europsky parlament
Ilustračné PHOTO: © European Union- EP.

EUROPOSLANCI: Únia by mala byť ťahúňom témy vyriešenia klimatickej krízy


Európska únia (EÚ) ba mala byť ťahúňom v riešení klimatickej krízy. Zhodujú sa na tom slovenskí poslanci Európskeho parlamentu (EP), ktorých oslovila agentúra SITA.

Podľa Vladimíra Bilčíka (Spolu/EPP) musí EÚ bojovať nielen s množstvom emisií v ovzduší, ale rovnako aj za ochranu biodiverzity a prirodzených lesov Európy. „Bez toho zápas o udržateľnú klímu nezvládneme,“ tvrdí europoslanec.

Miriam Lexmann (KDH/EPP) konštatuje, že na vyriešenie klimatickej krízy je potrebné hľadať spoločné medzinárodné riešenia, ktoré však nemajú byť ideologické, ale presne merateľné a premyslené, aby bolo možné poznať globálne účinky zelených politík. Poznamenáva, že súkromný sektor je tvrdo zasiahnutý pandémiou, prílišné opatrenia by preto mohli byť pre neho nezvládnuteľnou záťažou. „Pre súkromný sektor by sme mali vytvoriť čo najlepšie podmienky, pretože je to práve on, kto má byť silným motorom riešenia výziev, ktoré vedú k ochrane klímy a životného prostredia,“ povedala Lexmann. Dodala, že pri tvorbe klimatických politík je potrebné mať na zreteli aj obyvateľstvo tretích krajín, ktoré môže byť klimatickými rozhodnutiami zasiahnuté.

Europoslanec Róbert Hajšel (Smer-SD/S/D) sa domnieva, že k líderskej pozícii EÚ pri zmene klímy je potrebné získať aj partnerov ako Rusko, USA a Čínu, ktoré produkujú päťkrát viac emisií ako celá únia. „Čaká nás veľa práce a úsilia vykonať na pôde klimatickej diplomacie, ale zároveň povinnosť robiť si domácu úlohu, ktorou je realizácia rozhodných krokov vedúcich k dekarbonizácii priemyslu, dopravy, energetiky a domácností,“ tvrdí. To všetko by sa malo diať s čo najmenšími následkami na kvalitu života a sociálny status občanov.

Ivan Štefanec (KDH/EPP) považuje EÚ za vzor pri ochrane prírody a klímy dlhodobo a európske regulácie a štandardy vníma ako najsilnejšie na svete. „Pomocou našej hospodárskej váhy a prostredníctvom zelenej diplomacie by sme sa mali neustále snažiť o to, aby sa k nám priblížili iné krajiny, najmä tí najväčší znečisťovatelia,“ uviedol.

Podľa Moniky Beňovej (Smer-SD/S/D) si boj proti klimatickej zmene a ochrana životného prostredia vyžaduje dôsledné zohľadnenie reálnych možností EÚ. Akákoľvek zmena musí mať na zreteli záujmy hospodárstva EÚ, priemyselných odvetví, ako aj zamestnancov v jednotlivých členských štátov. „Neistoty spôsobené pandémiou nesmú dovoliť ďalšie ohrozovanie či už existujúcich, alebo vznikajúcich pracovných miest. Zavádzanie opatrení na ochranu klímy musí byť pre nás hospodársky a sociálne prínosné,“ tvrdí s tým, že opatrenia by mali zohľadňovať aj najzraniteľnejšie skupiny v spoločnosti.

Viac..  Michal Šimečka: Žiadame premiéra Hegera o plán na pomoc ľuďom s cenami energií

Eugen Jurzyca (SaS/ECR) tvrdí, že vzorom pri zmene klímy by mal byť ten, kto dokáže znižovať emisie skleníkových plynov čo najefektívnejšie. EÚ by podľa neho mala byť politickým ťahúňom témy riešenia klimatickej krízy.

Europoslanec Martin Hojsík (PS/RE) hovorí, že EÚ aj Slovensko musí posilňovať svoju odolnosť voči klimatickej kríze a neprispievať k nej. Dôležité je podľa neho znižovať emisie skleníkových plynov a najmä na Slovensku by sa v tejto veci malo konať, nie len hovoriť. Riešenie vidí v takzvanom klimatickom šeku. „Ak to spojíme s podporou zelených inovácií a zelenej energie, Slovensko sa môže stať inšpiráciou pre Európu a pre svet. Líderstvo EÚ v záchrane klímy je a musí ostať nespochybniteľné. Dôsledné plnenie stratégie Fit for 55 je toho kľúčovým predpokladom,“ dodáva.

Podľa Michala Šimečku (PS/RE) má EÚ spomedzi všetkých ekonomických mocností najvýraznejšie klimatické ciele, napriek tomu sama nerobí dosť pre to, aby sa planéta v horizonte pár desaťročí nestala neobývateľnou. „Dnes už nemáme na výber. Musíme sami pridať v zavádzaní zelených politík a investícií a motivovať k tomu najväčších znečisťovateľov, akými sú Rusko a Čína,“ tvrdí. Vhodné riešenia sú podľa neho už na stole. Ide napríklad o zavedenie uhlíkového cla.

Michal Wiezik (PS/RE) konštatuje, že klimatická kríza sa stáva existenčnou otázkou a Európska zelená dohoda je odpoveďou EÚ na klimatickú krízu. Nemá sa týkať len emisií, ale celkového spôsobu, akým bude fungovať európska spoločnosť, ekonomika, priemysel či ochrana prírody. „Je veľmi dôležité, aby sme boli v tomto hľadaní úspešní, pretože ide o hľadanie cesty, ako byť kompatibilní s planétou. Ak to bude fungovať, bude to inšpiráciou pre celý svet. Pre nás bude výhodou, že sme prví a máme potrebné know-how, ktoré môžeme ponúknuť svetu,” vyjadril sa europoslanec.

(SITA)

O mam

Avatar

Odporúčame pozrieť

hajsel

Robert Hajšel: Schválili sme, že do roku 2030 usporíme 40% energií v porovnaní s rokom 2007

Chcete byť v obraze? Prihláste sa na bezplatný odber spravodajstva z EÚ 👉 PRIHLÁSENIE. Parlament …