vlajky
Ilustračné PHOTO: © European Union- EP.

Jesenný balík Európskeho semestra: po zotavení sa z krízy pre zelenšiu a digitálnejšiu Európu


Európska komisia začala cyklus koordinácie hospodárskych politík v rámci európskeho semestra 2022. Jesenný balík európskeho semestra obsahuje ročný prieskum udržateľného rastu, stanoviská k návrhom rozpočtových plánov pre eurozónu na rok 2022, politické odporúčania pre eurozónu a návrh Komisie na spoločnú správu o zamestnanosti.

Balík vychádza z hospodárskej prognózy z jesene 2021, v ktorej sa uvádza, že európske hospodárstvo prechádza od oživenia k expanzii, ale je vystavené novým nepriaznivým vplyvom.

Ročný prieskum udržateľného rastu

V tohtoročnom prieskume udržateľného rastu sa predkladá ambiciózny program na rok 2022, ktorý má EÚ posunúť od krízového riadenia k udržateľnej a spravodlivej obnove hospodárstva EÚ s posilnenou odolnosťou. Takisto sa v ňom stanovuje, ako sa Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF) ako hlavný prvok nástroja NextGenerationEU viac začlení do nového cyklu európskeho semestra. Medzi týmito procesmi tak bude súčinnosť a členské štáty sa vyhnú zbytočnému administratívnemu zaťaženiu. V ročnom prieskume udržateľného rastu sa okrem toho stanovuje, ako sa ciele udržateľného rozvoja ďalej zapracujú do európskeho semestra, aby členské štáty podávali konzistentné správy o najnovšom vývoji v plnení cieľov udržateľného rozvoja.

Ústrednú úlohu pri budovaní odolného hospodárstva, ktoré kladie do centra pozornosti spravodlivosť, bude zohrávať Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti s rozpočtom 723,8 miliardy eur vo forme grantov a úverov. Vďaka prioritám EÚ zakotveným v RRF bude európsky semester ešte lepšie usmerňovať členské štáty k úspešnej zelenej a digitálnej transformácii a zvyšovaniu odolnosti hospodárstva EÚ.

Komisia k dnešnému dňu schválila 22 národných plánov na podporu obnovy a odolnosti a Rada všetky potvrdila. Od augusta 2021 sa tak v rámci predbežného financovania vyplatilo 17 členským štátom 52,3 miliardy eur. Rada doteraz schválila plány v hodnote 291 miliárd eur vo forme grantov a 154 miliárd eur vo forme úverov. Teraz pôjde o to, aby sa plány obnovy vykonali v praxi. Predbežné financovanie z RRF už hodnotne prispieva k rozvoju štyroch rozmerov konkurencieschopnej udržateľnosti načrtnutým v ročnom prieskume udržateľného rastu, ktorými sú environmentálna udržateľnosť, produktivita, spravodlivosť a makroekonomická stabilita. Komisia tiež vyzýva členské štáty, aby do svojich domácich reforiem a investícií premietli priority stanovené v ročnom prieskume udržateľného rastu.

Stanoviská k návrhom rozpočtových plánov členských štátov eurozóny

Stanoviská Komisie k NRP na rok 2022 vychádzajú z odporúčaní v oblasti fiškálnej politiky, ktoré Rada prijala v júni 2021. Ráta sa v nich s ďalším uplatňovaním všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu v roku 2022. Členské štáty uvoľňujú dočasné núdzové opatrenia a podporné opatrenia čoraz viac zameriavajú na udržanie obnovy. Z grantov RRF sa bude v roku 2022 financovať 24 % celkových opatrení na podporu obnovy. Granty RRF budú spojené s predsunutým čerpaním prostriedkov: očakáva sa, že členské štáty vyčerpajú viac ako 40 % celkovej sumy pridelených grantov RRF, kým sa po splnení míľnikov a cieľov prijme rozhodnutie o vyplatení. V súlade s odporúčaním Rady sa v roku 2022 vo všetkých členských štátoch plánujú zachovať alebo vo všeobecnosti zachovať štátom financované investície.

Zámery fiškálnej politiky eurozóny by mali byť v období rokov 2020 – 2022 expanzívne. Pozitívny príspevok verejných investícií a iných kapitálových výdavkov financovaných z národných rozpočtov a rozpočtu EÚ je dôležitý, no hlavnou hnacou silou fiškálnej expanzie v rokoch 2021 a 2022 sú čisté bežné primárne výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov. V niekoľkých členských štátoch vrátane niektorých vysoko zadlžených štátov sú plánované podporné zámery fiškálnej politiky spôsobené vyššími bežnými výdavkami financovanými na vnútroštátnej úrovni alebo nekrytými daňovými škrtmi. V niektorých prípadoch sa očakáva, že to bude mať značný vplyv na základnú fiškálnu pozíciu. Približne v štvrtine členských štátov sa očakáva, že podporné zámery fiškálnej politiky budú stimulované investíciami financovanými tak z vnútroštátnych zdrojov, ako aj z prostriedkov EÚ.

Odporúčanie pre eurozónu a správa o mechanizme varovania

odporúčaní o hospodárskej politike eurozóny sa členským štátom eurozóny poskytuje na mieru šité poradenstvo v otázkach, ktoré ovplyvňujú fungovanie eurozóny ako celku. Odporúča sa, aby členské štáty eurozóny prijali v rokoch 2022 – 2023 individuálne aj kolektívne opatrenia v rámci Euroskupiny, aby mohli naďalej využívať a koordinovať vnútroštátne fiškálne politiky na účinnú podporu udržateľnej obnovy. V odporúčaní sa požaduje, aby sa v eurozóne v roku 2022 zachovali mierne podporné zámery fiškálnej politiky a aby sa opatrenia fiškálnej politiky postupne zameriavali na investície, ktoré podporujú odolnú a udržateľnú obnovu. Rovnako sa v ňom zdôrazňuje význam prechodu od núdzových opatrení na trhoch práce k opatreniam obnovy zabezpečením účinných aktívnych politík trhu práce v súlade s odporúčaním Komisie o účinnej aktívnej podpore zamestnanosti v nadväznosti na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 (EASE). Členské štáty eurozóny by si mali zachovať agilnú fiškálnu politiku, aby boli v prípade opätovného rizika pandémie schopné reagovať. Keď to hospodárske podmienky umožnia, členské štáty eurozóny by mali uskutočňovať fiškálne politiky zamerané na obozretné strednodobé fiškálne pozície a udržateľnosť dlhovej služby pri súčasnom zvyšovaní investícií. V odporúčaní sa tiež vyzýva, aby sa pokračovalo v práci na dobudovaní bankovej únie, posilnení medzinárodnej úlohy eura a podpore vytvorenia digitálneho eura.

Správa o mechanizme varovania (SMV) je skríningovým opatrením na zistenie potenciálnych makroekonomických nerovnováh. V tohtoročnej správe o mechanizme varovania sa dospelo k záveru, že v prípade týchto 12 členských štátov sú opodstatnené hĺbkové preskúmania: Cyprus, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Nemecko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko. V predchádzajúcom ročnom cykle dohľadu pri makroekonomickej nerovnováhe boli tieto členské štáty predmetom hĺbkového preskúmania a považovali sa za štáty s nerovnováhami (Chorvátsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Holandsko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko) alebo s nadmernými nerovnováhami (Cyprus, Grécko a Taliansko). V nových hĺbkových preskúmaniach sa posúdi, ako sa tieto nerovnováhy vyvinuli, pričom sa bude analyzovať ich závažnosť, vývoj a politická reakcia členských štátov s cieľom aktualizovať existujúce posúdenia a posúdiť prípadné zostávajúce potreby politík.

Kroky v rámci Paktu stability a rastu vo vzťahu k Rumunsku

Keďže v roku 2019 došlo k prekročeniu prahovej hodnoty deficitu stanovenej v zmluve, na Rumunsko sa od apríla 2020 vzťahuje postup pri nadmernom deficite. Rada v júni 2021 prijala nové odporúčanie pre Rumunsko, aby odstránilo nadmerný deficit verejných financií najneskôr do roku 2024.

Viac..  Eurobarometer: Zvýšená dôvera v EÚ a silná podpora reakcie únie na ruskú agresiu voči Ukrajine

Vzhľadom na dosiahnutý strednodobý cieľ na rok 2021 sa Komisia domnieva, že v tejto chvíli by sa v rámci postupu pri nadmernom deficite Rumunska nemalo prijať žiadne rozhodnutie o ďalších krokoch. Komisia prehodnotí rozpočtovú situáciu Rumunska po tom, ako nová vláda predloží rozpočet na rok 2022 a strednodobú fiškálnu stratégiu.

Správa o sprísnenom dohľade a správy o dohľade po skončení programu

dvanástej správe o sprísnenom dohľade nad Gréckom sa uvádza, že krajina dosiahla ďalší pokrok na ceste k splneniu dohodnutých záväzkov, a to aj napriek oneskoreniam, ku ktorým došlo v niektorých oblastiach a ktoré sa čiastočne viažu na náročné okolnosti pandémie COVID-19 a katastrofické požiare v auguste 2021. Na základe tejto správy by Euroskupina mohla prijať rozhodnutie o uvoľnení ďalšieho súboru politicky podmienených dlhových opatrení. Zo správ o dohľade po skončení programu, ktoré sa týkajú ŠpanielskaPortugalskaCypru a Írska, vyplýva, že všetky štyri členské štáty si zachovávajú schopnosť splácať svoj nesplatený dlh.

Návrh spoločnej správy o zamestnanosti

spoločnej správe o zamestnanosti sa potvrdzuje, že trh práce sa zotavuje, hoci zamestnanosť sa na predkrízovú úroveň ešte nevrátila. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 postihla najmä mladých ľudí, pracovníkov v neštandardných formách zamestnania, samostatne zárobkovo činné osoby a štátnych príslušníkov tretích krajín. Odvetvia s vysokým dopytom už teraz čelia nedostatku pracovných síl. Zároveň mnohé podniky sa z krízy vymanili so značnými finančnými ťažkosťami a niektoré pracovné miesta môžu zaniknúť, kým iné môžu vzniknúť v priebehu zelenej a digitálnej transformácie. V tejto súvislosti nadobúdajú mimoriadny význam aktívne politiky trhu práce, a najmä podpora prechodu zo zamestnania do zamestnania. Účasť na vzdelávaní dospelých je v celej EÚ hlboko pod bežnou úrovňou a bola negatívne zasiahnutá pandémiou, pričom medzi jednotlivými členskými štátmi existujú veľké rozdiely. Zabezpečiť, aby mali ľudia správne zručnosti pre trhy práce budúcnosti, je preto stále problém. Systémy sociálnej ochrany umožnili ustáť krízu spôsobenú ochorením COVID-19 bez podstatného zvýšenia rizika chudoby alebo nerovnosti príjmov. Bolo to aj vďaka výraznej podpore na úrovni EÚ a členských štátov, ktorá mala podobu režimov skráteného pracovného času a iných opatrení na udržanie pracovných miest: Tie boli zavedené alebo rozšírené počas krízy a financované z nástroja SURE. Vo viacerých krajinách však v sociálnej ochrane pretrvávajú nedostatky, najmä vo vzťahu k pracovníkom s neštandardnými zmluvami a samostatne zárobkovo činným osobám. Ako základ pre analýzu predloženú v spoločnej správe o zamestnanosti na rok 2022 poslúžil revidovaný sociálny prehľad, v ktorom sa v súčasnosti monitoruje 18 z 20 zásad Európskeho piliera sociálnych práv. Aj vďaka tomu bude v členských štátoch možné komplexne posúdiť kľúčové výzvy v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí. Vedúci predstavitelia EÚ schválili na sociálnom samite v Porte akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv, v ktorom sa stanovujú tri hlavné ciele EÚ v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby do roku 2030. Tieto ciele sú teraz zapracované do spoločnej správy o zamestnanosti.

Vyjadrenia členov kolégia:

Valdis Dombrovskis, výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, skonštatoval: „Keďže od krízového riadenia sa posúvame k rastovým investíciám v prospech budúcnosti, potrebujeme predovšetkým urobiť správne reformy a investície, aby sa Európa mohla inkluzívne, trvalo a udržateľne obnoviť. Kým Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na to poskytne štruktúru financovania, európsky semester bude členským štátom slúžiť ako politický kompas pre ďalší postup. S jeho pravidelnými usmerneniami budú môcť napredovať v zelenej a digitálnej transformácii, ich hospodárstva dostanú potrebný impulz a vzrastie naša kolektívna odolnosť voči budúcim otrasom. Semester im pomôže riešiť tak staré, ako aj nové riziká, ktoré môžu brzdiť obnovu. Okrem toho budeme musieť posilniť podniky, zabezpečiť kvalitné pracovné miesta pre viac ľudí, odstrániť investičné prekážky a koordinovať politiky tak, aby sa zachovala fiškálna udržateľnosť EÚ.“

Paolo Gentiloni, komisár pre hospodárstvo, dodal: „Európske hospodárstvo výrazne rastie, ale bojuje s protiprúdmi: prípady ochorenia COVID sú na prudkom vzostupe, rastie inflácia a dodávateľské reťazce majú naďalej problémy. Tento zložitý hospodársky obraz si vyžaduje starostlivo nastavené politiky: musíme udržať obnovu a po pandémii prejsť na udržateľnejší, konkurencieschopnejší a inkluzívnejší model rastu. Pokiaľ ide o eurozónu, vyzývame na mierne podporné zámery fiškálnej politiky na rok 2022 so zameraním na investície, vybavenie pracovníkov novými zručnosťami a zabezpečenie platobnej schopnosti životaschopných firiem. Zvýšenú pozornosť si vyžaduje makroekonomická nerovnováha, ktorú pandémia v mnohých prípadoch zhoršila. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti sa v súčasnosti vykonáva v 22 krajinách EÚ, ktorých cieľom je už v roku 2022 vyčerpať približne 40 % celkových pridelených grantov. Úspech tohto procesu bude možno najväčšou výzvou a príležitosťou nadchádzajúceho roka.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit„Naše úsilie o zmiernenie negatívneho dosahu pandémie sa musí sústrediť najmä na aktívne politiky trhu práce vrátane stimulov na získavanie zručností a nábor pracovníkov. Uľahčí sa tým prechod zo zamestnania do zamestnania a zabezpečí sa, aby bola zelená a digitálna transformácia spravodlivá a inkluzívna. Popri väčších investíciách do zručností je zároveň nevyhnutné preskúmať pracovné podmienky, čo takisto pomôže riešiť nedostatok pracovných síl v niektorých odvetviach. Podporujeme ľudí, aby si našli nové pracovné miesta odolné voči budúcim zmenám, ale pritom musíme zabezpečiť, aby boli tieto nové druhy pracovných miest kvalitné.“

Ďalšie kroky

Komisia vyzýva Euroskupinu a Radu, aby tento balík prediskutovali a dnes navrhnuté usmernenia schválili. So záujmom očakáva konštruktívny dialóg s Parlamentom o obsahu balíka a každom ďalšom kroku v cykle európskeho semestra.

Súvislosti

O mam

Avatar

Odporúčame pozrieť

Vyhlásenie predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen k energetickej kríze

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen vo svojom stredajšom vyhlásení pripomenula, že v dôsledku …