu. Ten pokračoval rovnakým tempom aj v lete, keď bol podporený opätovným otvorením ekonomiky. Napriek zvyšujúcemu sa počtu nepriaznivých vplyvov sa očakáva, že hospodárstvo EÚ bude počas prognózovaného obdobia naďalej expandovať, pričom v rokoch 2021, 2022 a 2023 sa počíta s rastom na úrovni 5 %, 4,3 % a 2,5 %. Miera rastu v eurozóne by mala byť v rokoch 2021 a 2022 rovnaká ako v EÚ a v roku 2023 by mala dosiahnuť 2,4 %. Tieto vyhliadky sú do značnej miery podmienené dvoma faktormi: vývojom pandémie COVID-19 a tempom, akým sa ponuka dokáže prispôsobiť náhlej zmene na strane dopytu po opätovnom otvorení ekonomiky.
Európske hospodárstvo sa vracia na cestu expanzie rýchlejšie, ako sa očakávalo
Takmer 14 % medziročná miera rastu HDP v EÚ v druhom štvrťroku 2021 bola historicky najvyššou hodnotou – ide o rovnakú úroveň, aká bola zaznamenaná pri bezprecedentnom poklese HDP, ku ktorému došlo v rovnakom období minulého roka počas prvej vlny pandémie. Hospodárstvo EÚ sa v treťom štvrťroku 2021 dotiahlo na svoju predpandemickú úroveň produkcie a z fázy oživenia prešlo do fázy expanzie.
Túto expanziu by mal i naďalej poháňať domáci dopyt. Zlepšujúca sa situácia na trhu práce a predpokladané znižovanie úspor by mali prispieť k udržateľnému tempu spotrebiteľských výdavkov. Implementácia Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti takisto začína zohrávať dôležitú úlohu pri podpore súkromných a verejných investícií.
Dynamika rastu je však vystavená novým nepriaznivým vplyvom. Obmedzenia a narušenia na strane globálnej ponuky majú nepriaznivý vplyv na hospodársku činnosť v EÚ, predovšetkým v jej vysoko integrovanom výrobnom sektore. Navyše ceny energií, najmä za zemný plyn, sa po svojom strmom poklese v roku 2020 v poslednom mesiaci prudko zvyšovali, pričom momentálne sú výrazne nad úrovňou spred pandémie. Očakáva sa, že to bude mať nepriaznivý vplyv na spotrebu a investície.
Situácia na trhu práce by sa mala ďalej zlepšovať
Situácia na trhu práce v EÚ sa výrazne zlepšila, čo možno pripísať uvoľňovaniu obmedzení v prípade činností zameraných na spotrebiteľa. V druhom štvrťroku tohto roka vytvorilo hospodárstvo EÚ približne 1,5 milióna nových pracovných miest, mnoho pracovníkov ukončilo svoju účasť na programoch na udržanie pracovných miest a znížila sa miera nezamestnanosti. Avšak celkový počet zamestnaných osôb v EÚ bol stále o 1 % nižší ako úroveň spred pandémie.
Od vtedy nezamestnanosť ďalej klesala. Miera nezamestnanosti v EÚ dosiahla v auguste 6,8 %, čím len tesne prevyšovala hodnotu zaznamenanú koncom roka 2019. Údaje zverejnené po uzavretí prognózy poukazujú na jej ďalšie mierne znižovanie v septembri. Z prieskumu Komisie zameraného na podniky vyplýva, že sa začína prejavovať nedostatok pracovnej sily, a to najmä v sektoroch, v ktorých došlo k najväčšiemu nárastu činnosti. Čím dlhšie bude tento stav pretrvávať, tým vyššie bude riziko, že povedie k utlmeniu činnosti a k inflácii v dôsledku tlakov na mzdy.
Prognózy počítajú s tým, že zamestnanosť v EÚ porastie tohto roku o 0,8 %, v roku 2022 o 1 % a v roku 2023 o 0,6 %. Zamestnanosť by mala na budúci rok prekonať svoju úroveň spred krízy, pričom v roku 2023 by sa mala dostať do fázy expanzie. Nezamestnanosť v EÚ klesne podľa odhadov z tohtoročných 7,1 % v roku 2022 na 6,7 % a v roku 2023 na 6,5 %. V eurozóne sa počas uvedených troch rokov počíta s nezamestnanosťou na úrovni 7,9 %, 7,5 % a 7,3 %.
Nižšie deficity, ako sa očakávalo
Lepšie vyhliadky rastu poukazujú na to, že deficity v roku 2021 budú nižšie, ako sa očakávalo na jar. Súhrnný deficit v EÚ, ktorý v roku 2020 dosiahol 6,9 % HDP, by sa mal v roku 2021 mierne znížiť na 6,6 % vzhľadom na stále vysokú fiškálnu podporu na začiatku roku. S pokračujúcou hospodárskou expanziou by malo dôjsť k ukončeniu podporných opatrení a pôsobenia automatických stabilizátorov, v dôsledku čoho sa predpokladá, že súhrnný deficit EÚ sa v roku 2022 zníži o polovicu na približne 3,6 % HDP a v roku 2023 ďalej klesne na 2,3 %. Súhrnný pomer dlhu k HDP, ktorý dosiahol v EÚ približne 92 % (99 % v eurozóne), by sa mal v tomto roku viac-menej stabilizovať a v roku 2022 začať klesať, pričom v roku 2023 by mal dosiahnuť 89 % HDP (97 % v eurozóne).
Takto vyzerá prognóza pre Slovensko:
Dočasné tlaky na globálne ceny tlačia infláciu na desaťročné maximum
Po viacerých rokoch, v ktorých inflácia zotrvávala na nízkej úrovni, bolo výrazné obnovenie hospodárskej činnosti v EÚ a mnohých vyspelých ekonomikách sprevádzané jej prudkým nárastom, ktorý prekonal predpokladané hodnoty.
Medziročná miera inflácie v eurozóne vzrástla zo zápornej hodnoty – 0,3 % v poslednom štvrťroku 2020 na 2,8 % v treťom štvrťroku 2021. Októbrové hodnoty uvádzajú mieru 4,1 %, ktorá bola od roku 1997, keď sa začali uverejňovať údaje o inflácii v eurozóne, dosiahnutá iba raz. Tento prudký nárast inflácie je spôsobený najmä zvyšovaním cien energií, no zdá sa, že má súvis aj s celým radom postpandemických ekonomických úprav, čo naznačuje, že súčasné vysoké hodnoty majú prevažne dočasný charakter.
Očakáva sa, že inflácia v eurozóne dosiahne v roku 2021 svoj vrchol na úrovni 2,4 % a následne, ako sa budú ceny energií postupne vyrovnávať, klesne. v roku 2022 na 2,2 % a v roku 2023 na 1,4 %. V EÚ by mala inflácia dosiahnuť 2,6 % v roku 2021, 2,5 % v roku 2022 a 1,6 % v roku 2023.
Vyhliadky rastu sú naďalej spojené s veľmi veľkou neistotou a rizikami
Hoci vplyv pandémie na hospodársku činnosť výrazne oslabol, ochorenie COVID-19 sa zatiaľ nepodarilo poraziť a hospodárske oživenie v značnej miere závisí od jeho vývoja v rámci EÚ i mimo nej. Keďže v mnohých krajinách bol nedávno zaznamenaný rapídny nárast prípadov tohto ochorenia, nemožno vylúčiť opätovné zavedenie obmedzení, čo sa odrazí aj na hospodárskej činnosti. Toto riziko je v EÚ obzvlášť vysoké v tých členských štátoch, v ktorých prevláda relatívne nízka miera zaočkovanosti.
Hospodárske riziká predstavujú aj súčasné obmedzenia a narušenia na strane ponuky, ktoré by mohli mať dlhodobý vplyv. Pozitívna odchýlka od očakávaného rastu súvisí najmä s potenciálnym zvýšením efektivity a trvalým rastom produktivity v dôsledku štrukturálnych zmien spôsobených pandémiou. V tejto súvislosti budú mať zásadný význam investície podporované Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti a sprievodné štrukturálne reformy. Celkovo sa bilancia rizík súvisiacich s touto prognózou nakláňa smerom nadol. Inflácia môže byť oproti prognózam nakoniec vyššia, ak budú mať obmedzenia na strane ponuky trvalejší charakter a ak sa rast miezd prevyšujúci produktivitu premietne do spotrebiteľských cien.
Členovia kolégia sa v tejto súvislosti vyjadrili takto:
Valdis Dombrovskis, výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, uviedol: „Európske hospodárstvo sa po recesii dokázalo výrazne odraziť a tento rok sa počíta s rastom na úrovni 5 %. Pod tento úspech sa jasne podpísali naše opatrenia na zmiernenie vplyvu pandémie a zvýšenie miery zaočkovanosti v EÚ. Nesmieme však podľahnúť falošnému pocitu spokojnosti: okolo vírusu pretrváva neistota a existujú isté riziká, s ktorými sa musíme vyrovnať. Pozornosť musíme venovať aj obmedzeniam v dodávateľskom reťazci či zvyšovaniu cien energií, čo bude mať vplyv na mnohé domácnosti a spoločnosti v celej Európe. Zároveň musíme pozorne sledovať vývoj inflácie a ak to bude potrebné, musíme pristúpiť aj k zmene našich politík. Ak si chceme udržať ten správny kurz, musíme sa teraz zamerať na zavádzanie investícií a reforiem plánovaných v rámci Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, ktoré zvýšia náš hospodársky potenciál.“
Paolo Gentiloni, komisár pre hospodárstvo, dodal: „Európske hospodárstvo prechádza od oživenia k expanzii ale je vystavené nepriaznivým vplyvom. Vďaka bezprecedentnej politickej reakcii sme dokázali zmierniť vplyv pandémie COVID-19 na pracovníkov a podniky a úspešná očkovacia kampaň umožnila, aby sa od jari opätovne otvárali naše ekonomiky. To stimulovalo prudký rast, ktorý zase prispieva k stabilizácii našich verejných financií. Verejné financie by mali vďaka podpore z nástroja NextGenerationEU dosiahnuť najvyššiu úroveň za posledných viac ako desať rokov. Existujú však tri hrozby, ktoré môžu tieto pozitívne výhľady narušiť: výrazný nárast prípadov ochorenia COVID-19, ktorý bude najakútnejší v oblastiach s relatívne nízkou mierou zaočkovanosti; zvyšujúca sa inflácia spôsobená v značnej miere prudkým nárastom cien energií a narušenie dodávateľských reťazcov, ktoré má nepriaznivý vplyv na mnohé sektory. Naďalej musíme pozorne sledovať vývoj a konať, ak si to bude situácia vyžadovať, aby sme zabezpečili, že tieto nepriaznivé vplyvy nebudú prekážkou na ceste k oživeniu hospodárstva.“
Súvislosti
Táto prognóza vychádza zo súboru technických predpokladov týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít s koncovým dátumom 19. októbra. Pri všetkých ďalších vstupných údajoch vrátane predpokladov týkajúcich sa vládnych politík sa v tejto prognóze zohľadňujú informácie, ktoré boli dostupné k 25. októbru. V odhadoch sa nepočíta so žiadnymi zmenami politiky, pokiaľ nebudú nové politiky riadne a dostatočne podrobne oznámené.
Európska komisia každoročne uverejňuje dve súhrnné prognózy (jarnú a jesennú) a dve priebežné prognózy (zimnú a letnú). Priebežné prognózy zahŕňajú ročné a štvrťročné údaje o HDP a inflácii za bežný rok a na nasledujúci rok, pričom ide o údaje za všetky členské štáty, ako aj súhrnné údaje za celú EÚ a eurozónu. Aktualizované prognózy HDP a inflácie uvedie Európska komisia v zimnej hospodárskej prognóze 2022, ktorá by mala byť predložená vo februári 2022.
