Sviatlana Cichanovská, líderka bieloruskej opozície. PHOTO: PHOTO: © European Union 2021

Sviatlana Cichanovská v europarlamente: Európa musí aktívnejšie čeliť autokracii

Vedúca predstaviteľka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská v stredu počas svojho prejavu na pôde Európskeho parlamentu vyzvala Európu, aby sa stala hlasom bieloruského ľudu.

Predseda EP David Sassoli na úvod slávnostného plenárneho zasadnutia so Sviatlanou Cichanovskou vyhlásil: „Sviatlana je symbolom boja za demokraciu a slobodu a je hlasom mnohých politických väzňov, ktorí sú v súčasnosti zadržiavaní v Bielorusku. (…) Tento režim neváhal využiť mužov, ženy a deti, ktoré potrebovali ochranu, (…) výlučne za účelom destabilizácie EÚ. (…) Parlament vyzýva ďalšie inštitúcie, aby sa zastali úsilia o obranu základných práv.

Sviatlana Cichanovská sa vo svojom prejave najskôr zamerala na násilný zásah bieloruského režimu voči demonštrantom a kritikom po zmanipulovaných prezidentských voľbách z augusta 2020. Pripomenula, že mnoho ľudí sa stalo cieľom bieloruských bezpečnostných zložiek, pričom niektorí z nich boli uväznení či dokonca zabití. V tejto súvislosti spomenula napríklad aktivistu v oblasti ľudských práv Alesa Bialiackého, blogera Ramana Prataseviča, politickú aktivistku Mariu Kalesnikavu, umelca Romana Bondarenka, novinárky Dariu Čulcovovú a Kaciarynu Andrejevovú či olympijskú atlétku Kryscinu Cimanovskú.

Sviatlana Cichanovská sa následne venovala najnovšej kríze na hraniciach EÚ a Bieloruska. „Predpokladajme, že toto zneužívanie migrantov sa nejako zastaví. Naozaj sa domnievate, že zneužívanie zo strany režimu a jeho hrozby smerované do zahraničia sa týmto skončia?” opýtala sa poslancov. V tejto súvislosti tiež varovala pred nárastom pašovania drog a ďalších tovarov a vojenskými provokáciami zo strany režimu či dokonca jadrovou katastrofou na hraniciach Únie s Bieloruskom.

Trojbodová stratégia voči Bielorusku

Sviatlana Cichanovská zdôraznila, že bieloruská demokratická opozícia si nemôže dovoliť ďalej vyčkávať na Európu, a požiadala, aby sa európske prejavy solidarity a európske znepokojenie pretavili do konkrétnych činov. Európa sa musí stať aktívnejšou vo svojom úsilí čeliť autokracii, uviedla. V súvislosti s európskymi sankciami vyhlásila: „Dovoľte mi uistiť Vás: sankcie fungujú. Pokračujte v konzistentnej politike sankcií. Sankcie rozštepujú elity, ničia korupčné siete a rozdeľujú ľudí v okolí Lukašenka,” zdôraznila. Sviatlana Cichanovská tiež vyzvala na väčšiu jednotu a solidaritu Európy s bieloruskými demokratickými silami: „Nezabúdajme na bieloruských väzňov svedomia a pomôžme tým, ktorí boli nútení opustiť krajinu. Nielen demokracia v Bielorusku, ale aj demokracia v Európe dnes závisí od toho, či po tejto ceste budeme kráčať spoločne,” dodala.

Videozáznam prejavu Sviatlany Cichanovskej je k dispozícii tu.

Bezpečnostné a humanitárne dôsledky situácie v Bielorusku

Poslanci v utorok v rámci samostatnej rozpravy diskutovali o bezpečnostných a humanitárnych dôsledkoch situácie v Bielorusku a na hraniciach krajiny s EÚ. Na rozprave sa zúčastnili aj slovinský minister zahraničných vecí Anže Logar zastupujúci Radu (ministrov) EÚ a podpredseda Európskej komisie Margaritis Schinas.

Videozáznam rozpravy je k dispozícii tu.

Reakcie slovenských poslancov

Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Súčasné konanie bieloruského prezidenta možno označiť za protiprávne a zbabelé. Je pritom jedno či ide o zneužívanie migrantov na politické účely, pokračujúce represie voči vlastnému obyvateľstvu alebo vyhrážanie sa odstavením dodávok zemného plynu smerujúcich do Európy. Následkom týchto jeho krokov je rozšírenie rozsahu európskych sankcií. Lukašenko a jeho režim totiž nemôžu naďalej zbabelo a beztrestne manipulovať a ohrozovať životy nevinných ľudí. Sankcie by sa mali dotknúť aj leteckých spoločností a predstaviteľov krajiny zodpovedných za prepravu migrantov k hraniciam členských krajín Európskej únie. Okrem Lukašenka a jeho rodiny majú zahŕňať kľúčové osobnosti politického vedenia, vlády, justičného systému či významné hospodárske subjekty.”

Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Ukazuje sa, že európske sankcie zaberajú. Lukašenko sa snaží vydierať EÚ a sankcie zmierniť využívaním rukojemníkov na narúšanie európskej hranice, no dosiahol pravý opak. Európska únia zareagovala na tento zúfalý akt diktátora jasne, správne a jednotne – ďalším sprísnením sankcií. Európska diplomacia by mala pokračovať v úsilí o to, aby sa čo najviac ľudí na bieloruskej hranici, ktorí sú zneužívaní ako živé štíty, mohli vrátiť do bezpečia a lepších podmienok.”

Lucia Ďuriš Nicholsonová (RE, SK) uviedla: „Situácia v Bielorusku v uplynulých dňoch, keď dochádza ku organizovanému zneužívaniu ľudí zo strany režimu diktátora Lukašenka naberá na intenzite a prekračuje všetky pomyslené hranice akceptovateľnosti. Je poľutovaniahodné, že cynický bieloruský režim vyvoláva krízu na vonkajších hraniciach EÚ, keď jeho ozbrojené bezpečnostné sily privedú skupiny migrantov k hraniciam členských štátov EÚ s cieľom vynútiť ich nezákonný vstup, pričom sa na druhej strane spolieha, že týmto odvedie pozornosť od situácie v krajine, keď brutálne potláča akúkoľvek občiansku aktivitu smerujúcu k slobodnému vyjadreniu názoru a vôle k veciam verejným. EÚ musí zostať naďalej konzistentná v otázke prístupu ku Lukašenkovmu režimu, keďže tento režim úmyselne ohrozuje životy vlastných obyvateľov, nerešpektujúc ani základné ľudské práva, ku ktorým sa Bielorusko zaviazalo. Na zmenu situácie v Bielorusku je potrebná silná medzinárodná reakcia a spolupráca s cieľom vyvodiť voči bieloruskému režimu za tieto porušenia zodpovednosť.”

Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Európska únia musí pokračovať v tlaku a sankciách voči bieloruskému režimu, nielen do momentu ukončenia aktuálnej krízy, ale až kým nedosiahne všetky stanovené ciele. Tými sú uznanie demokraticky zvolených predstaviteľov a predstaviteliek, zabezpečenie spravodlivých a demokratických volieb, potrestanie predstaviteľov minskej diktatúry, oslobodenie všetkých politických väzňov, a dodržiavanie základných ľudských práv. Podporou riadne zvolených predstaviteľov a predstaviteliek štátu a demokratizáciou Bieloruska sa do budúcna vyhneme problémom, aké sledujeme na východných hraniciach európskej únie v týchto dňoch a týždňoch.”

Viac..  Jesenný balík Európskeho semestra: po zotavení sa z krízy pre zelenšiu a digitálnejšiu Európu

Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Sankcie voči Bielorusku naďalej musím podporovať. Lukašenkov režim sa totiž za rok od sfalšovaných volieb k lepšiemu nezmenil. Sankcie sú správne a verím, že dlhodobo pomôžu ľuďom v Bielorusku na ceste k demokracii, trhovej ekonomike a svetu bez sankcií. Pokiaľ ide o situáciu na hraniciach Bieloruska a EÚ, vidím dlhodobo rovnaké východisko, aké platí pre Grécko či Taliansko. Základom je spoločná ochrana hraníc EÚ.”

Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Toto nie je migračná kríza akej sme čelili v minulosti. Toto je organizovaný, cielený a autokratickými režimami riadený akt, ktorý podkopáva mier a bezpečnosť v Európe. Naviac, nejde o izolovaný incident, ale je súčasťou širšej hybridnej vojny, ktorá je vedená proti nám cez dezinformácie, kybernetické útoky, vydieranie prostredníctvom dodávok energie, či dokonca navyšovanie počtu vojakov a vojenského vybavenia v blízkosti našich hraníc. Musíme urobiť všetko preto, aby situácia neeskalovala, ale zároveň vyslať autokratom v Minsku a Moskve silný signál, že tak, ako nám nie je jedno utláčanie ich vlastných ľudí doma, nedopustíme ani, aby nás rozdelili, oslabili a podkopali demokratickú Európu. Musíme čo najskôr prijať 5. balík sankcií a ukázať, aké následky budú mať tieto destabilizujúce činy. Preto vítam aj našu priebežnú koordináciu s transatlantickými spojencami. Musíme však pokračovať v podpore napĺňania našich záväzkov na budovaní bezpečnosti a obrany, a aj tým zabezpečiť odradenie tých, ktorí ohrozujú mier a bezpečnosť v Európe.”

Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „EÚ diplomatické úsilie posledných dní prinieslo svoje ovocie, avšak situácia na hraniciach ostáva znepokojivá. Migrantom na hraniciach musí byť poskytnutá humanitárna pomoc. EÚ musí vyvíjať spoločné a koordinované diplomatické úsilie ako zabrániť snahám Lukašenka o destabilizáciu Európskej únie.”

Miroslav Radačovský (NI, SK) uviedol: „Predovšetkým ma mrzí, že o migrantoch sa rozpráva ako o geopolitickej zbrani a pod. Už priam neznášam pojem migrant/imigrant. Sú to ľudské bytosti, ktorých problémy vo vlastnej krajine prinútili k tomu, aby vlastnú krajinu opúšťali pre lepší život. Sú to často ženy s deťmi, otcovia rodín. Nie sú to zvieratá pri diaľnici proti, ktorým je potrebné stavať oplotenia a ostaté drôty. Z domu ich nevyhnali ani Rusi, Bielorusi, ani Poliaci, a vôbec žiaden zo slovanských národov východnej Európy. Z domu ich vyhnali vojna, bombardovanie, nešťastná bieda spôsobná kolonializmom a ich stáročné vykorisťovanie, to je holá skutočnosť a kto povie opak klame. Som zásadne proti stavaniu plotov v Európskej únii, som zásadne proti, aby sa migranti používali ako geopolitická zbraň zo strany kohokoľvek. Ale predovšetkým som zásadne proti tomu, aby problémy migrácie riešili slovanské národy, ale aby ich riešili tí, ktorí ich spôsobili a nesú za to spôsobilosť. Konkrétna situácia na Bielorusko-poľských hraniciach je len dôsledkom príčin, ktoré som vyššie uviedol. Krajinám Blízkeho východu a Afriky je potrebné pomáhať doma, tam kde žijú.”

Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Situácia na Poľsko – Bieloruskej hranici je dlhodobo neudržateľná. Tisíce ľudí a malých detí sú vystavené extrémnym podmienkam uprostred lesa a hrozí humanitárna katastrofa. Zo strany Lukašenka ide o bezprecedentný útok na vonkajšie hranice EÚ prostredníctvom tých najmenej humánnych zbraní. Zneužívanie migrantov z tretích krajín na politické ciele je odsúdeniahodné a preto prechádzame s ešte tvrdšími opatreniami. Ľudia v núdzi potrebujú našu pomoc, diktátori trest.”

Michal Wiezik (EPP, SK) uviedol: „Správanie bieloruského režimu je neakceptovateľné. Lukašenkovi nesmieme ustupovať, práve naopak. Ide o pokus autoritárskeho režimu o destabilizáciu svojich demokratických susedov. Preto vítam nový rozšírený balík sankcií, ktorý tento týždeň predstavila Európska komisia. Sankcionovanie leteckých spoločností, ale aj dodatočné finančné prostriedky EÚ a opatrenia určené na pomoc štátom, ktoré čelia hybridným útokom Bieloruska, sú dobrými príkladmi európskej solidarity. Vysiela to dobrý signál. Každý, kto organizuje hybridné útoky by si mal uvedomiť, že nemá do činenia len s jedným zo štátov EÚ, ale s celým euroblokom.”

O mam

Avatar

Odporúčame pozrieť

pollak

Peter Pollák v pléne Európskeho parlamentu: Policajná brutalita nemá priestor v právnom štáte! VIDEO

Policajné násilie voči Rómom v EÚ: Poslanci žiadajú konkrétne opatrenia Poslanci kritizovali pretrvávajúcu diskrimináciu rómskeho …