EuropskeNoviny.sk
Európsky parlament sa v aktuálnych dňoch zaoberá zásadnými otázkami v oblasti Zákona o digitálnych službách (Digital Services Act – DSA) a v rámci toho aj veľmi citlivou témou zákazu cielenej (targetovanej) reklamy na internete. Práve cielená reklama sa v dnešnej digitalizovanej dobe stala pre mnohé spoločnosti hlavným zdrojom príjmu, na ktorom majú postavený svoj obchodný model. Pripravované opatrenia, ktorých dôsledkom by bol zákaz cielenej reklamy v online priestore, by zasiahli najmä malé a stredné podniky, médiá, ale v zásade aj všetkých bežných užívateľov internetu. Môžu tak výrazne ovplyvniť konkurencieschopnosť a rozvoj celého digitálneho priestoru.
„Pripravovanú legislatívu DSA vnímame ako veľkú príležitosť na vytvorenie silného a aktuálneho legislatívneho rámca, ktorý posilní vnútorný trh EÚ a vytvorí tak potrebnú právnu istotu. Plne podporujeme tie požiadavky, ktorých cieľom je zlepšiť celkovú B2B a B2C transparentnosť digitálnej reklamy. Nemôžeme však súhlasiť s tými časťami legislatívneho návrhu, ktoré vedú k obmedzeniu digitálnych obchodných modelov prostredníctvom úplných zákazov, obzvlášť, ak sú už dnes vo veľkej miere regulované inými existujúcimi zákonmi na ochranu súkromia a údajov,“ uviedol Michal Kardoš, výkonný riaditeľ SAPIE (Slovenská aliancia pre inovatívnu ekonomiku).
Fungovanie demokracií kriticky závisí od toho, či občania majú prístup k službám a informáciám online. Zákaz cielenej reklamy na internete by pripravil podniky o príjmy, ktoré by im umožnili zaručiť takýto prístup, a pripravil by tak aj európskych občanov o značnú časť obsahu a služieb, z ktorých dnes majú úžitok. Tiež by výrazným spôsobom znížil ich efektivitu a pružnosť v rámci poskytovaných služieb a zavádzania inovácií. Bez jasnej alternatívy by sa zamedzila veľká časť obsahu a služieb, čo by výrazne obmedzilo domácnosti s nižšími príjmami a ešte viac by sa obmedzil prístup k informáciám. Navyše, už dnes tí spotrebitelia, ktorí si neželajú dostávať personalizovanú reklamu alebo byť „sledovaní“ online, môžu jednoducho využiť existujúci zákon na to, aby ju odmietli, a to ešte predtým, než začnú konzumovať obsah podporovaný reklamou.
Koho by zákaz cielenej reklamy v online priestore zasiahol najviac?
- Médiá a platformy fungujúce na príjmoch z cielenej reklamy
Obmedzenie cielenej reklamy by odrezalo životne dôležitý zdroj príjmov pre médiá a vydavateľov obsahu, ktorí sa vo veľkej spoliehajú na reklamy na financovanie žurnalistiky a tvorbu iného obsahu. Podľa nedávnej štúdie predstavuje reklama pre európske médiá až 81 percent z ich príjmov. Bez sponzorstiev by sa tak vydavatelia museli obrátiť na iné zdroje príjmov. Len 28 percent Európanov pritom tvrdí, že by za správy zaplatili.
- Segment malých a stredných podnikov a startupy
Európska komisia nedávno zdôraznila, aká dôležitá je cielená reklama pre vstup malých stredných podnikov na trhy a ich rozširovanie. Ich výskum ukazuje, že až 68 percent týchto podnikov uvádza, že používanie cielenej reklamy je efektívny spôsob, ako osloviť nových zákazníkov. Menej prekážok prístupu na trh znamená väčšiu konkurenciu a celkovo konkurencieschopnejšiu Európu. Naopak, obmedzenie online reklám by najviac zasiahlo malé podniky s malými marketingovými rozpočtami a pre mnohé z nich by to bolo prakticky likvidačné. Naopak súčasná situácia spojená s pandémiou COVID 19 podporuje a prakticky núti podniky digitalizovať, preto by avizované opatrenia mali naopak umožňovať a podporovať tieto podniky, aby prežili a mohli byť konkurencieschopné.
- Odberatelia online služieb teda koneční zákazníci
Zavedenie zákazu cielenej reklamy by taktiež znamenalo znamenať koniec bezplatného prístupu k obsahovým platformám (napr. Spotify, Youtube), ktoré ponúkajú bezplatné verzie svojich služieb pomocou reklám. Odhadované náklady na zákaz reklám by mohli byť až 106 miliárd EUR ročne, alebo 237 EUR na každého európskeho občana. To vytvára pozíciu v prospech online používateľov, ktorí môžu platiť za prémiové služby platformy. V dôsledku toho by už neexistoval prístup k neobmedzenému obsahu online, čím by sa vytvorila nevýhoda pre používateľov, ktorí si nemôžu dovoliť platiť tieto mimoriadne prémie. Okrem toho by to bolo v rozpore so základnými zásadami EÚ, ktorými sú rovnosť, sloboda a demokracia.
Personalizované cielené reklamy sú mimoriadne užitočné pre regionálne malé a stredné podniky, ale aj exportérov s jedinečnými produktmi, ktorí potrebujú osloviť zákazníkov na globálnej úrovni. Sú tiež nevyhnutné pre veľké spoločnosti v EÚ, ktorých podnikanie je zásadne podporované lepšou adresnosťou. EÚ má najpodrobnejší právny rámec ochrany súkromia a údajov na svete s prísnymi sankciami. Ak chce Európsky parlament zvýšiť dôveru spotrebiteľov online – jeden z hlavných cieľov návrhu DSA – mal by trvať na účinnom presadzovaní tohto súčasného rámca a odmietnuť pokušenie rozšíriť rozsah DSA spôsobmi, ktoré by vyvolali regulačné nepokoje a priniesli finančnú nestabilitu pre mnoho európskych podnikov.
“Európski regulátori by sa mali taktiež zamerať skôr na ochranu a transparentnosť obsahu a dát, ako zasahovať detailne a technicky do mechanizmu fungovania digitálnej reklamy. Rovnako by mali prednostne dbať na boj s nezákonným obsahom a dezinformáciami, ako zasahovať detailne a technicky do mechanizmu fungovania digitálnej reklamy. V Sapie sme pripravení všetky podobné aktivity podporiť,” dodal Michal Kardoš.
Ako sa zdôrazňuje vo vyhlásení Európskej komisie, nová legislatíva o digitálnych službách by mala zaručovať ochranu základných práv. „Občania hrajú v politickom živote čoraz väčšiu rolu vďaka online nástrojom a službám, takže pri tvorbe predpisov ovplyvňujúcich online služby by sme mali venovať pozornosť napr. základným právam na prístup k informáciám a slobode prejavu online“– znie v dokumente. Dodáva sa, že budúce nariadenia musia nájsť rovnováhu medzi digitálnou bezpečnosťou a slobodou toku dát, ako aj vývojom nových služieb.
