lexmann
Miriam Lexmann, europoslankyňa /KDH, EPP/. reprofoto TV JOJ.

Miriam Lexmann: Vo Francúzsku sa každý pri vstupe do interiéru musí preukázať covid pasom

BRATISLAVA / O novinkách z Európskeho parlamentu informovala europoslankyňa Miriam Lexmann za KDH a EPP. Korona situácia ako aj opatrenia sú tam odlišné ako na Slovensku, avšak daná situácia má stále ďaleko od toho, aby bola považovaná za dobrú a pod kontrolou. V rámci revitalizácie športu počas pandémie prezentovala projekt na tému spravodlivý európsky športový model. Taktiež informovala, v ktorej oblasti by sa Európska únia mohla stať svetovým lídrom v súvislosti so sociálnymi sieťami.

Aktuálna pandemická situácia vo Francúzsku

„Žiaľ, situácia nie je dobrá nikde. By som povedala, že každá krajina čelí veľkým problémom a nárastu ochorení. Vo Francúzsku, kde je 75-percentná zaočkovanosť, tie opatrenia nie sú také prísne ako na Slovensku. Tá choroba sa tam šíri pomalšie, ale možno že je dôležitá informácia pre našich občanov, že do každého interiéru pri vstupe sa človek musí preukázať covid pasom, čiže či je očkovaný, prekovaný alebo otestovaný,“ vysvetľuje Lexmann. Ide o dôležitý faktor z hľadiska sociálnej interakcie najmä v interiéri, keďže aktuálne prebieha tretia dávka pre seniorov s termínom ukončenia približne ku 15. decembru tohto roka. Po danom termíne seniori nebudú mať platný očkovací preukaz za predpokladu, že neabsolvujú tretiu dávku očkovania. „Potom to isté bude platiť pre zvyšok populácie do 15. januára budúceho roku. Celý zvyšok populácie sa musí dať zaočkovať tretíkrát, inak nebudú mať platný covid pas,“ upresňuje aktuálnu covid situáciu vo Francúzsku Lexmann.

Tým pádom sa obyvateľom Francúzska značne obmedzia možnosti, či už pri nakupovaní alebo voľnom pohybe. „Určite to bude mať takýto dopad. Ešte nie je úplne jasné, ako budú usmernenia naformulované, ale všetci vedia, že to bude mať dopad na ich slobodu pohybu,“ hovorí Lexmann.

I keď sú v Belgicku nepokoje a protesty, situácia je zvládnuteľná

Miriam Lexmann nepôsobí iba v Štrasburgu, ale navštevuje aj Európsky parlament v Bruseli. Brusel zažíva veľké nepokoje a veľké protesty proti opatreniam a očkovaniu. „Situácia sa upokojila, treba si povedať, že vždy keď sú nejaké protesty, tak ľudia, ktorí s týmito protestami nemajú nič spoločné, ktorí nemajú nič spoločné s danou tematikou toho protestu, tak využívajú toto na takú aroganciu a ukazovanie si sily a moci,“ konštatuje Lexmann. Takýto motív sa môže opakovať v každej krajine. V Belgicku je podľa europoslankyne situácia pod kontrolou a dodáva: „Pri vstupe do každej budovy od vás vyžadujú platný covid pas. Kontrolujú to cez čítačky. Ide to pomerne rýchlo, keďže čítačky covid pasov majú všade.“ Nakoľko v Európskom parlamente pracuje 7 000 ľudí, z toho 700 europoslancov, je veľmi dôležité, aby tento proces bol rýchly a efektívny a kontroly sú pri každom vstupe. „Je to preto, aby sme chránili seba a aj našich blízkych,“ pripomína Lexmann s dôrazom na rešpektovanie daných pravidiel.

V Belgicku je vyše 70-percentná zaočkovanosť populácie krajiny. „Sú tam stále povolené väčšie podujatia, ale napríklad pri týchto podujatiach sa robia AG testy pri vstupe, čiže každý jeden človek, ktorý vstúpi na toto podujatie, musí mať aktuálny antigénový test,“ vysvetľuje Lexmann. Opatrenia sú tam prísne, komplikované a kontrolované všade.

Obe tieto západoeurópske krajiny, Francúzsko a Belgicko, majú opatrenia, koronavírus tam tak isto je, tak isto sa ho nepodarilo eliminovať, ale čo sa týka ľudí, ktorí sú hospitalizovaní v nemocniciach, to číslo je neporovnateľne nižšie ako číslo hospitalizovaných na covid na území Slovenskej republiky.

Aký je spravodlivý športový model na úrovni členských štátov EÚ

V rámci Európskeho parlamentu sa europoslankyňa Lexmann venuje témam ako politika EÚ v oblasti športu. Európsky parlament totiž tento týždeň prijal uznesenie o politike Európskej únie v oblasti športu, kde apeluje na vytvorenie spravodlivého európskeho športového modelu.

„Táto spáva má dvadsať strán, je dlhá a pokrýva veľa aspektov športov v rámci rovnoprávnosti mužov a žien v športe až ľudsko-právnu dimenziu pri medzinárodných podujatiach.“ Zaujímavou informáciou v súvislosti s aktuálnou korona situáciou môže byť napríklad zhoršovanie sa zdravotného stavu európskeho obyvateľstva, nakoľko majú ľudia menej pohybu. „Celá generácia mladých ľudí v podstate vypadla z telesnej výchovy, preto lebo majú online školu a tá telesná výchova sa naozaj nedá urobiť online,“ konštatuje Lexmann. Športoviská sú zatvorené a teda šport, ako taký, sa dostal do krízy. Na úrovni štátov EÚ, absencia telesného pohybu znamená aj zhoršovanie zdravotného stavu a „záťaže na zdravotnú pokladničku, čiže v záujme nás všetkých je nejakým spôsobom vrátiť ľudí na športoviská,“ tvrdí Lexmann.

Aktuálne informácie sú priam katastrofálne. Približne 18 percent mladých ľudí trpí obezitou a polovica úmrtí na Slovensku je viazaná na nesprávnu životosprávu obyvateľov. Treba hľadať spôsoby ako tomu zabrániť. „Je dobré ľudí podporiť v tom, aby sa vrátili na športoviská. My ako v KDH v Európskom parlamente sme vyslovili taký názor, že by bolo dobré, aby sa založilo ministerstvo športu,“ udáva Lexmann. Bude treba potrebné zapracovať na infraštruktúre, podporiť sociálnu dimenziu športu, keďže na Slovensku máme aj sociálne slabé rodiny a je dôležité, aby sa ich členovia mohli zapojiť do športových aktivít. Taktiež aj ľudia so zdravotným postihnutím majú mať lepší prístup k športu.

Nedostatočné športové vyžitie​

Situácia na Slovensku je vážna aj v oblasti nedostatočného športového vyžitia, čo sa na prvý pohľad môže zdať ako banálny problém v súvislosti s aktuálne prebiehajúcou pandémiou, avšak môže to mať ďalekosiahle následky. „Áno, je to pravda. Pandémia zahnala ľudí do domovov a zabránila, aby sa zúčastňovali športových aktivít, mnohých ľudí to odradilo od športu. Mnohí ľudia sa boja samozrejme, ale na druhej strane vidíme, že žiaci, ktorí sa nemôžu online zúčastniť telesnej výchovy, sa menej hýbu,“ uvádza Lexmann. Tento fenomén má jasný dopad na zdravie. Ide o veľkú výzvu pre našu spoločnosť, keďže polovica úmrtí na Slovensku v roku 2019 bola v priamom súvise s nezdravým životným štýlom a nedostatkom pohybu. „Mali by sme tomu zabrániť hlavne keď vieme, že teraz sa tá situácia sa v dôsledku pandémie bude len zhoršovať,“ apeluje Lexmann.

Viac..  Miriam Lexmann: Dodnes nevieme aký vplyv na človeka majú GMO rastliny

EP navrhuje nasledovné zmeny, ktoré by sa zavádzali v členských štátoch EÚ. „Európsky parlament navrhuje to, aby sa finančná podpora, ktorá ide mnohokrát do toho profesionálneho športu, na to aby sa krajiny posunuli ďalej v jednotlivých oblastiach, a teda aby priniesli domov medaily, aby sa teda namiesto toho finančné prostriedky prerozdelili spravodlivo, aby každý človek mal prístup k športoviskám, aby sa zvýšila infraštruktúra,“ tvrdí Lexmann. Z dôrazom sa šetrenie zdravotnej kasy, ktorá na Slovensku vôbec nie je v dobrom stave, priam prázdna, s tým, že po pandémii ako takej sa predpokladá, že situácia bude ešte horšia. V športe by nemalo ísť len o vynikajúce profesionálne výkony, ale aj o možnosť zúčastnenia sa amatérov v disciplínach, ktoré by sa tiež mediálne odvysielali.

Polarizačný potenciál sociálnych sietí a stanovisko Európskeho parlamentu

Nielenže ľudia menej športujú od začiatku pandémie, ale aj trávia viacej času online na sociálnych sieťach. Nedávno na pôde Európskeho parlamentu bola prijatá bývalá zamestnankyňa spoločnosti Facebook Frances Haugen. Tá zverejnila interné dokumenty spoločnosti a svedčí o tom, že Facebook vedel o mnohých škodlivých vplyvoch svojich algoritmov, ale nič s tým nespravil práve kvôli ziskom. Haugen sa zúčastnila na brífingu v Európskom parlamente. „Bola to taká informácia, o ktorej sme všetci v podstate vedeli, že tie sociálne platformy majú negatívny vplyv jednak na duševné zdravie ľudí a jednak na politickú situáciu, čo rozkladá zvnútra našu spoločnosť,“ ozrejmuje Lexmann. Spoločnosť je vplyvom a rozmachom sociálnych sietí polarizovaná a vznikajú rôzne dezinformácie, ktoré sa veľmi ľahko šíria prostredníctvom sociálnych sietí a existuje polemika, či veľkí hráči internetu, majitelia sociálnych sietí, si uvedomujú tento stupňujúci sa negatívny jav.

„Frances Haugen nám ukázala, že si to teda uvedomujú a ona dokonca hovorila o situácii, že oni skúšali zmeniť tie algoritmy, aby tieto algoritmy nepúšťali až toľko polarizujúceho informačného materiálu, ale zistili, že im to znižuje zisky,“ objasňuje Lexmann. Polarizačný materiál je totiž viac zaujímavý z hľadiska tvorby zisku, nakoľko dezinformačné diskusie majú potenciál ľudí zaujať, vtiahnuť ich do danej témy alebo diskusnej platformy na sociálnej sieti, kde koniec koncov ľudia trávia viac času. Facebook teda s najväčšou pravdepodobnosťou vie, čo sa deje a vie niečo urobiť s týmto problémom, ale svedčí to aj o tom, že pravdepodobne nechce. Európsky parlament chce navrhnúť zmeny, aby Facebook ale musel. „Európsky parlament už pripravuje svoju pozíciu, keďže v Európskej únii budeme prijímať nariadenie o sociálnych službách. Bude to naozaj výrazný krok, v ktorom sa posunieme a práve tam by sme chceli začať regulovať aj sociálne platformy. Frances Haugen na tom brífingu povedala, že je to možnosť, ako sa Európska únia stane lídrom v danej oblasti,“ poznamenala Lexmann. Sociálne platformy by sa vedeli zadefinovať ako forma média. Momentálne totiž nie sú nijako regulované, na rozdiel od ostatných štandardne definovaných médií.

Facebook sa najnovšie už nevolá Facebook, ale ako spoločnosť Meta, s tým, že plánuje vytvoriť akési Meta Versum. Ide o akúsi virtuálnu realitu, ktorá má úplne zmeniť ponímanie sociálnych sietí, pričom vzniká problematika, že aktuálne hoaxy v súvislosti s koronavírusom a očkovaním by sa už nešírili iba internetom, ale aj virtuálnym svetom v blízkej dobe. „Áno, ja som okamžite zareagovala, keď som túto informáciu dostala a Facebook teda oznámil, že ide vybudovať Meta Versum, nejaký druh internetu, ktorý bude stierať rozdiel medzi fyzickým a tým virtuálnym svetom. Ja si myslím, že práve v kontexte toho, čo sme sa teraz dozvedeli o sociálnych sieťach a aký to má negatívny dopad na našu spoločnosť, treba, aby sme pred spustením takého projektu mali verejnú diskusiu, aby sa k tomu vyjadrili odborníci, aby sme mali dáta, aby sme mali výskum v tejto oblasti a nastavili pravidlá predtým ako sa Meta Versum vyvinie,“ uzatvára Lexmann. Pretože v opačnom prípade to môže mať prudko negatívny vplyv na spoločnosť ako takú.

Ďalšie informácie nájdete na www.noviny.sk.

O red

Odporúčame pozrieť

Miriam Lexmann podrobne o prijatom prelomovom zákone o umelej inteligencii

Na bezplatný odber spravodajstva z EÚ do vášho emailu sa môžete prihlásiť tu: PRIHLÁSENIE. Umelá …

Consent choices