europsky parlament
Ilustračné PHOTO: © European Union-EP.

Europoslanci požadujú okamžité stiahnutie ruských vojsk z ukrajinského pohraničia


Európsky parlament vo štvrtok v súvislosti s rastúcim napätím na rusko-ukrajinských hraniciach vyhlásil, že akákoľvek agresia Moskvy bude mať vážne hospodárske a politické následky.

Poslanci v nelegislatívnom uznesení, ktoré plénum schválilo pomerom hlasov 548 (za): 69 (proti): 54 (zdržalo sa hlasovania), odsúdili súčasnú rozsiahlu koncentráciu ruských vojenských síl pozdĺž hraníc s Ukrajinou. Európsky parlament v tejto súvislosti vyzval Ruskú federáciu, aby okamžite stiahla svoje jednotky a prestala ohrozovať územnú celistvosť svojich susedov. Koncentrácia ruských vojenských síl predstavuje hrozbu pre celkový mier, stabilitu a bezpečnosť Európy, konštatuje uznesenie. Podľa poslancov je to však pre Kremeľ aj nástroj, prostredníctvom ktorého sa snaží od Západu získať politické ústupky na úkor Ukrajiny. Parlament zdôraznil, že voľba spojenectva akejkoľvek krajiny nesmie podliehať súhlasu tretej krajiny. Poslanci v tejto súvislosti odmietli akékoľvek pokusy Ruska zahrnúť niektoré krajiny do svojej „sféry vplyvu”, a tak formovať ich budúcnosť.

Vysoká cena za ruskú agresiu

Európska únia musí byť pripravená vyslať Kremľu veľmi dôrazné varovanie, že vojenské prejavy nepriateľstva voči Ukrajine nie sú len neprijateľné, ale budú mať aj vysokú hospodársku a politickú cenu, zdôrazňujú poslanci. Parlament vyzval členské štáty, aby boli pripravené rýchlo sa dohodnúť na prijatí prísnych hospodárskych a finančných sankcií voči Kremľu s cieľom reagovať na bezprostredné hrozby a nečakať na začiatok ďalšej invázie.

Prípadný nový balík sankcií by sa podľa poslancov mal vzťahovať na ruský dôstojnícky zbor a vlajkových dôstojníkov zapojených do plánovania možnej invázie, ako aj na osoby a oligarchov z bezprostredného okolia ruského prezidenta – vrátane ich rodinných príslušníkov. Súčasťou sankcií by malo byť zmrazenie finančných a fyzických aktív v EÚ, zákaz cestovania a vylúčenie Ruska z platobného systému SWIFT, uvádza sa v uznesení. Sankcie by sa mali zamerať predovšetkým na dôležité odvetvia ruského hospodárstva a mali by narušiť financovanie spravodajských služieb a armády, dodáva schválený text.

Zníženie energetickej závislosti na Rusku

Parlament požaduje prijatie dôveryhodných opatrení na zníženie závislosti Európskej únie od dovozu energie z Ruska, ale aj väčšiu energetickú solidaritu s Ukrajinou, a to aj prostredníctvom intenzívnejšieho vzájomného prepojenia energetických infraštruktúr. Poslanci tiež vyzvali Úniu a jej členské štáty, aby neuviedli plynovod Nord Stream 2 do prevádzky bez ohľadu na to, či bude v určitom okamihu spĺňať ustanovenia smernice EÚ o plyne.

Dodržiavanie prímeria

Parlament požiadal Rusko a Moskvou podporovaných separatistov na východe Ukrajiny, aby dodržiavali dohodu o prímerí. Poslanci tiež vyzvali Moskvu, aby sa s cieľom vyriešiť konflikt na Donbase konštruktívne zapojila do normandského formátu – pozostávajúceho zo zástupcov Francúzska, Nemecka, Ruska a Ukrajiny – a do trojstrannej kontaktnej skupiny a aby plnila svoje medzinárodné záväzky, a to najmä v rámci dohôd z Minska a Dohovoru OSN o morskom práve. Uznesenie zároveň vyjadruje jednoznačnú podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc.

Reakcie slovenských poslancov

Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Rusko je strategickým partnerom tak pre Európsku úniu (EÚ), ako aj pre NATO. Vzájomné vzťahy však čelia rôznej miere napätia minimálne od roku 2014, po porušení zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v súvislosti s anexiou Krymu. K zvyšovaniu koncentrácie ruských vojsk na rusko-ukrajinských hraniciach nedochádza po prvý raz, no túto situáciu nemožno ignorovať. Predstavuje totiž bezpečnostné riziko, ktoré sa nás priamo dotýka. Súvisí to aj s ďalšími aktuálnymi udalosťami, ako napríklad umelo vyvolanou migračnou krízou na hraniciach Bieloruska s krajinami EÚ, či so znižovaním dodávok zemného plynu do Európy. Všetky tieto udalosti sú znepokojujúce. Spôsobujú ďalšie zhoršovanie vzájomných vzťahov. To však nie je vinou EÚ, ani žiadneho z jej členských štátov. Na naprávanie situácie a zmierňovanie existujúceho napätia musí existovať vôľa predovšetkým na strane toho, kto ho svojím neodôvodneným konaním vyvolal.”

Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Napriek rozhovorom Bidena s Putinom koncentrácia ruských jednotiek pri hraniciach s Ukrajinou pokračuje, rastie napätie medzi Moskvou a Kyjevom a stupňuje sa konfrontačná rétorika. Európska únia musí spolupracovať s medzinárodnými partnermi na tom, aby konflikt na Ukrajine neprerástol do otvorenej ruskej agresie. Mier a stabilita sú v životnom záujme Slovenska, ktoré sa musí jednoznačne zasadiť za územnú celistvosť svojho najväčšieho suseda a podporiť úsilie o európsku budúcnosť Ukrajiny. Putinovi musí byť jasné, že útok na Ukrajinu či prekreslenie jej hraníc by Moskve priniesli obrovské hospodárske a finančné škody, pričom Európska únia má páky na zmrazenie účtov ruských oligarchov či zastavenie projektu Nord Stream 2.”

Lucia Ďuriš Nicholsonová (RE, SK) uviedla: „Je nespochybniteľné, že prítomnosť tisícov ruských vojakov a ťažkej vojenskej techniky či tankov pri východnej hranici Ukrajiny vyvoláva vážne znepokojenie a obavy z budúceho vojenského konfliktu. Hoci zámery Ruska nie sú nikomu z nás úplné zrejmé, je potrebné mať na zreteli, že už predtým použili vojenskú silu proti Ukrajine. Zároveň niet pochýb o ruskej podpore bieloruského autokrata Alexandra Lukašenka, ktorý rozdúchava krízu na poľsko-bieloruských hraniciach. V tejto súvislosti je preto prvoradou úlohou svetových lídrov vrátane NATO a EÚ niečomu takému zabrániť. Pokiaľ konflikt napriek tomu vypukne, bude dôležité, aby EÚ a NATO reagovali adekvátnymi ekonomickými, finančnými a diplomatickými prostriedkami.”

Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Absolútnou prioritou musí byť deeskalácia napätia nielen na ukrajinsko-ruských hraniciach, ale aj v oblasti medzinárodnej diplomacie. Stále je čas na to, aby sme predišli eventuálnemu ničivému ozbrojenému konfliktu na východných hraniciach nášho susedného štátu, a máme na to všetky politické a diplomatické prostriedky, len ich treba využiť. Európska únia plne podporuje územnú integritu Ukrajiny, ale na druhej strane musí pri riešení tohto problému aj Moskvu považovať za partnera a nie za nepriateľa, ak chceme naozaj nájsť úspešné politické riešenie. Je poľutovaniahodné, že už sa vôbec nehovorí o potrebe plniť Minské dohody a dokonca sa nerokuje ani v rámci tzv. normandského formátu.”

Viac..  Eurobarometer: Zvýšená dôvera v EÚ a silná podpora reakcie únie na ruskú agresiu voči Ukrajine

Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Situácia je kritická. Eskalácia napätia zo strany Kremľa je neakceptovateľná a ohrozuje všetkých, vrátane samotného Ruska a jeho obyvateľov. Je smutné, že Vladimir Putin nezareagoval pozitívne na americko-ruský summit a neodvolal z ukrajinských hraníc svojich vojakov. Žiaľ, potvrdila sa moja obava, že sa tak nestane a Putin bude naďalej posilňovať prítomnosť ruskej armády na svojej západnej hranici a eskalovať situáciu. Našou úlohou ako Európskej únie je nabádať a tlačiť všetkými prostriedkami na to, aby sa situácia deeskalovala a bezpečnosť a územná integrita Ukrajiny bola zachovaná.”

Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Rozhodnutie, kam bude Ukrajina smerovať, treba nechať na jej občanov. Podporujem suverenitu a teritoriálnu integritu Ukrajiny.”

Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Európska únia musí spoločne s našimi transatlantickými partnermi postupovať v tejto nebezpečnej situácií jednotne a odhodlane. Principiálny a kreatívny prístup je jedinou cestou na deeskalovanie napätia a vytvorenie pôdy pre postupné riešenie situácie. Nesmieme sa nechať vydierať a musíme jasne komunikovať, že ďalšie vyhrocovanie situácie, či nebodaj útok alebo iné vyprovokovanie konfliktu s Ukrajinou bude potrestané tvrdými následkami ekonomického charakteru. Európa však zároveň nesmie ustúpiť od cesty aktívneho dialógu a hľadania diplomatického riešenia, a to aj napriek tomu, že Rusko sa v tomto konflikte zatiaľ konštruktívne nespráva.”

Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Situácia na ukrajinských hraniciach je znepokojivá. Napätie na hraniciach vzrastá a môže veľmi rýchlo prejsť do vojnového otvoreného konfliktu. Dnes len málokto vie odhadnúť myšlienkové pochody Putina. Je nutné byť na pozore a naďalej vyvíjať maximálne diplomatické úsilie o odvrátenie tejto vojnovej hrozby.”

Miroslav Radačovský (NI, SK) uviedol: „Na Ukrajine, hranice ktorej boli konkrétne stanovené boľševikmi na základe Leninovho princípu práva národov na sebaurčenie a neskôr, po pripojení pôvodne poľského mesta Ľvov a okolia, ako aj po pripojení Zakarpatskej Ukrajiny, neskôr mesta Charkov a v 50-tych rokoch Ukrajincom Chruščovom polostrova Krym, žijú stáročia vedľa seba dva veľké národy, ukrajinský a ruský. Predovšetkým je potrebné nastoliť mier na východe Ukrajiny. Situáciu je potrebné riešiť mierovou cestou a vyváženými diplomatickými krokmi, bez emócií a predovšetkým tak, aby v 21. storočí na území Európy nezomierali ľudia. Je potrebné uznať skutočný stav veci a primäť ukrajinské úrady k tomu, aby dvom “odštiepeneckým” republikám, Luganskej a Doneckej, teda Donbasu, bola umožnená široká autonómia v súlade s právom národnom na sebaurčenie. Z pragmatického hľadiska, aby to nevyzeralo ako akési víťazstvo Putina, mali by v tomto smere vyvinúť úsilie a tlak USA a EÚ. Z udalostí v poslednom čase sa javí, že v tomto smere k takému vývoju aj dochádza. Podľa môjho osobného názoru by bolo federatívne usporiadanie Ukrajiny dvoch bratských národov, Rusov a Ukrajincov, dobrým riešením a toto riešenie by aj zmiernilo napätie na ukrajinsko-ruských hraniciach. Bol by to prvý krok. Iná situácia je v súvislosti s polostrovom Krym, ktorý je už súčasťou Ruskej federácie. Celý problém spočíva v strategickej polohe tohto polostrova a prístavu Sevastopoľ, kde silné geopolitické subjekty vždy mali záujem o toto územie. V súčasnosti na polostrove Krym je pokoj, mier, dokonca sa tam zvýšila životná úroveň a obyvatelia Krymu sú s týmto stavom spokojní. Toto viem z osobného poznania, pretože úplnou zhodou okolností žijú tam moji príbuzní po matkinej strane, nie sú to osoby politicky činné a názor “jednoduchých” ľudí je niekedy dôležitejší ako názor politikov. Som za diplomatické, mierové riešenie akéhokoľvek problému vzájomným dialógom, bez vyvolávania zbytočného napätia sankciami a pohybom zbraní okolo hraníc akéhokoľvek štátu.”

Michal Šimečka (RE, SK) uviedol: „Riziko vypuknutia konfliktu na Ukrajine je žiaľ úplne reálne. Musíme preto hneď na úvod nakresliť hrubú čiaru a ukázať Putinovi, že ďalšia agresia z jeho strany nezostane bez odozvy. Pod hrozbou spoločných sankcií a neudelenia licencie pre NordStream 2 by bolo pre neho náročné doma vysvetľovať, že rozpútanie konfliktu je skutočne v ruskom záujme. Potrebujeme konať rýchlo, a minimalizovať tak priestor pre možné rokovania a dohody medzi USA a Ruskom o budúcnosti Ukrajiny, či o bezpečnosti východného krídla NATO „ponad hlavy” štátov, ktorých sa to priamo týka.”

Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Na ruské provokácie musí Európska únia dať jasnú a ráznu odpoveď v podobe sankcií a jednoznačného zastatia sa suverenity a bezpečnosti Ukrajiny.”

Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Hranice štátov nie je možné za žiadnych okolností prekresľovať násilím a konflikt riešiť eskaláciou síl. Verím, že prezident Putin si je vedomý, aké vážne politické konzekvencie by v prípade vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine nastali zo strany demokratického sveta.

O mam

Avatar

Odporúčame pozrieť

hajsel

Robert Hajšel kritizuje dohodu v Bruseli o riešení energetickej krízy

Chcete byť v obraze? Prihláste sa na bezplatný odber spravodajstva z EÚ 👉 PRIHLÁSENIE. “Dosiahnutá …