EuropskeNoviny.sk
Európsky parlament v utorok schválil novú podobu poľnohospodárskej politiky EÚ, ktorá by po roku 2022 mala byť ekologickejšia, spravodlivejšia, flexibilnejšia a transparentnejšia.
Počas rokovaní o reformnom legislatívnom balíku poslanci EP zdôraznili, že posilnenie biodiverzity a dodržiavanie environmentálnych a klimatických predpisov a záväzkov EÚ bude kľúčové pre realizáciu novej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorá nadobudne účinnosť v roku 2023. Európska komisia posúdi súlad tzv. národných strategických plánov s týmito záväzkami, farmári budú musieť dodržiavať postupy šetrné ku klíme i k životnému prostrediu a členské štáty zabezpečia, aby sa aspoň 35% rozpočtu na rozvoj vidieka a minimálne 25% priamych platieb vyčlenilo na environmentálne a klimatické opatrenia.
Vyššia podpora pre malé poľnohospodárske podniky a mladých farmárov
Poslancom sa podarilo zaistiť, že prinajmenšom 10% priamych platieb sa použije na podporu malých a stredných podnikov a že mladí farmári dostanú z rozpočtu SPP aspoň 3%. Vyjednali tiež zriadenie poľnohospodárskej krízovej rezervy s ročným rozpočtom vo výške 450 miliónov eur (v bežných cenách) ako stáleho mechanizmu na pomoc farmárom v časoch cenovej alebo trhovej nestability.
Väčšia transparentnosť a dôslednejšie dodržiavanie pracovných predpisov
Poslanci presadili posilnenie spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi inšpekcie práce a poľnohospodárskymi platobnými agentúrami s cieľom zlepšiť monitorovanie dodržiavania pracovných predpisov EÚ v poľnohospodárskych sektoroch a sankcionovať ich porušenie.
Členským štátom tiež zaistili možnosť využívať osobitný nástroj na získavanie údajov (Arachne), ktorý by im mal pomôcť získavať informácie o rizikách projektov, poberateľoch prostriedkov či dodávateľoch. Arachne bude okrem iného vykonávať krížovú kontrolu informácií vo verejných databázach, a tak členským štátom pomáhať pri odhaľovaní podvodov.
Nariadenie o strategických plánoch získalo podporu 452 poslancov, 178 zákonodarcov hlasovalo proti a 57 sa hlasovania zdržalo. Za nariadenie o financovaní, riadení a monitorovaní SPP (tzv. horizontálne nariadenie) hlasovalo 485 poslancov, 142 poslancov hlasovalo proti a 61 sa hlasovania zdržalo. Nariadenie o spoločnej organizácii trhov s poľnohospodárskymi výrobkami schválili poslanci pomerom hlasov 487 (za): 130 (proti): 71 (zdržalo sa hlasovania).
Vyhlásenia spravodajcov
Spravodajca pre strategické plány Peter Jahr (EPP, DE) vyhlásil: „Schválením reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky zabezpečujeme istotu v oblasti plánovania nielen pre členské štáty, ale predovšetkým pre našich európskych farmárov. Zaistili sme, že táto SPP je udržateľnejšia, transparentnejšia a predvídateľnejšia. Jej nový model vykonávania zníži byrokratickú záťaž poľnohospodárskej politiky pre farmárov. Naše dnešné hlasovanie ukázalo, že chceme chrániť a podporovať rodinné farmy, ľudí, ktorí udržujú a zachovávajú našu kultúru.“
Spravodajkyňa pre financovanie, riadenie a monitorovanie SPP Ulrike Müller (RE, DE) dodala: „Dnešok je historickým dňom pre novú spoločnú poľnohospodársku politiku, dňom, keď sa priblížime k environmentálne ambicióznejšej, sociálne uvedomelejšej a na výkon orientovanej poľnohospodárskej politiky. Nový model jej vykonávania zaistí, že SPP sa viac zameria na dosahovanie svojich cieľov a menej na obyčajné dodržiavanie pravidiel. Zaistili sme tiež, že platby v rámci SPP budú transparentnejšie a že finančné záujmy EÚ budú lepšie chránené. Táto spoločná poľnohospodárska politika bude skutočne úspechom.“
Spravodajca pre spoločnú organizáciu trhov s poľnohospodárskymi výrobkami Eric Andrieu (S&D, FR) uviedol: „Po prvýkrát za viac ako 30 rokov bude dnes schválená reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky – vďaka jej časti zameranej na spoločnú organizáciu trhov – znamenať väčšiu reguláciu trhu a nie dereguláciu. Môžeme byť hrdí na to, ako ďaleko sme sa dostali, pretože dosiahnutý pokrok je dôležitý pre farmárov, pre sektor a pre spotrebiteľov- Spoločná organizácia trhov je určite prvým krokom správnym smerom.“
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Každá zmena spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie je citlivou záležitosťou a je výsledkom neľahkých kompromisov. Budúci rok si budeme pripomínať 60 rokov od jej vzniku. Návrh reformy vzišiel z dohody vyjednávačov Európskeho parlamentu a Rady EÚ z júna tohto roku. Stále ide o jednu z najväčších položiek európskeho rozpočtu. Zároveň má obrovský potenciál z hľadiska dosahovania existujúcich klimatických záväzkov. Nová poľnohospodárska politika musí zohľadňovať záujmy farmárov aj spotrebiteľov. Malí a strední farmári by mali mať nárok na vyššiu podporu z vnútroštátnych rozpočtov pre priame platby. Väčší dôraz by mal byť kladený na mladých farmárov, nakoľko záujem o prácu v poľnohospodárskom sektore klesá a priemerný vek zamestnancov sa zvyšuje. Nové technologické postupy súvisiace s dosahovaním environmentálnych cieľov si pritom vyžadujú aj zapojenie vysokokvalifikovaných expertov. Reforma by preto mala priniesť aj posilnenie dohľadu a zlepšovanie pracovných podmienok na farmách. Nová poľnohospodárska politika musí klásť dôraz aj na zvyšovanie kvality poľnohospodárskych výrobkov a produkciu zdravých potravín, čo považujem za právo európskeho spotrebiteľa. Tieto musia byť cenovo dostupné, čo je dôležité najmä v dnešných časoch ich enormného zdražovania. V navrhovanej zmene mi bohužiaľ chýba dôraz na vyrovnávanie ekonomického postavenia farmárov v tzv. starých a nových členských krajinách.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Pri hlasovaní o Spoločnej poľnohospodárskej politike sa zdržím. Návrh bol napísaný ešte pred prijatím európskej zelenej dohody a nezohľadňuje európsku zelenú dohodu, pričom poľnohospodárstvo je dôležitou zložkou boja s klimatickou krízou a stratou biodiverzity. Nepodarilo sa tiež do nej presadiť zastropovanie platieb, a bude tak pokračovať koncentrácia moci v poľnohospodárstve v rukách niekoľkých silných finančných skupín, čo nie je dobrou správou pre udržateľnosť a pestrosť pôdohospodárskej výroby na Slovensku vrátane priestoru pre menších farmárov či produkciu širšieho spektra kvalitnejších potravín. A nie je to dobrou správou ani pre snahu bojovať s korupciou či mocenským konfliktom záujmov, ktorého typickým príkladom sú dotácie pre končiaceho českého premiéra Andreja Babiša. Mojou treťou zásadnou výhradou je výška platieb poľnohospodárom na Slovensku – naši poľnohospodári stále nedosiahli na rovnocenné dotácie ako farmári v iných krajinách, ktoré sú v EÚ dlhšie. Ambícia vyrovnať platby naprieč EÚ sa posúva najskôr až na rok 2030, čo nemôžeme akceptovať.“
Miroslav Číž (S&D, SK) uviedol: „Ide o veľmi komplexný text, ktorého vyjednanie trvalo niekoľko rokov. Jedna z patových situácií je spôsobená práve dĺžkou vyjednávaní a to pretože novú stratégiu na 2021-2027 navrhovala ešte Junkerová Komisia. Je zrejmé, že odvtedy sa veľa zmenilo a to hlavne v podobe záväznej Európskej zelenej dohody. V tomto kontexte medzi-inštitucionálny kompromis alokoval 25% z rozpočtu na tzv. ekoschémy. Ich cieľom je podporiť poľnohospodárov, ktorí sa rozhodnú zaviazať a konať v rámci udržateľného poľnohospodárstva. Či je v tejto podobe dohoda dostatočne zelená je predmetom diskusie. Ja mám ale za to, že v danej situácií treba vnímať reálie v členských štátoch a tlak na zelenú transformáciu predstavovať do legislatívy postupne. Momentálne sa nachádzame pod časovým tlakom a vnímam ako dôležité prijať dohodu čo najskôr. A tak umožniť pripraviť sa na nové pravidlá, ktoré vstúpia do platnosti od 1.1.2023. Včasná revízia SPP je kľúčová, ale nemožno poprieť, že obsahuje celý rad pozitívnych účelových aktualizácií.“
Lucia Ďuriš Nicholsonová (RE, SK) uviedla: „Reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) je veľmi citlivá záležitosť, pretože musí byť nastavená tak, aby vytvárala priaznivé podmienky pre európskych farmárov a zároveň zohľadňovala environmentálne a klimatické potreby. Aktuálna reforma sa o to snaží, aj keď výsledný kompromis je menej „zelený“ ako sa očakávalo. Kľúčovým prvkom je však väčšia zodpovednosť členských štátov za nastavenie svojej poľnohospodárskej politiky prostredníctvom strategických plánov, preto to, do akej miery bude slovenské poľnohospodárstvo v konečnom dôsledku priateľské k životnému prostrediu je aktuálne v rukách našej vlády. Strategický plán má predložiť do konca roka. Za pozitívum novej SPP považujem zavedenie sociálnej kondicionality, ktorá by mala zabezpečiť lepšie podmienky zamestnávania a pracovné podmienky v poľnohospodárskom sektore, najmä čo sa týka bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Vítam aj väčšiu podporu pre malých a stredných poľnohospodárov a rovnako lepšie podmienky pre mladšiu generáciu farmárov. Ako veľký problém však vnímam chýbajúce povinné stropovanie platieb na úrovni 100 000 EUR, čo naďalej ponecháva priestor na koncentráciu peňazí v rukách agrooligarchov v tých štátoch, ktoré sa dobrovoľne nerozhodnú zastropovanie zaviesť. Výhradu mám aj v súvislosti s veľmi pomalou externou konvergenciou, keďže naši farmári ani na konci novej SPP v roku 2027 stále neuvidia rovnakú výšku platieb na hektár ako ich západní kolegovia. Preto som výslednú dohodu nemohla podporiť, rozhodla som sa zdržať hlasovania.“
Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „S ťažkým srdcom som nakoniec zahlasoval za legislatívne opatrenia, vedúce k reforme, ktorá by nás mala aspoň o kúsok posunúť na ceste k viac ekologickejšej a sociálnejšej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ pohlcujúcej viac ako tretinu rozpočtu EÚ. Reforma určite mala a mohla byť ambicióznejšou, ale ako vždy, ide o kompromis. Vlády členských štátov, vrátane Slovenska musia čím skôr predložiť svoje národné strategické plány, ktorú budú v súlade s environmentálnymi cieľmi, vytýčenými v stratégii Z farmy na stôl, ale aj v Zelenej dohode. Nemali by sme dopustiť, aby išlo o akési rozkúskovanie Spoločnej poľnohospodárskej politiky a tým pádom jej zoštátnenie, keď v stávke sú globálne ciele. Dnes sa ale dopad poľnohospodársko-potravinárskeho sektora na ľudské zdravie a biodiverzitu neberie dostatočne do úvahy. Musíme viac podporovať menších a mladých poľnohospodárov schopných farmárčiť ekologicky. Malí farmári budú najviac postihnutí klimatickou krízou a úrody sa budú zmenšovať. Na druhej strane, som rád, že sme do reformy presadili aj posilnenie sociálnych práv poľnohospodárskych pracovníkov.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Výslednú podobu SPP som žiaľ nemohol podporiť. Akoby nepočúvala varovania vedcov a vedkýň ohľadom klimatickej a environmentálnej krízy, ktorej čelíme. Zároveň nepomôže dostatočne farmárom a farmárkam ako čeliť, tak sa adaptovať týmto krízam. Napriek niektorým krokom správnym smerom – napríklad zavedeniu indikátora pre opeľovače, ktorý sa mi do výsledného textu podarilo presadiť, verejné peniaze stále potečú na podporu ničenia klímy a prírody. Dohoda nespĺňa úroveň, ktorú vyžaduje napríklad Európska zelená dohoda, Stratégia o biodiverzite, či Klimatický zákon. Nesmieme pokračovať v používaní nebezpečných pesticídov, a naďalej z verejných prostriedkov dotovať továrne na mäso. Zásadná bude výsledná podoba slovenského strategického plánu v rámci SPP. Nová SPP necháva viac priestoru členským štátom. A ja dúfam, že ten slovenský bude ambicióznejší než minimálne plány, aj keď posledná pozícia, s ktorou išlo na zasadnutie Rady slovenské Ministerstvo pôdohospodárstva, bohužiaľ naznačuje skôr opak.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Pozitívne hodnotím novinku, že Komisia bude každoročne sledovať výsledky členských štátov cez výročnú správu o výkonnosti poľnohospodárskej politiky. Verím, že to nebude len formálne cvičenie. Iba meraním skutočných výsledkov si totiž daňový poplatník bude môcť v spleti priamych platieb, podpory vidieka, atď. skontrolovať, aká je pridaná hodnota za poľnohospodárskou politikou, ktorá ho stojí miliardy. Žiaľ v novej poľnohospodárskej politike stále meriame užitočnosť dotácií aj podľa toho, aký podiel fariem bude poberať podporu. Tento návrh som preto nemohol podporiť.“
Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Pri reforme musím vyjadriť sklamanie z chýbajúceho povinného zastropovania, ktoré by zabránilo v zneužívaní dotácií. Vítam však navrhnutú podporu mladých farmárov. Je veľmi dôležité motivovať mladých ľudí v preberaní remesiel našich starých otcov. Sama pritom apelujem na to, aby sme na Slovensku urobili jasné kroky k potravinovej sebestačnosti, k čomu podpora mladých farmárov môže dopomôcť.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Správa obsahuje mnohé pozitívne opatrenia ako sú podpora mladých farmárov, vidieckych oblastí, produkcie zdravých a bezpečných potravín, či zjednodušený prístup na podávanie žiadostí z dôvodu pretrvávajúcej pandémie. Avšak správa neobsahuje kľúčový prvok, ktorým je určenie pevného limitu dotácii pre poľnohospodárske podniky. Toto stropovanie mohlo zabrániť zneužívaniu agrodotácií, toho čoho sme boli svedkami v ostatných rokoch aj na Slovensku. Dnes je už teda isté, že stropovanie pre krajiny EÚ nebude povinné. Toto rozhodnutie teda ostane na každom členskom štáte či ho využije alebo nie. Osobne, je mi to ľúto, že ani na európskej úrovni nebola dostatočná politická vôľa sa na tom uzhodnúť.“
