EuropskeNoviny.sk
Zjemnenie záverečného textu deklarácie podpísanej na klimatickej konferencii Organizácie Spojených národov (OSN) COP 26 v škótskom Glasgowe v súvislosti s podporou uhoľnej energetiky je sklamaním. V rozhovore pre agentúru SITA to povedal poslanec Európskeho parlamentu (EP) Martin Hojsík (PS/RE). Kým niektoré členské krajiny OSN žiadali úplné zastavenie výroby energie zo spaľovania uhlia, iné krajiny ako napríklad India alebo Čína nakoniec presadili iba postupné utlmovanie uhoľnej energetiky.
Niektoré krajiny sa v rámci iniciatív dohodli, že prestanú podporovať výrobu energie z uhlia v zahraničí. „Iniciatíva niektorých krajín, že nebudú podporovať rozvoj uhoľnej energetiky v zahraničí, pod ktorou je napríklad podpísaná aj Čína, je dobrá. Je však zaujímavé, že pod ňou nie je podpísané Slovensko,“ povedal Hojsík. Podľa europoslanca totiž v súčasnosti podporuje rozvoj uhoľnej energetiky v zahraničí svojimi aktivitami napríklad Eximbanka – Exportno-importná banka SR. Podľa Hojsíka preto by takáto podpora podobných projektov mala byť okamžite zastavená.
Členské krajiny sa dohodli aj na zastavení odlesňovania do roku 2030. Podľa Hojsíka je takáto dohoda dobrá, no zároveň je otázkou, či niektoré pralesy do roku 2030 pri súčasnej miere odlesňovania vôbec prežijú. Za pozitívny výsledok považuje europoslanec aj dohodu krajín, že do roku 2030 znížia o 30 percent vypúšťanie metánu do atmosféry v porovnaní s hodnotami v roku 2020 a predchádzajúcimi rokmi. Celkovo však podľa neho sú výsledky klimatickej konferencie skôr sklamaním. Krajiny sa na nej totiž nedokázali dohodnúť na systéme evidencie a kontroly množstva vypúšťaných emisií do ovzdušia či záväznej finančnej podpore opatrení v boji proti klimatickej kríze zo strany bohatých krajín.
Environmentálni aktivisti požadovali od bohatých krajín záväzok v podobe investovania 100 miliárd amerických dolárov ročne do environmentálnych opatrení. Tretinu sumy mali tvoriť peniaze bohatých krajín, tretinu peniaze firiem a tretinu iné zdroje. Krajiny sa však na záväznej finančnej podpore opatrení napokon nedohodli. Podľa poslanca EP tak na klimatické zmeny budú aj naďalej najviac doplácať chudobné krajiny, ktoré nesú najmenšiu mieru zodpovednosti za jej vznik. Vplyv zmien však podľa Hojsíka môže vyústiť do hromadnej migrácie, pri ktorej budú ľudia z krajín najviac ohrozovaných zmenami utekať krajín do bezpečnejších krajín. Europoslanec dodal, že napriek neprijatým opatreniam by sa krajiny mali v znižovaní emisií a investíciách do obnoviteľných zdrojov energie a zelených riešení snažiť čo najviac.
