EuropskeNoviny.sk
Komisia uverejnila výsledky indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) za rok 2021. Index sleduje pokrok pri digitálnej konkurencieschopnosti členských štátov EÚ v oblasti ľudského kapitálu, širokopásmovej pripojiteľnosti, integrácie digitálnych technológií v podnikoch a digitálnych verejných služieb. V správach o DESI 2021 sa uvádzajú prevažne údaje za prvý a druhý štvrťrok 2020 a poskytujú prehľad o hlavných trendoch v digitálnej ekonomike a spoločnosti počas prvého roku pandémie COVID-19. Vplyv ochorenia COVID-19 na využívanie a poskytovanie digitálnych služieb a výsledky odvtedy zavedených politík však nie sú v týchto údajoch zachytené a budú viditeľnejšie v roku 2022.
Všetky členské štáty EÚ sa zlepšili, ale celkový obraz digitalizácie v jednotlivých členských štátoch je rôznorodý. Napriek určitej konvergencii medzi štátmi na čele rebríčka EÚ a štátmi, ktoré majú najnižšie skóre DESI, sú stále priepastné rozdiely. Všetky členské štáty však budú musieť napriek zlepšeniam vyvinúť spoločné úsilie, aby splnili ciele stanovené do roku 2030 v digitálnom desaťročí Európy.
Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margrethe Vestagerová v tejto súvislosti uviedla: „Posolstvo tohtoročnej správy o DESI je pozitívne. Všetky krajiny EÚ dosiahli určitý pokrok pri zvyšovaní digitalizácie a väčšej konkurencieschopnosti, ale dá sa urobiť viac. Spolupracujeme s členskými štátmi, aby sa prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti realizovali kľúčové investície, ktoré by všetkým občanom a podnikom mali priniesť čo najlepšie digitálne možnosti.“
Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton dodáva: „Stanovenie si cieľov do roku 2030 bolo dôležité, teraz však musíme dosiahnuť výsledky. Dnešná správa ukazuje pokrok. Upozorňuje však aj na miesta, kde sa musíme spoločne zlepšiť, aby sme európskym občanom a európskym podnikom, najmä MSP, zabezpečili prístup k najmodernejším technológiám, ktoré im umožnia lepší, bezpečnejší a ekologickejší život.“
Správa o DESI 2021 bola upravená tak, aby odrážala hlavné politické iniciatívy vrátane oznámenia Digitálny kompas 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob, v ktorom EÚ vytýčila svoje ambície v digitálnej oblasti, svoju víziu digitálnej transformácie a konkrétne ciele do roku 2030 pre štyri hlavné body: zručnosti, infraštruktúru, digitálnu transformáciu podnikov a verejné služby.
V politickom programe s názvom Cesta k digitálnemu desaťročiu predstavenom v septembri 2021 sa stanovila nová forma správy s členskými štátmi, a to prostredníctvom mechanizmu výročnej spolupráce medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi v úsilí o spoločné plnenie ambícií. V „Ceste k digitálnemu desaťročiu“ sa na monitorovanie cieľov digitálnej dekády určila správa DESI. Preto sú ukazovatele DESI v súčasnosti štruktúrované podľa štyroch základných bodov Digitálneho kompasu.
V rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa členské štáty EÚ zaviazali vynaložiť minimálne 20 % svojich prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti na digitálnu oblasť. Doteraz tento cieľ všetky členské štáty plnia alebo dokonca výrazne prekračujú. Správy o jednotlivých krajinách v DESI obsahujú prehľad digitálnych investícií a reforiem zahrnutých v plánoch obnovy a odolnosti v prípade 22 plánov, ktoré už prijala Rada.
Hlavné zistenia DESI 2021 v daných štyroch oblastiach
Pokiaľ ide o digitálne zručnosti, 56 % respondentov v EÚ má aspoň základné zručnosti. Z údajov vyplýva mierny nárast počtu zamestnaných odborníkov v oblasti IKT: V roku 2020 mala EÚ 8,4 milióna špecialistov na IKT v porovnaní so 7,8 milióna v predchádzajúcom roku. Vzhľadom na to, že 55 % podnikov uviedlo v roku 2020, že sa pri náboroch špecialistov na IKT stretávajú s ťažkosťami, tento nedostatok zamestnancov s pokročilými digitálnymi zručnosťami je tiež faktorom, ktorý prispieva k pomalšej digitálnej transformácii podnikov v mnohých členských štátoch. Z údajov vyplýva jasná potreba rozšíriť ponuku a možnosti odbornej prípravy, aby sa dosiahli ciele digitálneho desaťročia v oblasti zručností (80 % obyvateľstva má dosiahnuť základné digitálne zručnosti a v oblasti IKT má byť k dispozícii 20 miliónov špecialistov). V nadchádzajúcich rokoch sa však očakávajú výrazné zlepšenia, keďže 17 % investícií do digitálnych technológií v plánoch obnovy a odolnosti doteraz prijatých Radou je určených na digitálne zručnosti (približne 20 miliárd eur z celkovej sumy 117 miliárd eur).
Komisia dnes uverejnila aj hodnotiacu tabuľku týkajúcu sa zastúpenia žien v digitálnej oblasti, ktorá potvrdzuje pretrvávajúce výrazné rodové rozdiely, pokiaľ ide o odborné digitálne zručnosti. Len 19 % odborníkov na IKT a asi tretinu absolventov vedeckých, technologických, inžinierskych a matematických odborov tvoria ženy.
Z údajov o pripojení vyplýva zlepšenie pri „sieťach s veľmi vysokou kapacitou“ (VHCN), najmä v tom, že tieto siete sú dostupné pre 59 % domácností v EÚ, v porovnaní s 50 % pred rokom. Stále však zaostávame za všeobecným pokrytím gigabitovými sieťami (cieľ digitálneho desaťročia do roku 2030). Pokrytie na vidieku sieťami VHCN sa zvýšilo z 22 % v roku 2019 na 28 % v roku 2020. 25 členských štátov pridelilo určitú časť spektra na 5G v porovnaní so 16 členskými štátmi pred rokom. Sieť 5G sa komerčne spustila v 13 členských štátoch, a to najmä v mestských oblastiach. Okrem toho dnes Komisia uverejnila štúdie o cenách pevného a mobilného širokopásmového pripojenia v Európe v roku 2020, širokopásmovom pripojení v období do júna 2020 a o vnútroštátnych plánoch v oblasti širokopásmového pripojenia. Treba poznamenať, že 11 % digitálnych investícií v plánoch obnovy a odolnosti, ktoré prijala Rada (približne 13 miliárd EUR z celkovej sumy 117 miliárd eur), je určených na pripojenie.
Pokiaľ ide o integráciu digitálnych technológií, došlo k veľkému nárastu využívania cloudových technológií (zo 16 % spoločností v roku 2018 na 26 % v roku 2020). Veľké podniky sú naďalej na čele rebríčka pri využívaní digitálnych technológií: napríklad oveľa častejšie než MSP využívajú elektronické zdieľanie informácií prostredníctvom plánovania podnikových zdrojov (ERP) a cloudového softvéru (80 % a 35 % v prípade ERP a 48 % oproti 25 % v prípade cloudu). Len zlomok podnikov využíva pokročilé digitálne technológie (14 % veľké dáta, 25 % umelú inteligenciu a 26 % cloud). Z týchto údajov vyplýva, že súčasný stav zavádzania digitálnych technológií je ďaleko od cieľov digitálneho desaťročia. Ambíciou EÚ na rok 2030 je, aby 90 % MSP malo aspoň základnú úroveň digitálnej intenzity v porovnaní s východiskovou úrovňou 60 % v roku 2020 a aby aspoň 75 % podnikov pokročilé digitálne technológie využívalo do roku 2030. V súčasnosti len zlomok spoločností využíva veľké dáta, a to dokonca aj vo viacerých krajinách s najlepšími výsledkami, v porovnaní s cieľom 75 %. Dôležité je, že približne 15 % digitálnych investícií v plánoch obnovy a odolnosti prijatých Radou (takmer 18 miliárd eur z celkovej sumy 117 miliárd eur), je určených na digitálne kapacity a digitálny výskum a vývoj.
Správu o DESI dopĺňa ďalšia relevantná štúdia, ktorá sa dnes uverejnila. Ide o prieskum prínosu IKT k opatreniam podnikov EÚ zameraných na environmentálnu udržateľnosť, z ktorej vyplýva, že 66 % skúmaných podnikov podľa vlastného vyjadrenia používa riešenia IKT na zmierňovanie svojej environmentálnej stopy. Výrazné zlepšenie služieb elektronickej verejnej správy sa zatiaľ v údajoch o digitálnych verejných službách neprejavil. Počas prvého roka pandémie niekoľko členských štátov vytvorilo alebo posilnilo digitálne platformy s cieľom poskytovať viac služieb v online priestore. V rámci plánov obnovy a odolnosti, ktoré prijala Rada, je 37 % investícií do digitálnych technológií (približne 43 miliárd eur z celkovej sumy 117 miliárd eur) určených na digitálne verejné služby, takže v nadchádzajúcich rokoch sa očakáva výrazné zlepšenie. Komisia uverejnila aj porovnávaciu správu EÚ o elektronickej verejnej správe z roku 2021, pri ktorej sa robí prieskum, ako občania v 36 európskych krajinách využívajú digitálne služby, ktoré poskytujú vlády.
Kontext
Ročný index digitálnej ekonomiky a spoločnosti meria pokrok členských štátov EÚ smerom k digitálnej ekonomike a spoločnosti. Opiera sa pri tom o údaje Eurostatu, ako aj o špecializované štúdie a metódy zberu. Pomáha členským krajinám EÚ identifikovať oblasti, ktoré si vyžadujú prioritné investície a opatrenia. Index DESI je tiež kľúčovým nástrojom na analýzu digitálnych aspektov v rámci európskeho semestra. S rozpočtom 723,8 miliardy eur je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF) prijatý vo februári 2021 najväčším programom v rámci programu Next Generation EU.
